PODMIENKY VSTUPU CUDZINCOV NA NAŠE ÚZEMIE A PROBLEMATIKA POBYTU CUDZINCOV NA NAŠOM ÚZEMÍ

Autor: JUDr., Štefan Šviderský
Zdroj: Učená právnická spoločnosť

Abstrakt

Autor sa v článku venuje problematike právneho postavenia cudzincov na našom území. Rozoberá teda otázku právneho postavenia štátnych príslušníkov iných krajín na území Slovenskej republiky, podmienky vstupu cudzincov na naše územie a postupu pri udeľovaní jednotlivých druhov pobytov, pričom poukazuje aj na odlišnú úpravu právneho postavenia občanov členských štátov Európskej únie na našom území.

Pod pojmom migrácia rozumieme presun z jedného miesta na iné, a to pohyb pracovných síl, sťahovanie, presídľovanie. Migrovať teda znamená sťahovať sa. Súčasné globalizačné a integračné procesy, rozvoj informačných technológií a dopravy, a tiež rozdiely v životnej úrovni, sa stali významným faktorom vzrastajúceho významu a intenzity migrácie. Migrácia sa celosvetovo stáva jedným z najvýznamnejších javov 21. storočia.[1]

Slovensko sa z historicky emigračnej krajiny postupne stalo aj tranzitnou krajinou a podľa viacerých expertov sa pomaly stáva aj cieľovou krajinou imigrácie.    

„Migračná politika Slovenskej republiky sa týka predovšetkým legálnej migrácie, ktorú môžeme charakterizovať ako cezhraničný prechod osôb napr. za účelom turistiky, povoleného pobytu pri splnení požiadaviek stanovených v zákonoch Slovenskej republiky a v medzinárodných dohodách, ktorými je Slovenská republika viazaná.“ (http://www.ludiaakomy.sk/sr_a_utecenci3.php)

Charakter procesu umožňujúceho vstup a pravidlá po vstupe cudzinca na naše územie vymedzujú dve základné právne normy, ktoré upravujú pobyt cudzincov na našom území, a to zákon o azyle a zákon o pobyte cudzincov.

Subjektmi, ktorých právne postavenie tieto normy upravujú, sú vo všeobecnosti dve hlavné skupiny migrantov:

 

tí, ktorí požiadali o udelenie azylu, a ktorých práva a povinnosti pri pobyte na našom území sa riadia ustanoveniami zákona o azyle a tí, ktorí migrujú dobrovoľne, zo súkromných dôvodov, a ktorých práva a povinnosti upravuje zákon o pobyte cudzincov.

 

Právne postavenie cudzincov na Slovensku je však podstatne rôznorodejšie. V oblasti vstupu a pobytu na naše územie je možné definovať viacero kategórií migrantov podľa ich právneho postavenia a právnej úpravy procedúr pred vstupom na naše územie alebo podľa možností legalizácie ich pobytu po vstupe na naše územie. Každá jednotlivá kategória je vymedzená najmä typom a účelom pobytu na našom území.

V oblasti vstupných procedúr slovenský právny poriadok rozlišuje medzi udelením prechodného pobytu a udelením trvalého pobytu. Mimo tohto rámca môže cudzinec požiadať o udelenie tolerovaného pobytu na jeden z účelov, ktoré ustanovuje zákon o pobyte cudzincov. Tolerovaný pobyt má len dočasný charakter a udeľuje sa na obdobie, počas ktorého pretrvávajú prekážky, kvôli ktorým nelegálny migrant nemôže vycestovať.

Pre každú z kategórií platia nielen odlišné pravidlá určujúce vstup a pobyt na našom území, inak vymedzené zákonné podmienky pre udelenie povolenia na pobyt a jeho predĺženie, ale aj ďalšie práva a povinnosti uložené cudzincom počas obdobia ich pobytu na našom území.[2]

Od vzniku Slovenskej republiky bol pobyt cudzincov postupne upravený nasledovnými zákonmi:

 

Zákon č. 123/1992 Zb. o pobyte cudzincov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Zákon č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov[3].

 

V priebehu rokov 1996 – 2000 došlo v oblasti legálnej a nelegálnej migrácie cudzincov k viacerým zásadným zmenám. Išlo predovšetkým o zmeny z hľadiska podstatne zvýšeného počtu migrujúcich cudzincov, a to hlavne z ekonomicky slabších alebo vojensko–politicky nestabilných krajín. Boli to prevažne cudzinci pochádzajúci z Ázie, z niektorých štátov bývalého ZSSR a balkánskych štátov. Zákon č. 69/2000 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.4.2000 novelizoval zákon o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, upravil len niektoré najpálčivejšie problémy, ktoré vznikli pri riešení pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky za posledné roky. Táto novela odstránila niektoré nedostatky v ustanoveniach, ktoré boli v zásadnom rozpore s právnym poriadkom Európskej únie a na ktoré bolo poukazované pri vykonávaných porovnávaniach. Z vízovej oblasti absentovali ustanovenia upravujúce názvoslovie, druhy víz a postupy pri ich udeľovaní, kedy Policajný zbor, u ktorého boli sústredené informácie o protiprávnej činnosti cudzincov, nemal možnosť zodpovedajúcim spôsobom ovplyvňovať ich udelenie na zastupiteľských úradoch v zahraničí. Išlo hlavne o vypustenie § 30, kde bola ministrovi vnútra daná možnosť odstrániť akúkoľvek podmienku pobytu stanovenú cudzincovi zákonom, a to v rámci inštitútu odstránenia tvrdosti zákona. Dôležité bolo aj ďalšie upresnenie a sprísnenie podmienok pri podávaní žiadostí na dlhodobý a trvalý pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky. Aj keď sa novelizáciou zákona dosiahol značný pokrok, najmä vo vzťahu k vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky, zákon v niektorých otázkach nebol kompatibilný s právom Európskej únie.

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU