NIEKOĽKO ÚVAH K TROVÁM SÚDNEHO KONANIA

Autor: Mgr., Valéria Enikõ Horváth
Zdroj: Učená právnická spoločnosť

Abstrakt

Príspevok skúma inštitút trov konania v rámci občianskeho súdneho konania. Osobitný priestor venuje autor inštitútu náhradu trov konania a zásadám, ktoré sa aplikujú pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Súčasťou príspevku sú aj úvahy de lege ferenda.

úvod

Trovy konania - toto označenie má tretia hlava tretej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky súdny poriadok).

Inštitút trov konania je pojmovým prvkom občianskeho procesu a zahŕňa v sebe všetky relevantné výdavky subjektov od začiatku občianskeho súdneho konania až po právoplatné skončenie veci. Podľa ústavného zákona č. 420/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, právo na súdnu a inú právnu ochranu patrí medzi základné ľudské práva. Na to, aby toto právo mohlo svoj obsah aj reálne napĺňať, dôležité miesto v systéme justície majú trovy konania a ich náhrada. Veľký vplyv na prístup k súdnej a k inej právnej ochrane má faktor, či osoba má k dispozícii dostatočné finančné, ekonomické prostriedky na uplatnenie tohto práva. Na riešenie tejto situácie musí existovať zákonná úprava. Právnu úpravu trov konania môžeme nájsť Občianskom súdnom poriadku a v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch a o poplatkoch za výpis z registra trestov). Dôsledkami spojitosti uplatnenia práva na súdnu ochranu s finančnými možnosťami osoby sú:

•       osoby, ktoré sú ekonomicky „slabšie", majú obmedzenejší prístup na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, lebo nemajú dostatočné financie na zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia,

•       vytvára sa faktická nerovnosť pred zákonom a pred súdom/iným orgánom ochrany práva.


Aj keď berieme do úvahy dôsledky, ktoré vyplývajú z finančných predpokladov na súdnu a inú právnu ochranu môžeme konštatovať, že princíp rovnosti je princípom, ktorý sa v civilnom procese uplatňuje. Je pravdou, že táto rovnosť je niekedy porušovaná v dôsledku finančnej nerovnosti účastníkov konania, ale právne normy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania prispievajú, môžu pomôcť pri vyrovnaní tejto nerovnosti.[1]

Trovy konania v občianskom procese majú niekoľko funkcií:

•       prevencia - inštitút trov konania pôsobí prevenčne pred šikanóznymi žalobami a pred vedením akademických, neefektívnych a zbytočných sporov,

•       reparácia a sankcia - povinnosť náhrady trov konania neúspešnou stranou je sankciou za neúspech a reparáciou druhej procesnej strany v podobe „oslobodenia" od zaplatení trov konania. [2]

•       limitácia výberu procesných prostriedkov - účastníci konania limitujú procesné prostriedky, ktorými uplatňujú svoje práva alebo sa bránia proti tvrdeniam druhej strany. Voľba spôsobu vedenia sporu ovplyvňuje aj rozsah trov konania. Čím viac neefektívnych procesných úkonov robia účastníci konania, tým viac trov treba vynakladať. Nadbytočné trovy nemôžu byť nahradené.[3]

•       uprednostňovanie mimosúdnych riešení sporov a odbremenenie súdov od sporov, ktoré môžu byť rozhodnuté bez súdneho konania.

Trovy konania

V § 137 Občianskeho súdneho poriadku sa nachádza demonštratívny výpočet trov konania. Podľa tohto ustanovenia trovami konania rozumieme najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníka konania, ako aj ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Trovy konania môžeme rozlišovať na trovy štátu a na trovy účastníkov konania. Medzi trovy štátu zaraďujeme trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, trovy právneho zástupcu podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku, odmeny notárom a správcom dedičstva a tlmočné. Súdne poplatky, hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, ušlý zárobok, preddavky na trovy dôkazov, odmeny za zastupovanie advokátom, odmeny notárom a správcom dedičstva patria medzi trovy účastníkov konania.[4]

Hotové výdavky sú výdavky, ktoré vznikli účastníkovi konania v súvislosti so začatím konania, v priebehu konania a jeho výsledkom. Medzi hotové výdavky patria napríklad trovy spojené s podaním žaloby, cestovné, stravné a noclažné.[5] Hotové výdavky právneho zástupcu ustanoví vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška a odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb). Podľa § 15 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu trov výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia