PRÁVO NA INFORMÁCIE Z TRESTNÉHO KONANIA – ANALÝZA POSTUPU SPRÁVNYCH ORGÁNOV V PÔSOBNOSTI MINISTERSTVA VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V KONTEXTE AKTUÁLNYCH ROZHODNUTÍ NAJVYŠŠIEHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Autor: MJR. JUDr., Martin Pagáč
Zdroj: Učená právnická spoločnosť

Abstrakt

Článok sa zaoberá analýzou postupu a právnych inštitútov pri sprístupňovaní informácií z trestného konania v rámci zákonnej publicity verejnej správy v činnosti správnych orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Článok popisuje základné princípy práva na informácie v konfrontácií s právnymi možnosťami ich obmedzenia pri aplikácií ustanovení príslušných právnych noriem v záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Autor rozoberá vybrané problémy aplikačnej praxe v spojení s realizáciou inštitútov v konaní o sprístupnenie informácií z trestného konania a analyzuje možnosti využitia súdnych rozhodnutí na konkrétne prípady praktických problémov poskytovania informácií o činnosti a rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní.

ÚVOD

Trestné konanie ako jedna zo špecifických oblastí činností orgánov Policajného zboru v sebe zahŕňa množstvo úkonov, postupov a dokumentov najrozličnejšieho druhu a charakteru, ktorých účelom je zabezpečiť dostatočné podklady k náležitému objasneniu konania, ktoré svojimi prvkami napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu. Subjektmi tejto činnosti v pôsobnosti Policajného zboru sú určení policajti, ktorí vykonávajú právomoci orgánov činných v trestnom konaní a to je vyšetrovateľ a poverený príslušník PZ. Jednotlivé okolnosti konkrétnych trestných konaní sa však vzťahujú predovšetkým na účastníkov, ktorých práva, povinnosti a chránené záujmy sú predmetom trestného konania. V súvislosti s trestným konaním sa vytvára aj nepriamy záujem verejnosti na kontrole činnosti jednotlivých orgánov činných v trestnom konaní, ktorý sa prejavuje najrozličnejšími formami zásahov do priebehu trestného konania v snahe získať informácie pochádzajúce z činnosti, úkonov a z rozhodovania orgánov Policajného zboru. Prostriedkom na dosiahnutie vstupu do prebiehajúcich, ale aj ukončených trestných konaní, je pre verejnosť zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií").

Právo na informácie

Samotné právo na informácie upravené osobitným zákonom o slobode informácií vychádza z primárneho práva zakotveného v článku 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré vo svojej podstate predstavuje právo na získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovateľnej skupine subjektov. Ozrejmenie tohto záväzku upravuje ods. 5 článku 26, ktorý určuje povinnosť orgánov verejnej moci, primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanovuje zákon.

Informácie z trestného konania svojim charakterom rozhodne patria do oblasti záujmu širokej verejnosti, ktorá svoje právo na informácie čerpá priamo z Ústavy Slovenskej republiky a zo zákona o slobode informácií. Špecifiká trestného konania však stavajú právo na informácie do právnej konfrontácie so zákonnými obmedzeniami práv, ktoré bránia neprimeranému zasahovaniu do činnosti orgánov činných v trestnom konaní a zabezpečujú tak zachovanie nestrannosti a nezávislosti trestného konania. Tieto informácie sú častým predmetom žiadosti oprávnených osôb, ktoré mnoho krát nie sú priamymi účastníkmi trestného konania, ale žiadajú informácie zo subjektívnych pohnútok. Na druhej strane sú však žiadateľmi o informácie z trestného konania aj samotní účastníci, ktorí na zabezpečenie svojich práv využívajú ustanovenia zákona o slobode informácií, aby tak obišli obmedzujúce ustanovenia Trestného poriadku.[1]

V praxi sa opakovane vyskytujú žiadosti oprávnených osôb, ktorých predmetom sú najrozličnejšie druhy informácií z trestných konaní. Vo väčšine prípadov ide o konania, ktoré nie sú ukončené a kde úkony vykonávajú práve policajti v postavení orgánu činného v trestnom konaní. Predmetom informácií však môžu byť aj také podklady, činnosti a úkony, ktoré pre potreby trestného konania vykonávajú policajti v štádiu pred začatím trestného stíhania. Všetky tieto žiadosti však smerujú k jednému cieľu a tým je získanie informácií o trestnom konaní, o jednotlivých úkonoch, o zúčastnených osobách, o policajtoch, ktorí úkon vykonali, o oznamovateľoch, o rozhodnutiach z trestného konania a často krát sú predmetom žiadostí aj kompletné spisové materiály.

ZÁKONNÉ PRINCÍPY PRÁVA NA INFORMÁCIE Z TRESTNÉHO KONANIA

Všeobecná úprava poskytovania informácií o trestnom konaní je obsiahnutá v § 6 Trestného poriadku, ktorý okrem iného určuje, že orgány činné v trestnom konaní informujú verejnosť o trestnom konaní poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom, pričom musia dbať na ochranu zákonom určených skutočností a tajomstiev, ktorých zverejnenie by mohlo zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Ustanovenie § 6 Trestného poriadku upravuje podmienky obmedzenia informácií o trestnom konaní, ktoré sú pre orgány činné v trestnom konaní záväzné a ktoré aj určujú právny rámec obsahu informácií, ku ktorým majú oprávnené osoby prístup.

Toto ustanovenie je zákonným obmedzením práva na informácie priznaného Ústavou Slovenskej republiky. V spojení s ustanovením § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií ide o základný inštitút slúžiaci na obmedzenie základného práva na informácie, ktoré rešpektuje osobitné podmienky uvedené v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Osobitná úprava zákona o slobode informácií uvedená v § 11 ods. 1 písm. d) je priamo určená na obmedzenie informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu vrátané medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, okrem rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.[2]

Analýza inštitútov obmedzenia práva na informácie z trestného konania

V    praktickej činnosti orgánov Policajného zboru sa všeobecná a osobitná úprava práva na informácie teda vzťahuje na činnosti, úkony a rozhodnutia vykonané a vydané policajtmi, vyšetrovateľmi a poverenými príslušníkmi v štádiu pred začatím trestného stíhania a v štádiu prípravného konania. Ide o rozsiahlu formu konkrétnych činností, ktoré svojim charakterom vytvárajú podklady pre ukončenie trestného konania a ktoré sa často stávajú predmetom žiadostí oprávnených osôb.

Prax policajnej činnosti pri sprístupňovaní informácií z trestného konania nie je jednotná a nie je ani jednotne upravená žiadnym interným predpisom. Postup prvostupňových správnych orgánov v štruktúrach Ministerstva vnútra SR v konaniach o sprístupnenie informácie tak vychádza len zo subjektívneho posúdenia ustanovení zákona o slobode informácií a Trestného poriadku. Vplyvom nejednotného postupu vznikajú potom situácie, kedy môžu byť rovnaké žiadosti posúdené rozličným spôsobom tak, že jeden orgán informácie z trestného konania sprístupní a iný orgán ich sprístupnenie odmietne. Nejednotnosť však reálne existuje aj v judikatúre a v rozhodovacej praxi súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov v režime zákona o slobode informácií v oblasti trestného konania.

Vzhľadom k nejednotným rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sprístupňovania informácií z trestného konania je však možné vyvodiť záver o plauzibilite reštriktívnych záverov súdnej praxe o výklade práva na prístup k informáciám z trestného konania.

V    zmysle reštriktívnej judikatúry treba právo na informácie z trestného konania posudzovať predovšetkým podľa Trestného poriadku a výnimky z obmedzenia na informácie uplatňovať len v prípade, ktorý určuje zákon o slobode informácií. Takéto zúženie výkladu je na prospech orgánov činných v trestnom konaní v pôsobnosti Policajného zboru pretože umožňuje prvostupňovým správnym orgánom v postavení povinnej osoby rozhodnúť o zákonnom obmedzení pri žiadostiach o informácie z trestného konania.

Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií je predovšetkým ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. S dôrazom na tento cieľ je pre povinnú osobu rozhodujúce individuálne posúdenie prípadu a samotnej žiadosti o informáciu. Uvedené ustanovenie zabezpečuje pre povinné osoby dostatočný právny základ pre rozhodnutia, ktorými obmedzujú prístup k informáciám z trestného konania a v spojení s § 6 Trestného poriadku umožňujú striktne zamedziť poskytnutie informácií iným osobám ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU