SPRÍSTUPŇOVANIE A OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV V PROCESE PUBLICITY VEREJNEJ SPRÁVY

Autor: MJR. JUDr., Martin Pagáč
Zdroj: Učená právnická spoločnosť

Abstrakt

Článok sa zaoberá zákonným rámcom definície a ochrany osobných údajov v procese zákonnej publicity verejnej správy v činnosti správnych orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Článok popisuje rozsah princípu prevažujúceho verejného záujmu ako súčasti práva na informácie v konfrontácií s ochranou osobných údajov fyzických osôb pri aplikácií ustanovení príslušných právnych noriem. Autor rozoberá vybrané problémy aplikačnej praxe v spojení s realizáciou inštitútov ochrany osobných údajov a práva na informácie a analyzuje postavenie verejne činnej osoby v procese verejnej kontroly štátnych orgánov podieľajúcich sa na výkone verejnej moci.

ÚVOD

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií") je odo dňa svojej účinnosti v úzkom spojení so zákonom o ochrane osobných údajov, ktorý bol v roku 2013 novelizovaný pod číslom 122/2013 Z. z. (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov"). Tieto obsahovo odlišné právne normy poskytujú zákonný rámec pre oblasť práv priznaných Ústavou Slovenskej republiky a to je základne právo na informácie a základné práva súvisiace s ochranou súkromnej sféry jednotlivca. Kolízia týchto práv nepriamo sprevádza konanie podľa zákona o slobode informácií a to predovšetkým v procese zákonnej publicity verejnej správy uplatnením princípu prevažujúceho verejného záujmu. Práve tento princíp predstavuje pomyselný most medzi ochranou súkromia na jednej strane a uplatnením práva na informácie na strane druhej.

Oprávnené osoby využitím inštitútov zákona o slobode informácií často krát zasahujú svojimi požiadavkami do konaní, ktorých obsahom sú osobné údaje a iné údaje súkromnej povahy a žiadajú sprístupnenie informácií, ktoré môžu svojou povahou priamo zasiahnuť do súkromnej sféry konkrétnej osoby. Právo na informácie v spore s právom na ochranu súkromia sa tak dostávajú do kolízie, ktorú rozhoduje povinná osoba uplatnením procesnoprávnych inštitútov poskytnutých národnými a medzinárodnými právnymi normami. V konaní o sprístupnenie informácie je pre oprávnené osoby prvoradým nástrojom špeciálny zákon o slobode informácií. V sporoch, ktorých predmetom je zásah do súkromnej sféry konkrétnej osoby je však potrebné rozšíriť procesnoprávne obzory a možnosti, ktoré zaručia tak ochranu, ako aj zákonné uplatnenie a využitie práva.

V procese publicity verejnej správy sa predmetom a obsahom týchto kolíznych vzťahov stávajú predovšetkým údaje o osobách, ktoré priamo pôsobia pri plnení úloh jednotlivých povinných osôb. Sú to rôzni štátni zamestnanci, policajti, verejní funkcionári a iné verejne činné osoby. Práve sprístupňovanie informácií o týchto osobách vytvára spory pri ochrane osobných údajov v súvislosti s aplikáciou práva na informácie zo strany oprávnených osôb.

ZÁKONNÝ RÁMEC OCHRANY OSOBNÝCH ÚDAJOV A UPLATNENIA PRÁVA NA INFORMÁCIE

Zákonný rámec práva na informácie a práva na ochranu osobných údajov poskytuje vo všeobecnej rovine predovšetkým Ústava Slovenskej republiky. Základne ľudské práva a slobody upravené v čl. 16 a čl. 19 okrem iného jednoznačne určujú, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená a obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom, že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Na strane druhej politické právo obsiahnuté v čl. 26 zakotvuje, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené a že ich možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ústavnoprávna rovnováha medzi právom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na strane druhej je zabezpečená právnymi inštitútmi, ktoré jednotlivým subjektom priznávajú osobitné predpisy so silou zákona.[1]

Osobitnými zákonmi, na ktoré odkazuje Ústava Slovenskej republiky sú zákon o ochrane osobných údajov a zákon o slobode informácií. Zákon o ochrane osobných údajov upravuje predovšetkým ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracovávaním osobných údajov a práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracovávaní údajov fyzických osôb. Zákon o slobode informácií zas upravuje podmienky, potup a rozsah slobodného prístupu k informáciám a s tým spojené zákonné obmedzenia tohto práva. Ochranu osobnosti upravujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré v sebe absorbujú osobitnú povahu inštitútu osobných údajov ako aj prvky obmedzenia v procese získavania a používania údajov zo súkromnej sféry fyzickej osoby.

Samostatnou a nemenej dôležitou oblasťou právnych noriem, ktoré upravujú ochranu osobných údajov a stým spojené obmedzenia, sú implementované právne normy Európskej únie, ktorými je Slovenská republika viazaná aj pri tvorbe vnútroštátnych predpisov. Výsostné postavenie v tejto oblasti má predovšetkým Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý v článkoch 8 a 10 zasahuje do oblasti práv osobnej povahy ako je právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na slobodu prejavu. Rovnako významným prvkom sú aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutia Ústavného a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré v konkrétnych prípadoch vytvárajú precedensy umožňujúce nastolenie zákonnej rovnováhy v kolíziách práv a zákonných obmedzení vzniknutých pri praktickej realizácií inštitútov v procese publicity verejnej správy.

