Zákon o používaní jazykov národnostných menšín vo svetle jeho každodenného využitia

Autor: PhDr., Juraj Gyimesi
Udalosť: projustice.sk

Abstrakt

Jedným z najdôležitejších, ak nie najdôležitejším rozlišovacím kritériom vo vzťahu k príslušnosti k národu, či národnostnej menšine je jazyk. Práve preto si jazyk zaslúži už priamo zo zákona výnimočnú ochranu. Ak hovoríme o ochrane jazyka v štáte, nemáme na mysli výlučne ochranu štátneho jazyka, ale aj jazykov regionálnych či menšinových. Tomu ako je tento problém riešený v Slovenskej republike sa bude venovať tento odborný článok.

Úvod

Predtým než sa dostaneme k rozboru konkrétnych práv vyplývajúcich zo zákona o používaní jazykov národnostných menšín, považujeme za nutné ozrejmiť jeho vzťah voči zákonu o štátnom jazyku, ktorý sa môže na prvý pohľad zdať prinajmenšom mätúci. Ústava SR v čl. 6 ods. 1 stanovuje, že na území SR je štátnym jazykom slovenský jazyk. V ods. 2 toho istého článku dopĺňa, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Čl. 34 ods. 2 Ústavy zasa deklaruje, že „Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj a) právo na vzdelanie v ich jazyku, b) právo používať ich jazyk v úradnom styku“. Po prijatí zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky sa predmetom sporu, ktorý rozhodol až Ústavný súd SR, stalo práve znenie ustanovenia Čl. 34 ods. 2 písm. b) Ústavy SR. Podľa prieskumu Ústavného súdu SR, ustanovenie zákona 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku je v priamej súvislosti s Ústavou SR a upravuje „používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku“. V § 1 ods. 1 uvádza, že „štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk a má prednosť pred ostanými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky“ a v poznámke č. 1 sa odvoláva na čl. 6 ods. 1, kde výslovne uvádza, že „zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Používanie týchto jazykov upravujú osobitné zákony“. Čl. 34 ústavy príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín nepriznáva základné právo, ktorému by zodpovedala povinnosť zákonodarcu (štátu) „zrovnoprávniť“ právne postavenie jazyka menšiny alebo etnickej skupiny s právnym postavením „väčšinového“ jazyka, kedy by došlo k rovnocennému používaniu ako oficiálneho (väčšinového) jazyka i menšinových jazykov. Jednotlivé ustanovenia zákona o štátnom jazyku (vrátane § 3 ods. 1) by sa dostali do nesúladu s čl. 34 ústavy ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU