NÁČRT HISTÓRIE PRÁVNEJ ÚPRAVY REGISTRA TRESTOV: OBDOBIE DO ROKU 1960

Autor: prof. JUDr., Ján Šanta, PhD.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť

Abstrakt

V predmetnom príspevku autor analyzuje historické obdobie právnej úpravy registra trestov do roku 1960. Pozornosť venuje celému rozsahu tejto právnej úpravy od roku 1922, spolu piatim základným právnym normám upravujúcim túto problematiku. Zohľadňuje aj ďalšie súvisiace zákony, najmä trestné zákony, trestné poriadky, zákony o priestupkoch, zákony o prokuratúre tohto obdobia, ako aj ďalšie historické súvislosti, vrátane ideologických, spojených s budovaním socializmu.

1. ÚVOD

Z úvodných ustanovení v súčasnosti platného zákona o registri trestov č. 330/2007 Z. z. v platnom znení (zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, naposledy novelizovaný zákonom č. 345/2012 Z.z.), účinného od 1. januára 2008, vyplýva, že tento zákon upravuje získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o fyzických osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o právnických osobách, ktorým bolo súdom právoplatne uložené zhabanie peňažnej čiastky alebo zhabanie majetku, o osobách, pri ktorých bolo právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie súdom alebo prokurátorom, fyzických osobách, pri ktorých bol v trestnom konaní schválený zmier a zastavené trestné stíhanie súdom alebo prokurátorom, nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach, ktoré súvisia s týmito rozhodnutiami a o iných skutočnostiach významných pre trestné konanie, ak to ustanovuje zákon.

Súčasťou registra trestov sú aj informácie o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach vydaných súdmi iných členských štátov Európskej únie a súdmi iných štátov, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva.

Register trestov vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V registri trestov sa v súlade s osobitným zákonom upravujúcim ochranu osobných údajov vedie evidencia a zabezpečuje sa ochrana relevantných údajov a informácií pred zničením, odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou alebo neoprávneným rozširovaním. Register trestov sa vedie aj elektronickou formou.

Generálna prokuratúra plní úlohu ústredného orgánu pre výmenu informácií o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach s inými členskými štátmi Európskej únie.

Výmena týchto informácií je zabezpečovaná prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov.

Predmetná právna úprava (ďalej obsiahnutá spolu v 20 paragrafoch) tak v aktuálnom znení v súčasnosti v zásade dostatočne reaguje na potreby praxe a tiež na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky.

2. ZAČIATOK 20. STOROČIA AŽ DO ROKU 1950

Právna úprava registra trestov má však aj svoju bohatú, viac ako storočnú históriu, siahajúcu minimálne k nariadeniam uhorského ministerstva spravodlivosti zo dňa 15. októbra 1908 č. 24300/1908, 20. novembra 1908 č. 27000/1908 a zo dňa 20. decembra 1913 č. 66200/1913 upravujúcim tzv. individuálne listy sčítacie (odlišná právna úprava tejto problematiky platila na vtedajšom území Čiech, a to počnúc rokom 1853 až 1873).

Takáto najstaršia právna úprava registra trestov sa vyznačovala rozptýlenost'ou, neprehľadnosťou a nedokonalosťou metód zbierania štatistických dát, čo sa prejavovalo aj v nedostatkoch pri samotnom výkone jednotlivých trestov.

Aj po vzniku Československa v roku 1918, zostali po určitý čas trestné záznamy týkajúce sa Slovenska a Podkarpatskej Rusi v centrálnom registri v Budapešti a evidenčná služba odsúdených osôb bola na tomto území organizovaná len provizórne. Navyše nebolo vhodné a možné v ďalšom období postupovať podľa uvedených starších a problémových právnych noriem. V konečnom dôsledku pripravovaná reforma trestného práva vyžadovala mať čo najpresnejší štatistický obraz aktuálnej kriminality, a teda ju čo najdôslednejšie evidovať.[1]

Zohľadňujúc všetky tieto, ale aj ďalšie skutočnosti, bolo s účinnosťou od 1.januára 1923 prijaté nariadenie vlády Československej republiky č. 198/1922 Sb. o evidencii súdnych previnilcov a zbieraní dát pre účely kriminálnej štatistiky. Toto rozsiahle nariadenie pozostávalo z 52 paragrafov rozdelených do VI. častí s názvami Trestné listy, sčítacie trestné listy a správy, Register trestov a úrad registra trestov, Evidencia a štatistika výkonov trestov, Otlačky prstov a fotografie, Osobitné ustanovenia pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, Prechodné a záverečné ustanovenia. Súčasťou uvedenej právnej normy bolo 6 vzorov pre vyhotovovanie jednotlivých záznamov. O precíznosti tejto právnej úpravy svedčí aj tá skutočnosť, že bola novelizovaná len nariadením vlády č. 171/1927 Sb., ktoré zrušovalo pôvodný § 37 (upravujúce ukladanie vyradených útržkov evidenčných listov) a bola zrušená až nariadením ministerstva spravodlivosti č. 117/1950 Zb. o registri trestov, s jeho účinnosťou od 1.augusta 1950.

Podstatou citovanej právnej úpravy č. 198/1922 Sb. bolo uloženie povinnosti vyhotovovať trestný list a sčítací trestný list o každom právoplatnom odsúdení všeobecným alebo vojenským trestným súdom pre zločin, prečin alebo priestupok, s výnimkou dôchodkových trestných činov. V prípade odsúdeného cudzieho štátneho príslušníka sa trestný list vyhotovoval dvojmo a jedno jeho vyhotovenie sa zasielalo príslušnému úradu registra trestov v cudzine podľa pravidiel o právnom styku s cudzinou.

Register trestov bol rozdelený na 3 oddiely, do ktorých sa v abecednom poradí ukladali trestné listy. Konkrétne do oddielu A o nepodmienečnom odsúdení a zatykače, do oddielu B o podmienečnom odsúdení a správy o podmienečnom prepustení z výkonu trestu a do oddielu C vyradené trestné listy o podmienečnom odsúdení a o zahladení odsúdenia.

Za úrad registra trestov sa určilo štátne zastupiteľstvo pre tých odsúdených, ktorí sa narodili v jeho obvode. Pre odsúdených, ktorí sa narodili v cudzine, alebo ktorých miesto narodenia nebolo možné zistiť sa oddelene viedol register trestov pri Štátnom zastupiteľstve v Brne, obdobne ako v prípadoch odsúdenia páchateľov z rómskeho etnika, u ktorých sa viedla evidencia dvojmo aj podľa miesta narodenia. V stanovených štvrťročných intervaloch boli sčítacie trestné listy hromadne zasielané Štátnemu úradu štatistickému. V jedinej forme - ako výpis z registra trestov ho bolo možné vydať viacerým subjektom, počnúc fyzickými osobami, cez bezpečnostné orgány, končiac súdmi, vrátane cudzozemských.

Ako to vyplýva zo IV. časti citovanej právnej normy, § 38 - § 44 upravoval daktyloskopovanie (s výnimkou osôb mladších ako 18 rokov) a fotografovanie.

Piata časť analyzovaného nariadenia vlády č. 198/1922 Sb. s názvom Osobitné ustanovenia pre Slovensko a Podkarpatskú Rus v § 46 až § 48 zakotvovala okrem iného vyhotovovanie trestných listov a sčítacích trestných listov tiež o každom odsúdení správnym úradom ako policajným súdom pre priestupky podľa § 1 zák. Občas. XXI z roku 1913 o verejne nebezpečných zaháľačoch a podľa §§ 66 - 68 a § 70 priestupkového zák. čl. XL z roku 1879.

Prechodné a záverečné ustanovenia predpokladali zasielanie takto zriadeným registrom trestov výpisy trestov zo Zemského trestného evidenčného úradu v Budapešti.

Za určité zaujímavosti tejto právnej úpravy možno považovať vyhotovovanie žltých trestných listov pre osoby mužského pohlavia a červených pre ženy, evidenciu straty volebného práva, dočasné odňatie politických práv, nadmerné používanie alkoholu, skutočný počet osôb o ktoré sa odsúdený staral, choroby, vrátane napr. tuberkulózy, „náruživosti", medzi ktoré boli zaraďované kartové hry, „náruživé návštevy biografii, tanečných lokálu, pôžitek jedu, náchylnost k toulce atď."

Takáto prvá právna úprava registra trestov v Československu na území Slovenska nadväzovala na vtedy stále platný zák. článok V/1878 - Trestný zákonník o zločinoch a prečinoch a zák. článok XL/1879 - Trestný zákonník o priestupkoch. Systém trestov podľa zák. článku V/1878 vychádzal z troch základných druhov trestov: trest odňatia slobody (káznica, žalár, štátne väzenie a väzenie), peňažný trest a trest smrti (skutkové podstaty zločinov vraždy a velezrady).[2] Predmetná úprava Druhov trestov bola zakotvená v III. hlave, najmä v § 20 - § 36. Tresty za priestupky upravoval zák. článok XL/1879 v § 15 - § 29 a nimi boli sankcie označované ako uzamknutie (väzenie, árešt) a peňažitá pokuta.

Základnou procesnou normou tohto obdobia bol zák. článok XXXIII z r. 1896 - Trestný poriadok, platný pôvodne na území Uhorska a po roku 1918 na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, ktorý bol postupne dopĺňaný neskoršími zákonmi a skoršie aj nálezmi bývalej kúrie v Budapešti. Medzi ďalšie dôležité dobové procesné normy možno zaradiť aj zák. článok XXXIII/1912 a neskorší zákon č. 232/1941 Sb. V oboch prípadoch išlo o Vojenské trestné poriadky.

Úrad verejného žalobcu, medzičasom s názvom štátne zastupiteľstvo, pri ktorom sa vytvoril register trestov bol na území Slovenska s účinnosťou od 1. januára 1872 zriadený zák. článkom XXXIII z roku 1871 s názvom O kráľovskom fiskaláte.[3]

3. OBDOBIE ROKOV 1950-1960

Za ďalšie obdobie v histórii právnej úpravy registra trestov možno považovať roky 1950-1960, pretože v tom čase je prijímaný celý rad nových právnych noriem na novom ideologickom základe, medzi nimi tiež nariadenie ministra spravodlivosti č. 117/1950 Zb. o registri trestov, ktoré účinnosť nadobúda dňa 1. augusta 1950.

Súvisiaci dobový Komentár k Trestnému zákonu č. 86/1950 Zb., k štvrtej hlave upravujúcej tresty uvádza, že obsah a význam trestu sa mení s vývojom spoločnosti. Trest býval pomstou, výkupným, odplatou a vždy bol prostriedkom k udržaniu moci vládnucej triedy. V ľudovej demokracii, ktorá postupne odstraňuje základné príčiny zločinnosti, nadobúda popri zneškodnení nepriateľov ľudu a zabránení ďalším činom páchateľa význam výchovný účel trestu. Z výkonu trestu musí byť odstránené všetko, čo marí nápravný účinok, v odsúdenom nesmie byť takisto ubíjaná ľudská dôstojnosť.

Význam trestu (ako ďalej uvádza tento komentár) pramení z podstaty štátu ako triedneho nástroja k ochrane záujmov pracujúcej väčšiny ľudu tak pred trestnými činmi nepriateľov štátu, ako aj pred tými, ktorí v sebe doteraz neprekonali prežitky kapitalistického poriadku. V súlade s týmto pohľadom je i ustanovenie § 17 o význame trestu, ustanovenie, ktoré spolu s ustanovením § 1 o význame zákona tvorí základnú smernicu ako pri ukladaní, tak i pre výkon trestu.

Hlavnými trestami podľa § 18 ods. 1 písm. a - c Trestného zákona boli ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU