PRÁVNE ASPEKTY OBOZNAMOVANIA SA S UTAJOVANÝMI SKUTOČNOSŤAMI PRÍSLUŠNÍKMI POLICAJNÉHO ZBORU [1]

Autor: JUDr. Mgr., Janka Hašanová, PhD.
Univerzita: Učená právnická spoločnosť

Abstrakt

Príspevok sa venuje právnym aspektom bezpečnostných previerok, ktoré sa realizujú za účelom preverenia, či príslušníci Policajného zboru spĺňajú zákonné predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Objasňuje možnosti príslušníka Policajného zboru žiadať o preskúmanie rozhodnutí vydaných na úseku ochrany utajovaných skutočností.

VŠEOBECNÝ úvod do problematiky

Príslušníkom Policajného zboru sa podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnejslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskejinformačnejslužby, Zboru väzenskejajustičnejstráže Slovenskej republiky aželezničnejpolície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon oštátnejslužbe policajtov") rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade. Služobný pomer sa zakladá k štátu.[2] Príslušníci Policajného zboru (ďalej len „policajti") sú členovia ozbrojeného bezpečnostného zboru plniaceho rôzne úlohy za účelom zabezpečenia vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti kriminalite, ako aj úlohy vyplývajúce zmedzinárodných zmlúv a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.[3] V zmysle účelného a efektívneho plnenia týchto úloh pracujú policajti s množstvom informácií, pričom mnohé z nich podliehajú utajeniu, nakoľko ich vyzradenie by mohlo zmariť úspešné splnenie úloh, ktoré vyplývajú pre Policajný zbor z príslušných právnych predpisov.[4] Na nasledujúcich stranách priblížime, aké predpoklady musí spĺňať každý policajt, ktorý sa bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, a aký procesný postup je nutné dodržať za účelom preverenia, či policajt spĺňa podmienky stanovené zákonom.

Pred samotnou analýzou procesných pravidiel, ktoré musia byť rešpektované v záujme ochrany utajovaných skutočností, považujem za nevyhnutné objasniť základné pojmy súvisiace s témou príspevku a priniesť prehľad primárnych predpisov upravujúcich ochranu utajovaných skutočností a procesné postupy súvisiace s ich ochranou. V súčasnosti je problematika ochrany utajovaných skutočností obsiahnutá vmnohých právnych predpisoch, ato vydaných jednak orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky, ako aj orgánmi Európskej únie. Z právnych predpisov vydaných orgánmi Slovenskejrepubliky k najdôležitejším predpisom patria ústavný zákon c. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností") a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností.Z predpisov vydaných orgánmi Európskejúnie medzi najdôležitejšie právne akty upravujúce ochranu utajovaných skutočností patria Rozhodnutie Rady č. 2013/488/EÚ o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ, Odporúčanie Rady EÚ č. 16012/1/04 - Pravidlá bezpečnostných previerok osôb, Odporúčanie Rady EÚ č. 10872/11 - Politika vytvárania utajovaných skutočností EÚ, Odporúčanie Rady EÚ č. 10873/11 - Politika označovania utajovaných skutočností EÚ, Rozhodnutie Komisie č. 2015/444 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností. Ochranu utajovaných skutočností, samozrejme, upravujú mnohé iné právne ako ajinterné predpisy.

Charakteristika utajovaných skutočností

Pod pojmom utajovaná skutočnosť sa rozumie informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (dalejlen „neoprávnená manipulácia") a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.[5] Neoprávnená manipulácia s utajovanými skutočnosťami vedie k vzniku ujmy, ktorú podľa závažnosti škody spôsobenejna záujmoch Slovenskejrepubliky delíme na ujmu mimoriadne vážnu, vážnu, jednoduchú a ujmu, ktorá je nevýhodná pre Slovenskejrepubliky a jej záujmy.[6] Podľa spôsobenejujmy na záujmoch Slovenskejrepubliky sa utajované skutočnosti delia do štyroch stupňov utajenia, a to na Prísne tajné („PT"), Tajné („T"), Dôverné („D") a Vyhradené („V")-[7]

 

V zmysle materiálneho chápania môžeme za utajovanú skutočnosť označiť úplne všetko, čo má byť pre ochranu dôležitých záujmov Slovenskejrepubliky utajované a chránené pred neoprávnenou osobou, pričom nezáleží na tom, aké bude jeho formálne označenie. Táto definícia utajovaných skutočností sa využívala v minulosti, ato predovšetkým na ochranu štátneho tajomstva, ktorého predmet určila vláda. Podľa formálnej definície je utajovanou skutočnosťou len to, čo je za ňu formálne označené. Táto definícia je aktuálna v súčasnosti, pričom vláda určuje v nariadení len konkrétne oblasti, v ktorých vznikajú utajované skutočnosti.[8]

Okrem zákona o ochrane utajovaných skutočností vymedzujú informácie a veci, ktoré nie sú prístupné komukoľvek, ale môžu sa s nimi oboznamovať výlučne osoby spĺňajúce zákonné podmienky, aj iné predpisy. Za utajovanú skutočnosť je v určitom zmysle považované aj obchodné tajomstvo, ktoré podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka obsahuje všetky skutočnosti obchodnej, výrobnejalebo technickejpovahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.[9] Ďalej medzi skutočnosti, ktoré musia byť chránené pred vyzradením či zneužitím patria taktiež všetky informácie, ktoré predstavujú bankové tajomstvo. Do kategórie bankového tajomstva zahŕňame všetky údaje oklientovi banky, ale aj informácie súvisiace sjeho obchodmi, prevodmi, stavom finančných prostriedkov na účte a rôzne iné, ak nie sú všeobecne prístupné verejnosti.[10]  Vzhľadom na to, že skúmaním obsahu korešpondencie či iných zásielok odosielaných poštou, získavaním informácií o týchto zásielkach či poštových službách, ktoré sa poskytujú spolu s nimi, by boli vážne porušené práva občanov, za ďalšiu oblasť skutočností, ktoré je nevyhnutné chrániť pred vyzradením, sa považuje poštové tajomstvo.[11] Medzi informácie, ktoré nemôžu byť verejné, patrí taktiež daňové tajomstvo, ktoré tvoria všetky údaje týkajúce sa daňového subjektu, o ktorých sa kontrolujúci subjekt dozvedel pri výkone správy daní, s výnimkou skutočností informujúcich o tom, že prebieha daňové exekučné konanie či daňová kontrola, nakoľko tieto informácie sú prístupné verejnosti.[12]

Zo všetkých uvedených definícií vyplýva, že utajovanou skutočnosťou je vo všeobecnosti určitá informácia alebo vec, ktorejutajenie požaduje istá osoba, inštitúcia či štát, pretože vprípade neoprávnenejmanipulácie s nimi by týmto subjektom mohla byť spôsobená ujma. Vzhľadom na to dotknuté subjekty vykonávajú množstvo opatrení, vrátane vytyčovania sankcií, aby uvedené skutočnosti utajili a tým vlastne ajochraňovali.

Legislatíva však nezabúda na ochranu práv občanov a prevenciu zneužívania právomocí vtejto oblasti, a preto stanovuje oblasti, ktoré nemôžu tvoriť predmet utajovaných skutočností. Utajované skutočnosti nemôžu obsahovať informácie, ktoré sa týkajú nezákonného postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnejmoci, trestných činov spáchaných verejnými činiteľmi, či platových náležitostí a iných výhod verejných činiteľov, údaje súvisiace so závažným poškodením alebo ohrozením života, zdravia či životného prostredia. Predmetom utajovanejskutočnosti nesmie byť ani nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu, ktoréje neefektívne, neúčelné alebo nehospodárne.[13]

Bezpečnostná previerka príslušníka Policajného zboru

Na to, aby sa policajt mohol oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, musí splniť všetky predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vymedzené zákonom o ochrane utajovaných skutočností a musí byť vedúcim určený na výkon konkrétnejfunkcie, vktorejby sa stretával stakýmito údajmi.[14] Vedúci zároveň určuje rozsah utajovaných skutočností a príslušný stupeň utajenia, s ktorým bude policajt pracovať. Proces, ktorým sa zisťuje, či policajt spĺňa predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami sa označuje pojmom bezpečnostná previerka.[15]

Vykonávanie bezpečnostnejprevierky policajta musí prebiehať vsúlade s určitými zásadami, ato predovšetkým:

a)      zásadou dobrovoľnosti, ktorejpodstata spočíva vtom, že bezpečnostnú previerku možno vykonať len na základe predchádzajúceho súhlasu policajta, ktorý má písomnú formu. Zároveň v súlade so zásadou dobrovoľnosti policajt disponuje oprávnením vziať svojsúhlas späť, a to kedykoľvek v priebehu realizácie bezpečnostnejprevierky,

b)     

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia