PRÁVNA ÚVAHA K ZNEUŽÍVANIU PRÁVA NA INFORMÁCIE V ROZSAHU ČINNOSTI SPRÁVNYCH ORGÁNOV MINISTERSTVA VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Autor: MJR. JUDr., Martin Pagáč
Zdroj: Učená právnická spoločnosť

Abstrakt

Článok sa zaoberá úvahou o obsahu a následkoch zneužitia výkonu práva na prístup kinformáciám. Článok popisuje právnu koncepciu princípu zákazu zneužitia práva v žiadostiach oprávnených osôb vkonfrontácií saplikačnou súdnou praxou. Autor rozoberá praktické problémy a ich riešenie využitím uplatnenia princípu dobrej verejnej správy a aplikácie subsidiarity osobitných právnych predpisov. Autor ponúka vzorové príklady riešenia žiadostí oprávnených osôb, ktoré sú vyjadrením zneužitia práva na prístup k informáciám.

Úvod

Problematika vybraných inštitútov zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám") bola opakovane predmetom predchádzajúcich publikovaných článkov, vktorých sme sa rozsiahle venovali aplikácií ústavou a zákonom garantovaného práva na informácie v konfrontácií so zákonným obmedzením tohto práva v rozsahu úkonov a postupov správnych orgánov v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskejrepubliky, konkrétne správnych orgánov v organizačnejštruktúre Policajného zboru. Aplikačná prax zákona oslobodnom prístupe kinformáciám prináša mnoho konkrétnych situácií, ktoré vo svojejpodstate obsahujú priame vyjadrenie svojvoľného výkladu práva na informácie zo strany oprávnených osôb vpodobe žiadostí osprístupnenie informácií zameraných na získanie údajov bez konkretizácie individuálneho prejavu vôle.

A práve posúdenie reálneho záujmu, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenejvôle oprávneného žiadateľa o informáciu, je v mnohých prípadoch hranicou, ktorá správnym orgánom umožní oprieť rozhodnutia obmedzujúce právo na informácie o základy ústavných princípov právneho štátu, ktoré predstavujú hodnotovú časť formálnejaplikácie práva, ajv prípadoch keď sa zákon o slobodnom prístupe k informáciám o tom osobitne nezmieňuje. Pozadie princípu zneužívania práva vyjadruje záujem štátu na preskúmaní, či aplikáciou zákona o slobodnom prístupe k informáciám nedochádza k narušeniu obsahu právnej regulácie práva na informácie. Správne orgány vštruktúrach Policajného zboru, ktoré v rámci zverenejvecnejpríslušnosti a určenejmiestnejpríslušnosti rozhodujú v konaniach o žiadostiach o sprístupnenie informácií, tak môžu a majú okrem práv žiadateľa preskúmavať aj individuálny charakter obsahu podanejžiadosti, aby odhalili prípadnú existenciu indícií preukazujúcich, že cieľom žiadosti o informáciu nie je reálny záujem na jej získaní.

Zneužívanie výkonu práva na prístup k informáciám

Pre praktickú aplikáciu princípu zákazu zneužívania práva na prístup k informáciám je predovšetkým dôležité posúdiť spornú otázku, či kvalita a rozsah informácií, požadovaných konkrétnou oprávnenou osobou indikuje, že ide o porušenie princípu zákazu zneužívania práva vo verejnoprávnejsfére. Tu je pre konkrétny správny orgán rozhodujúce, že každé podanie sa v prvom rade posudzuje podľa ustanovenia § 19 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov /ďalejlen „Správy poriadok") a vyhodnocuje sa podľa obsahu. A práve z obsahu podanej žiadosti je možné posúdiť existenciu reálneho záujmu, ktorý súvisí svážnosťou prejavenejvôle žiadateľa. Vážnosť vôle však treba odlíšiť od formálneho právneho záujmu na poskytnutie informácie, ktorý žiadateľ nemusí preukazovať. Formálny záujem žiadosti o informácie je daný priamo ustanovením § 3 ods.3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý určuje, že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Tento pasívny charakter publicity verejnejsprávy je vyjadrením ochrany práva na informácie garantovaného Ústavou Slovenskejrepubliky.

Pravidlo pasívneho prístupu však nie je vhodné aplikovať automaticky pri každejpodanejžiadosti, ale je potrebné ho podrobiť právnej úvahe v spojení s uplatnením princípu zákazu zneužitia práva. Takzvaný test vážnosti prejavenejvôle je vyjadrením praktickej aplikácie precedenčnejpraxe vrozhodovaní správnych orgánov, ktoré vrámci správnejúvahy posudzujú znaky vážnosti vôle vobsahu konkrétnejžiadosti osprístupnenie informácie tak, aby nedochádzalo k bezdôvodnému odopretiu prístupu k legitímne požadovaným informáciám. Test vážnosti vôle možno zdôvodniť aj ustálenou súdnou praxou, ktorá vyjadruje, že výkon práva bez vážnosti prejavenejvôle získať informáciu nepožíva právnu ochranu. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám na základe zákona sa realizujú na právnom pozadí ústavných princípov, medzi ktoré patrí i zákaz zneužitia práva.[1]

Skutočnosť, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám určuje poskytovanie informácií bez preukázania právneho dôvodu alebo záujmu, neznamená, že pri každejžiadosti o informácie je daná ajvôľa žiadateľa informácie získať. Úlohou správnych orgánov je konať okrem iného ajv záujme zachovania princípu dobrejverejnejsprávy k čomu im správny poriadok priznáva diskrečnú právomoc, ktorejobsahom je ajspôsobilosť vyhodnotiť, či ide alebo nejde o zneužitie práva. Správny orgán povinnej osoby musí byť spôsobilý brániť sa proti žiadostiam, ktoré sú v rozpore s princípom dobrejverejnejsprávy a ktoré vo svojom obsahu vyjadrujú obštrukčné metódy vedúce ktomu, že orgány verejnejsprávy sa nevenujú svojejprimárnejčinnosti, ale vybavovaniu nezmyselných žiadostí. Flagrantným znakom obštrukčných žiadostí charakteristickým pre zneužitie práva na informácie je skutočnosť, že žiadateľ oposkytnutie informácie žiada všetko, pričom v žiadosti ustupuje kvalita informácie pred jejrozsahom. Súdna prax sa stavia reštriktívne k žiadostiam, ktoré nie sú konkrétne a v ktorých žiadateľ požaduje „všetko" a v ktorých pozadí je cítiť absenciu vážne prejavenejvôle. Sám žiadateľ by mal byť schopný adresne a konkrétne popísať, čo sa vlastne chce dozvedieť využitím práva na informácie. Ďalším typickým znakom je aj to, že žiadateľ požaduje rôzne druhy, typy a rôzny rozsah prevádzkových informácií, ktoré si vyžadujú aktívnu činnosť správneho orgánu pri ich vyhľadávaní, zhromažďovaní a spracovaní.

Pri aplikácií diskrečnej právomoci správneho orgánu povinnejosoby, ktorá sa prejavuje aj vhodnotení obsahu žiadosti a zisťovania indícií preukazujúcich zneužitie práva na informácie, je výrazným predpokladom na priznanie alebo obmedzenie práva na informácie aj samotná definícia konkrétneja individualizovateľnej informácie, ktorá je predmetom konkrétnej žiadosti. Informácie ako právny pojem nie sú vzákone o slobodnom prístupe k informáciám konkrétne definované a preto pri rozhodovaní o konkrétnej žiadosti je pre správny orgán povinnejosoby rozhodujúce posúdenie pojmových znakov informácie podľa obsahu žiadosti a to znakov napĺňajúci konkrétnosť a individuálnu identitu informácie

Zo znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemožno vyvodiť, že informáciou je aj poskytnutie obsahu spisu alebo rôznych dokumentov a ich kópií o právnych úkonoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov rôznejpovahy. Zo znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemožno vyvodzovať ani to, že informáciou by malo byť spracovanie údajov podľa požiadaviek, respektíve pokynov toho kto o poskytnutie informácií žiada. Rovnako nevyplýva so zákona povinnosť, že by povinné osoby museli na žiadosť oprávnených osôb vykonávať také úkony, ktoré nesmerujú kvýkonu ich právomoci alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inejformy, ako je tá, vktorejsa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícií, by žiadosť oposkytnutie informácie zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona oslobodnom prístupe k informáciám. Informáciou nie je poskytovanie obsahu spisov ani spracovanie údajov zo spisov podľa požiadaviek toho, kto o poskytnutie informácie žiada.[2]

Žiadatelia o informácie zdôvodňujú svoje právo na informácie odkazom na proaktívne povinnosti povinnejosoby, ktorými zákon oslobodnom prístupe k informáciám určuje povinnejosobe povinnosť zverejňovať taxatívne stanovené informácie charakterizujúce povinnú osobu vrátane základného prehľadu právnych predpisov, na základe ktorých povinná osoba rozhoduje, informácie o tom, ako povinná osoba aplikuje zákon slobodnom prístupe k informáciám a iné právne predpisy a iné okruhy povinností ako je povinnosť zverejňovať informácie o ich činnosti, ktoré sa zverejňujú zo zákona anie na základe žiadostí oprávnených osôb. Ide o výpočet základných, povinne zverejňovaných informácií, ktoré nie sú viazané na žiadosť oprávnenejosoby, ale vychádzajú z princípu publicity verejnejsprávy a otvorenosti štátnych orgánov voči verejnosti. Právo na informácie zdôvodňujú žiadatelia aj ustanoveniami zákona oslobodnom prístupe k informáciám, ktoré upravujú predovšetkým spôsoby sprístupnenia informácií, ktoré môže žiadateľ požadovať a demonštratívny výpočet spôsobov sprístupnenia týchto informácií a ktoré nijako nezaväzujú povinnú osobu k tomu, aby na základe akejkoľvek žiadosti poskytovala informácie tak, ako si to predstavuje oprávnený žiadateľ.

Zneužívanie práva na prístup kinformáciám sa prejavuje predovšetkým v žiadostiach, ktoré sa charakterom svojho obsahu podobajú skôr na pokyny ako na žiadosť. Oprávnené osoby si pod vplyvom subjektívneho extenzívneho výkladu ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám spájajú právo požadovať informácie s bezhraničnou povinnosťou povinnejosoby vybaviť ich požiadavky bez právnejkritiky. Zo znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť spracovanie údajov podľa požiadaviek, respektíve pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie otakých neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícií, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť.

V   súvislosti so zneužívaním práva na prístup k informáciám je podstatnou skutočnosťou definovanie informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícií. Oprávnené osoby vychádzajú s predpokladu, že všetky údaje, ktoré Policajný zbor pri výkone svojejčinnosti a pri plnení úloh určených právnymi predpismi spracováva, sa automaticky nachádzajú v rôznych evidenčných systémoch v takejpodobe, že prístup k nim a ich zhromaždenie je jednoduché a že informácie o týchto údajoch sú plne v dispozícií povinnejosoby a že tá je povinná ich podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám sprístupniť bez toho, aby bolo potrebné analyzovať vážnosť vôle žiadateľa alebo rozsah požadovaných informácií.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám má každý právo na prístup kinformáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií. Oprávnené osoby si aj v prípade definície dispozície neprimerane extenzívne priznávajú právo prístupu ku všetkým údajom povinnejosoby bez ohľadu na charakter a najmä rozsah požadovaných informácií. Pristúp k informáciám znamená možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré u povinnejosoby ležia, s ktorými povinná osoba pracuje. Povinná osoba reálne pri svojej činnosti pracuje s množstvom údajov, ktoré má z pohľadu oprávnenejosoby k dispozícií ale treba si uvedomiť, že nie všetky údaje sa u povinnejosoby nachádzajú v takejpodobe vakejju požadujú oprávnené osoby. Podmienka dispozície s údajmi v sebe nezahŕňa povinnosť povinnej osoby, aby vytvárala rôzne súborné zostavy, rozbory, prehľady z údajov a informácií podľa požiadaviek oprávnenejosoby. Rovnako je potrebné v záujme naplnenie znakov dispozície rozlišovať konkrétne štatistické údaje a vytváranie informácie vo forme zhromažďovania, vyhodnocovania, vyhľadávania a spracovania materiálov podľa požiadaviek oprávnenej osoby do podoby vakejsa reálne v dispozícií povinnejosoby nenachádzajú.[3]

V   záujme zachovania princípu dobrejverejnejsprávy nie je vhodné využívať extenzívny výklad zákona o slobodnom prístupe kinformáciám, nakoľko by to viedlo k narušeniu tohto princípu aknarušeniu ústavného pozadia právnejregulácie zneužívania práva na prístup kinformáciám formálnou aplikáciou práva.

Praktické príklady zneužívania práva na prístup k informáciám

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU