PROCESNOPRÁVNE SÚVISLOSTI MODELOV UNIFIKOVANÉHO ALTERNATÍVNEHO RIEŠENIA SPOROV V ŠPORTE
| Dátum vydania článku | 01.01.2019 |
| Autor: | doc. JUDr. Jaroslav Čollák PhD. |
| Zdroj: | Učená právnická spoločnosť |
Abstrakt
„Zavretie očí a zamyslenie sa neznamená slepotu, ale môže znamenať snahu robiťveci správne."
I. VŠEOBECNÝ ÚVOD
Podnadpisom tohto príspevku, alebo akousi povestnou červenou niťou, ktorá sa bude tiahnuť celým jej obsahom by mohlo byť nasledujúce návetie: Rozhodcovské (alebo iné) súdnictvo v športe stojace nad národnými športovými zväzmi ako všeliek, alebo ako nefunkčný prvok inak (ne?)funkčného systému? Bez ohľadu na uvedené, základnou myšlienkou vzniku predkladaného príspevku bola úvaha o alternatívnom riešení sporov s možnosťou jeho unifikácie pre konkrétnu oblasť spoločenských vzťahov. O unifikovaných spôsoboch alternatívneho riešenia sporov v športe sme pojednávali už v skoršom príspevku publikovanom na stránkach MagOff[1], avšak tento príspevok sa zameria na konkrétne formy alternatívneho riešenia sporov v športe, ktoré by pravdepodobne mohli byť športovej obci predstavené v najbližšom období.
Alternatívne riešenie sporov je definované predovšetkým zmluvnou voľnosťou, zákonnou oporou vpríslušných zákonoch zriaďovania orgánov alternatívneho riešenia sporov (ďalej aj „ARS"), a na záver - dovolíme si tvrdiť - najdôležitejším vzťahom - a to vzťahom medzi výsledkami ARS a všeobecným súdnictvom Slovenskejrepubliky. Priebeh a kvalita, procesnoprávne súvislosti ako aj všetky ostatné otázky alternatívneho riešenia sporovo sú v mnohom závislé výlučne od zriaďovateľa a od kvality predpisov upravujúcich konkrétny typ ARS. Ako vhodne uvádzal jeden zo zakladateľov športového práva na Slovensku, JUDr. Jozef Čorba, PhD.: „Je zreteľné, že isté otázky môžu byt ponechané na úpravu iba športovým normám a právo by nemalo do nich zasahovať, ktoré otázky to však majú presne byť, závisí aj od jednotlivých štátov, od toho aký prístup k športu zvolia a akú širokú mieru autonómie ponechajú športovej samospráve - športovým zväzom[2]"
Toto východisko je čiastočne negované a neplatí pri rozhodcovskom súdnictve, nakoľko kvalitu a priebeh rozhodcovského súdnictva normuje z.č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj„ZoRK").
Metodológia príspevku sa bude niesť v znamení odborného pojednania o spôsoboch alternatívneho riešenia sporov v športe stým, že každé dôležité zistenie alebo zákonný fakt bude vyčlenený zvlastného textu príspevku, to za účelom ich sumarizácie vzávere príspevku, v ktorom sa budeme pokúšať zhodnotiť prínosnosť alebo ničotnosť snahy ovytvorenie unifikovaného riešenia sporov v športe, to bez ohľadu na inštitúciu, ktorá sa tomuto zámeru začne venovať ako prvá, či ako jediná.
Vzťah medzi existenciou ARS a všeobecného súdnictva bol témou, ktorou sme sa zaoberali v komentárovej spisbe[3], pričom ak uvádzame alternatívne riešenie sporov v športe[4], máme tým pre účely tohto príspevku na mysli riešenie sporov v športe autoritou odlišnou od akéhokoľvek súd všeobecnej sústavy súdnictva.
Oblasťou špecifikácie predmetného textu príspevku bude oblasť športu, v ktorejsa úvahy o vymožiteľnosti práva v športe, ako aj modeli jednotného riešenia sporov diskutujú už dlhšiu dobu. Dá sa konštatovať, že existuje niekoľko variánt alternatívneho riešenia sporov v športe unisono, teda plošne pre oblasť športu, atov rozsahu nasledujúcich systémov:
• Riešenie sporov v športe športovými zväzmi
• Riešenie sporov v športe národnými športovými zväzmi
• Riešenie sporov v športe autoritou mimo športových zväzov
Netajeným úmyslom pracovnejskupiny pripravujúcejv období od 2014 do 2016 návrh zákona o športe, ktorý bol koncom roka 2015 prijatý Národnou radou Slovenskejrepubliky ako zákon č. 440/2015 Z. z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „ZoŠ") bolo zriadenie Stáleho súdu pre šport, ktorý by však nemal charakter rozhodcovského súdu, ale bol by začlenený priamo do sústavy súdneho systému slovenského súdnictva. Tento model teda rátal s tým, že spory vyplývajúce zo športovej činnosti[5] by prejednával a rozhodoval jeden súd všeobecnej sústavy súdnictva, pričom by bolo možné tento súd samozrejme v rámci špecializácie súdnictva vybaviť personálnym aparátom, ktorého odborné zameranie by smerovalo práve na špecifická športovejoblasti a prejednávania sporov, ktoré produkuje šport ako taký. Skutkovým záverom tejto témy je konštatácia, že tento model sa nepodarilo presadiť.
Myšlienkou hodnou zváženia do budúcnaje diskusia o tom, či za situácie, ak zákonodarca umožňuje prejednávanie sporov v športe vo forme ARS, a dokonca, ak pre národné športové zväzy stanovuje povinnosť ich zriaďovania samotným ZoŠ, stojí za zmienku diskusia o nastavení vzájomného vzťahu medzi ARS v oblasti športu, a všeobecnou sústavou súdnictva. Oto viac sa dá uvažovať v tomto smere, ak pri rozhodcovskom súdnictve tento vzťah stanovený v ZoRK je, to predovšetkým vo forme možnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá sa podáva na všeobecný súd všeobecnejsústavy súdnictva Slovenskej republiky.
II. V KRÁTKOSTI: RIEŠENIE SPOROV V SPORTE DNES I
Východiskovým faktom riešenia sporov v športe dnes je, že ZoŠ vytvára podmienku pre NŠZ, aby mali stanový v súlade s ustanoveniami § 19-23 ZoŠ. V ustanovení § 19 písm. g) hovorí, že spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou medzi osobami s príslušnosťou k NŠZ riešia orgány na riešenie sporov[6]. To znamená že z uvedeného zákonného zistenia nám vyplývajú nasledujúce zákonné fakty:
\f FAKT č. 1: Národné športové zväzy majú povinnosťzriaďovaťorgány na riešenie sporov, á FAKT č.2: Členovia zväzov majú povinnosť riešiť spory zo športovej činnosti pred zväzovými orgánmi.
Takto je zadefinovaný aktuálny model alternatívneho riešenia sporov pre oblasť športu, pričom kvalitu a priebeh ARS v oblasti športu ZoŠ žiadnym spôsobom nenormuje ani bližšie neupravuje.
\Z FAKT č.3: Alternatívne riešenie sporov v športe predstavuje autonómny model prejednávania a rozhodovania sporov mimo sústavy všeobecných súdov, pričom je priamo zákonom naviazaný na národné športové zväzy.
Akýkoľvek spor vzniknutý vo futbale prejedná a rozhodne orgán na riešenie sporov SFZ, akýkoľvek spor v oblasti hokeja prejedná a rozhodne orgán na riešenie sporov SZĽH, akýkoľvek spor v oblasti hádzanej prejedná a rozhodne orgán na riešenie sporov SHA, akýkoľvek........................................................................ a tak ďaleja tak ďalej.
II.I. V KRÁTKOSTI: RIEŠENIE SPOROV V ŠPORTE DNES II.: VZŤAH KU VŠEOBECNÉMU SÚDNICTVU: ČO S ROZHODUTÍM?
Ak sme v predošlom texte konštatovali možnosť riešenia sporov v rámci športu, v rámci pravidiel „/ex sportiva", pre ucelenosť problematiky je potrebné rovnako preskúmať možnosti procesnej obrany člena združenia voči výsledkom takéhoto „športového" prejednania a rozhodnutia sporov. Východiskovým právnym základom je ústavnoprávne východisko práva každého člena spoločnosti na súdnu ...
Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.