Osobné údaje

Nosným prvkom práva na súkromie zakotveného v Ústave Slovenskej republiky a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch sú bezpochyby osobné údaje fyzickej osoby. Ich definícia a jednotlivé prvky právnej ochrany, ako aj iné právne inštitúty týkajúce sa osobných údajov, sú obsiahnuté v ustanoveniach zákona o ochrane osobných údajov, ktorý ako lex specialis vymedzuje právny rámec poskytovania ochrany právam fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracovávaní osobných údajov. K opodstatnenej a efektívnej ochrane osobných údajov, ako aj k zabezpečeniu legitímnosti a dôslednosti ich spracovávania, je potrebné bližšie špecifikovať samotný pojem osobných údajov.

Úplne presná a jednoznačná definícia osobných údajov nie je jednoduchá, nakoľko obsahom osobných údajov je viacero prvkov, ktoré vystupujú v pozícií identifikátorov patriacich konkrétnej fyzickej osobe, tvoriac jej nemennú identitu. Zákonnú definíciu prináša ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov, podľa ktorého osobné údaje sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takouto osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Zákonná ochrana identity upravená ustanoveniami zákona o ochrane osobných údajov patrí v rovine základných práv a slobôd výhradne iba fyzickej osobe. Údaje určujúce právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa, nie sú osobnými údajmi a obmedzenia a právne inštitútu ochrany, ktoré sú vytvárané aj v rámci publicity verejnej správy sa na tieto údaje nevzťahujú. Osobné údaje sú viazané striktne ku konkrétnej fyzickej osobe. Ich rozsah je pomerne široký a z toho dôvodu ani samotný zákon o ochrane osobných údajov neobsahuje taxatívny výpočet prvkov a znakov, ktoré by určovali rozsah pojmu osobných údajov. Demonštratívny výpočet charakteristík, ktorých existencia určuje konkrétnu osobu, len potvrdzuje skutočnosť, že osobnými údajmi môžu byť akékoľvek údaje týkajúce sa konkrétnej osoby. Rovnako aj samotná forma osobných údajov môže mať rôznorodú podobu a neviaže sa len k písomným a úradným údajom ale obsahuje vo svojej právnej povahe aj grafické, fotografické, zvukové, obrazové, elektronické alebo papierové záznamy a informácie týkajúce sa konkrétnej osoby.[2]

Každý takýto údaj, bez ohľadu na jeho formu a podobu, môže obsahovať osobné údaje a poskytovať tak informácie o určitom a určiteľnom jednotlivcovi za splnenia podmienky, že taký údaj možno skutočne ku konkrétnej osobe priradiť. Jedným zo základných zákonných znakov, ktorý definuje jednotlivé údaje ako osobné je, že tieto údaje sa týkajú určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby. Kritérium priameho určenia alebo identifikácie fyzickej osoby nie je v zákonnej definícii osobných údajov obsiahnuté a práve z toho dôvodu postačuje, aby bola osoba určiteľná alebo identifikovateľná. Určiteľnosť fyzickej osoby je definovaná v kontexte pojmu osobných údajov ako stav, kedy možno fyzickú osobu, na základe určitého údaja alebo viacerých údajov, identifikovať. Identifikácia fyzickej osoby si vyžaduje jednoznačné určenie identity osoby a jej odlíšenie v skupine osôb. Informácie, ktoré možno pri identifikácií osoby použiť musia mať úzky vzťah ku konkrétnemu jednotlivcovi. Priamym identifikátorom môžu byť aj znaky širšieho charakteru ako je napríklad vonkajší vzhľad osoby, alebo charakteristiky osoby ako jej profesia, meno a priezvisko.

Najbežnejším identifikátorom je meno a priezvisko osoby, ktoré slúži na všeobecnú charakteristiku a určenie konkrétneho jednotlivca. Miera, do akej sú identifikátory spôsobilé určiť konkrétnu fyzickú osobu, závisí od posúdenia dostupných údajov a ich vzájomnej súvislosti v danej situácií. Samotné meno a priezvisko totiž nebude postačovať na identifikáciu osoby v rámci väčšej skupiny obyvateľstva avšak v úzkej societe je možné, aj na základe mena a priezviska, dosiahnuť presnú identifikáciu konkrétnej osoby a v tom prípade spadá, aj takýto široký pojem identifikátora, pod ochranu osobných údajov. Vo všeobecnosti sa za konkrétny osobný údaj považuje súbor informácií, ktorý obsahuje meno a priezvisko, dátum narodenia alebo rodné číslo a adresu trvalého pobytu. Na základe týchto údajov je možné individuálne a priamo identifikovať každú osobu. Ide o úzky výpočet osobných údajov, ku ktorým sa v jednotlivých prípadoch môžu priradiť aj iné údaje, ktoré samé o sebe nevytvárajú možnosť identifikácie konkrétnej osoby v širokej societe.

Od rozsahu a formy society nepriamo závisí aj zákonná ochrana údajov, ktoré možno považovať za osobné údaje fyzickej osoby. Ak je súbor týchto údajov spôsobilý určiť a priamo identifikovať jednotlivca vo vybranej spoločnosti alebo vo vybranom okruhu osôb, tak je potrebné pristupovať k týmto informáciám ako k osobným údajom a poskytnúť im ochranu priznanú ustanoveniami právnych predpisov. Pri posudzovaní výpovednej hodnoty údajov je potrebné zohľadňovať viaceré faktory a to predovšetkým geografické a sociálne, ktoré umožňujú fyzickú osobu priamo ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia