Problematika organizovania verejných športových podujatí z pohľadu prokuratúry Slovenskej republiky

Autor: JUDr. Peter Sepeši
Zdroj: Učená právnická spoločnosť

Abstrakt

Predmetom príspevku je analýza problematiky organizovania verejných športových podujatí, ktorej súčasťou je aj veľmi aktuálna téma diváckeho násilia, z pohľadu prokuratúry Slovenskej republiky, považujeme za potrebné poukázať na ústavné poslanie a pôsobnosť prokuratúry vykonávanú prokurátormi, ktoré vytvárajú ústavný a zákonný rámec pre aktívnu participáciu prokuratúry a prokurátorov na riešení predmetnej problematiky.

Na úvod

Predmetom príspevku je analýza problematiky organizovania verejných športových podujatí, ktorej súčasťou je aj veľmi aktuálna téma diváckeho násilia, z pohľadu prokuratúry Slovenskej republiky, považujeme za potrebné poukázať na ústavné poslanie a pôsobnosť prokuratúry vykonávanú prokurátormi, ktoré vytvárajú ústavný a zákonný rámec pre aktívnu participáciu prokuratúry a prokurátorov na riešení predmetnej problematiky.

Ústavné poslanie prokuratúry Slovenskej republiky

Základným ústavným poslaním prokuratúry Slovenskej republiky vyplývajúcim z článku 149 Ústavy Slovenskej republiky je chrániť:
“práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.”

 

Toto je základné východisko a súčasne aj ústavný rámec pre vykonávanie, či posudzovanie akýchkoľvek právomocí, ktoré boli zákonom zverené orgánom prokuratúry Slovenskej republiky.

Pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky

Prokuratúra Slovenskej republiky svoje ústavné poslanie plní vykonávaním jednotlivých právomocí v rámci pôsobnosti ustanovenej v § 4 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o prokuratúre”).

 

V nižšie citovanom ustanovení sú zvýraznené tučným písmom najmä tie z pôsobností prokuratúry, ktorých vykonávanie je aktuálne v súvislosti s riešením problematiky organizovania verejných športových podujatí resp. diváckeho násilia.

 

Podľa § 4 ods. 1 zákona o prokuratúre:

 

“Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori:
a) trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní,
b) dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu,
c) uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi,
d) zastupovaním štátu v konaní pred súdmi, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
e) dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f) podieľaním sa na príprave a realizácii preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie porušovaniu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
g) podieľaním sa na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti, na prevencii a na potláčaní kriminality,
h) podieľaním sa na tvorbe právnych predpisov,
i) plnením ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.”

Súvisiace oprávnenia a povinnosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky

Ďalšími dôležitými nástrojmi slúžiacimi na dosiahnutie jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov na území Slovenskej republiky aj v rámci skúmanej problematiky je:

 

oprávnenie generálneho prokurátora upravené v § 6a zákona o prokuratúre vydávať stanoviská na návrh komisie pre vydávanie stanovísk, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov a asistentov prokurátora, oprávnenie generálneho prokurátora upravené v § 10 ods. 1 zákona o prokuratúre riadiť a kontrolovať činnosť všetkých prokuratúr a na plnenie úloh prokuratúry vydávať služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, asistentov prokurátora a ostatných zamestnancov; ako aj právne a organizačné akty[1]. povinnosť generálneho prokurátora upravená v § 11 ods. 1 zákona o prokuratúre podávať národnej rade raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú poznatky o stave zákonnosti a štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr; predsedovi národnej rady predkladá podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia, oprávnenie generálneho prokurátora upravené v § 12 zákona o prokuratúre predkladať vláde Slovenskej republiky podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia, oprávnenie generálneho prokurátora upravené v § 13 ods. 1 písm a) zákona o prokuratúre podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, oprávnenie generálneho prokurátora upravené v § 14 zákona o prokuratúre podávať Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") podnety na zaujatie stanoviska na zabezpečenie jednotného výkladu zákona.

 

Právny rámec problematiky z pohľadu medzinárodného a európskeho práva

Jedným z najvýznamnejších dôvodov, pre ktoré sa problematika organizovania verejných športových podujatí stala osobitným predmetom záujmu verejného práva boli násilnosti, ku ktorým dochádzalo pri verejných športových podujatiach, najmä na futbalových stretnutiach a ich závažné následky.

Verejná moc z tohto dôvodu vstúpila do regulácie pravidiel organizovania verejných športových podujatí úpravou povinností organizátorov a povinností divákov tak, aby sa minimalizovalo riziko vzniku násilných incidentov, ktoré sa negatívne dotýkajú podstaty športových podujatí a účasti na nich, či už z pohľadu aktívneho účastníka - športovca alebo zo strany pasívneho účastníka - diváka.

Vzhľadom na to, že k závažným násilným incidentom dochádzalo aj na medzinárodných športových podujatiach vo viacerých európskych štátoch, táto problematika sa stala predmetom záujmu Rady Európy a jej orgánov.

Závažnosť a rozšírenie fenoménu diváckeho násilia spočiatku najmä v Anglicku a následne aj v ďalších štátoch Európy v 60-tych až 80-tych rokoch XX. storočia boli dôvodom pre to, aby bol v roku 1985 na pôde Rady Európy (19. augusta 1985; Štrasburg) uzavretý Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov na športových podujatiach a najmä na futbalových stretnutiach (publikovaný pod č. 120, resp. pod č. 295/1993 Z. z.), ktorý okrem Andorry, Gruzínska, Írska, Malty, Moldavska a San Marina podpísali všetky ostatné členské štáty Rady Európy (41), v roku 2013 pristúpilo k dohovoru aj Maroko, ako nečlenský štát Rady Európy.

Slovenská republika je signatárom uvedeného dohovoru od 1. júla 1993. Signatárske štáty dohovoru sa prijatím tohto dohovoru zaviazali k vzájomnej spolupráci všetkých subjektov zainteresovaných na eliminácii diváckeho násilia (štát, polícia, športové zväzy, kluby, obce, cestovné kancelárie, prepravcovia, kluby fanúšikov), ktorej účelom je postarať sa o bezpečnosť a pohodlie slušných priaznivcov a efektívny postih delikventov vrátane trestnoprávneho, s cieľom zabrániť problémovým osobám zúčastňovať sa na verejných športových podujatiach.

Problematika diváckeho násilia a jej vývoj je neustále predmetom skúmania Stáleho výboru Rady Európy[2] k uvedenému dohovoru. Stály výbor k aplikácii dohovoru v praxi vypracoval viacero odborných dokumentov obsahujúcich odporúčania a najlepšie postupy pre členské štáty, ktorých cieľom je prevencia a eliminácia diváckeho násilia.

Odporúčania Stáleho výboru Rady Európy

Stály výbor, ktorý monitoruje dodržiavanie dohovoru vydal na jeho aplikáciu praktické odporúčania[3], rozdelené podľa jednotlivých oblastí úpravy nasledovne.

 

Pre oblasť starostlivosti o bezpečnosť a ochranu diváka:

 

 

Odporúčanie Rec (1999) 1 o usporiadateľskej službe, Odporúčanie Rec (1999) 2 o odstránení oplotenia na štadiónoch, Odporúčanie Rec (2001) 6 Výboru ministrov členským štátom o predchádzaní rasizmu, xenofóbii a rasovej neznášanlivosti v športe, Odporúčanie Rec (1989) 1 o usmerneniach pre predaj vstupeniek, Odporúčanie Rec (2002) 1 o usmerneniach pre predaj vstupeniek na medzinárodných futbalových stretnutiach, Odporúčanie Rec (2003) 1 o úlohe sociálnych a vzdelávacích opatrení pri predchádzaní násiliu v športe a o príručke o predchádzaní násiliu v športe, Odporúčanie Rec (2008) 1 o kontrolnom zozname opatrení, ktoré majú prijať usporiadatelia profesionálnych športových podujatí orgány verejnej moci, Odporúčanie Rec (2008) 2 o využívaní hosťujúcich usporiadateľov, Odporúčanie Rec (2008) 3 o používaní pyrotechniky na športových podujatiach, Odporúčanie Rec (2009) 1 o využívaní verejných priestranstiev na sledovanie veľkých športových podujatí, Odporúčanie Rec (2011) 1 o školení bezpečnostných technikov, pracovníkov dohľadu a usporiadateľov.

 

 

Pre oblasť policajnej spolupráce a výmeny spravodajských informácií:

 

Odporúčanie na identifikáciu a zaobchádzanie s páchateľmi a výmenu spravodajských informácií na Majstrovstvách Európy vo futbale (EURO 2000) (99/3), Odporúčanie o používaní štandardných formulárov pre výmenu policajných informácií o vysoko rizikových športových podujatiach s dôvodovou správou (97/1), Odporúčanie k článku 4 Dohovoru: medzinárodná spolupráca s dôvodovou správou (91/2), Odporúčanie týkajúce sa usmernení pre zmluvné strany na účely implementácie článku 5 Dohovoru: identifikácia páchateľov a zaobchádzanie s páchateľmi (90/1), Odporúčanie k súhrnnej správe o opatreniach proti chuligánstvu (89/2), Odporúčanie k príprave významných podujatí (88/2), Odporúčanie týkajúce sa policajnej spolupráce (88/1), Odporúčanie týkajúce sa policajnej spolupráce (87/3 ).

 

Pre oblasť evidenčných zoznamov:

 

Odporúčanie k evidencii zoznamov opatrení, ktoré má prijať organizátor verejného profesionálneho športového podujatia a verejné autority; Rec(2008) 1, Odporúčanie stranám o opatreniach, ktoré sa majú prijať organizátormi futbalových stretnutiach a verejnými autoritami pri vysoko rizikových halových športových podujatiach (94/1), Odporúčanie stranám o opatreniach, ktoré majú prijať organizátori futbalových stretnutí a verejné autority (93/1).

 

Pre oblasť prevencie a pohostinnosti:

 

Nové odporúčania dialógu a interakcie s fanúšikmi; Rec (2012) 1, Odporúčanie princípov pohostinnosti pri organizovaní športových podujatí Rec (2010) 2 Odporúčania k charte priaznivcov; Rec (2010) 1, Odporúčania ku kongresom a veľkých akciách meradle športových; Rec (2009) 1, Odporúčania Kongresu miestnych a regionálnych orgánov/autorít k prevencii násilia v športe, najmä na futbalových stretnutiach: úloha miestnych a regionálnych orgánov/ autorít; Rec 144 (2004), Odporúčania k úlohe sociálnych a výchovných opatrení v oblasti prevencie násilia v športe a príručke o prevencii násilia v športe (2003/1).

 

Navrhovaná právna úprava organizovania športových podujatí preto vychádza z Európskeho dohovoru (CETS 120) o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí a najmä na futbalových stretnutiach, odporúčaní[4] Stáleho výboru Rady Európy k uvedenému dohovoru, z normatívnych aktov[5] orgánov Európskej únie, z poznatkov získaných komparáciou právnych úprav problematiky regulácie organizovania športových podujatí a osobitne diváckeho násilia v iných štátoch Európskej únie (najmä Poľska, Česka, Anglicka, Francúzska, Rakúska a Nemecka), ako aj z praktických poznatkov z aplikácie doterajšej právnej úpravy v Slovenskej republike.

Vnútroštátny rámec problematiky daný koncepciou a právnou úpravou

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 44 z 30. januára 2013 schválila Koncepciu boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 - 2016 (ďalej len “koncepcia”). Všetky materiály súvisiace s prijatím koncepcie sú verejne dostupné na webovej stránke[6] Úradu vlády Slovenskej republiky.

 

Z pohľadu plnenia úloh prokuratúry Slovenskej republiky je relevantné, že v časti C. uvedeného uznesenia vláda Slovenskej republiky “odporúča generálnemu prokurátorovi”:

“C.1.    podieľať sa na realizácii úloh vyplývajúcich z Koncepcie boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 - 2016,
C.2.    spracovať a doručiť podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra podklady na spracovanie správy o plnení úloh vyplývajúcich z Koncepcie boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 - 2016 do 31. januára každoročne počnúc rokom 2014.”

 

V časti 6.1.7 koncepcie sa k možnostiam Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky prispieť k riešeniu problematiky diváckeho násilia uvádza:

"Generálna prokuratúra Slovenskej republiky má na základe pôsobnosti, ktorá jej bola zverená zákonom, možnosti pozitívneho vplyvu nielen v trestnej, ale aj v netrestnej oblasti (kam spadá posudzovanie zákonnosti vybavovania priestupkových vecí, ako aj vecí vybavovaných v správnom konaní).
Môže prispieť k efektívnemu riešeniu problematiky na základe zhodnotenia vlastných poznatkov z vybavovania konkrétnych vecí v trestnej i netrestnej oblasti, či už cestou riadiacej a usmerňovacej činnosti orgánov prokuratúry v trestných veciach, ktorých predmetom sú akty diváckeho násilia, cestou interného vzdelávania prokurátorov, cestou legislatívnych podnetov generálneho prokurátora na vykonanie legislatívnych zmien predkladaných predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky alebo aj v rámci bežného pripomienkového konania k návrhom právnych predpisov súvisiacich s problematikou diváckeho násilia.
Ďalšou možnosťou aktívneho pôsobenia orgánov prokuratúry v rámci predmetnej problematiky sú podnety generálneho prokurátora Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska na zabezpečenie jednotného výkladu zákona v prípade zistenia, že súdy v obdobných veciach rozhodli odlišným spôsobom, alebo aj využitie inštitútu stanoviska generálneho prokurátora (pre prokurátorov sú tieto stanoviská záväzné), ktorým je možné zjednotiť pohľad prokurátorov na riešenú problematiku."

 

Konkrétne úlohy, na plnení ktorých sa podieľa generálna prokuratúra, sú uvedené v 7. časti koncepcie.

 

V bode 7.1 (Aktivity a nástroje čiastkových cieľov) bola na dosiahnutie cieľa č. 1 (Zmeny a doplnenia právnych mechanizmov) vytýčená úloha č. 1 s názvom “Úprava právnych predpisov”, ktorá sa má realizovať prostredníctvom:

 

“Zriadenia pracovnej skupinu na prehodnotenie potreby zmeny ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, prípadne aj ďalších právnych predpisov, s cieľom zvýšiť efektívnosť boja proti diváckemu násiliu prostredníctvom (trestného) práva.
Zodpovedný subjekt: Ministerstvo spravodlivosti SR
Spolupráca: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra SR
Termín: do 30. 06. 2013
Zdroje: v rámci rozpočtu Ministerstva spravodlivosti SR
Výsledok: v prípade identifikácie potreby zmeny ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku predložiť návrh legislatívnych opatrení. Prípravy návrhu novely zákona o organizovaní športových podujatí.
Zodpovedný subjekt: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Spolupráca: Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR
Termín: do 31.12.2013
Zdroje: v rámci rozpočtu ministerstva školstva
Výsledok: novela zákona o organizovaní športových podujatí.”

 

Príprava legislatívneho návrhu

Skôr ako boli napísané koncepty prvých paragrafov novej právnej úpravy bola tematika diváckeho násilia predmetom štúdia a diskusií na odborných podujatiach:

 

24. - 25. októbra 2011 sa na Slovenskom futbalovom zväze uskutočnila konzultačná návšteva špecialistov Únie európskych futbalových asociácií (UEFA) pre oblasť bezpečnosti štadiónov a divákov v rámci ktorej Slovenský futbalový zväz (SFZ) zorganizoval seminár na tému „Komplexné riešenie problematiky bezpečnosti na futbalových štadiónoch“, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia všetkých zainteresovaných organizácií, ktoré sa na Slovensku podieľajú na riešení tejto problematiky. XII. konferencia ministrov Rady Európy zodpovedných za oblasť športu: Manipulácia výsledkov športových stretnutí – divácke násilie – paneurópska spolupráca v oblasti športu (Belehrad; 13. - 16. marca 2012), Konferencia “Šport a právo” (Poprad; 12. - 13. septembra 2012), zasadnutia medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu zriadenej pri medzirezortnom Expertnom koordinačnom orgáne pre boj so zločinnosťou.

 

 

Počas tvorby návrhu ustanovení novelizácie, resp. novej právnej úpravy, bola téma diváckeho násilia predmetom diskusie na týchto podujatiach:

 

Konferencia “Šport a právo” (Svatá Kateřina na Vysočine, Česká republika; 23. - 24 apríla 2013), Metodické zamestnanie Prezídia Policajného zboru (Donovaly, 28. mája 2013), Konferencia “Šport a právo” (Poprad, 3.- 4. októbra 2013).

 

 

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa prostredníctvom svojich zástupcov (JUDr. Peter Sepeši - divácke násilie; JUDr. Róbert Vlachovský - extrémizmus) aktívne zapojila do činnosti pracovnej skupiny na prehodnotenie potreby zmeny ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, a v prípade identifikovania potreby aj ďalších právnych predpisov, s cieľom zvýšiť efektívnosť boja proti diváckemu násiliu prostredníctvom (trestného) práva a rovnako aktívne sa spolupodieľala aj na príprave návrhu legislatívnych zmien.

Z návrhu novely pôvodného zákona je nakoniec návrh nového zákona

Počas prípravy novely zákona č. 479/2008. Z. z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo z dôvodu množstva a závažnosti zásahov do pôvodného znenia zákona v rámci legislatívneho procesu (v júli 2013 v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu novely) predkladateľom návrhu zákona rozhodnuté, že bude vytvorený úplne nový návrh predpisu - zákon o organizovaní verejných športových úpodujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého odborným/vecným gestorom je JUDr. Peter Sepeši.

 

Navrhovaná právna úprava nahrádza doterajšiu právnu úpravu, upravuje organizovanie športových podujatí tak, aby vznikol efektívny systém právnych nástrojov, prostriedkov a postupov, ktorý prinesie okrem systematicky upravených pravidiel organizovania športových podujatí aj zodpovedajúce kontrolné a sankčné mechanizmy. Ich cieľom je na jednej strane ochrana verejného poriadku, bezpečnosti a pohodlia účastníkov verejných športových podujatí a na strane druhej prevencia a eliminácia výskytu diváckeho násilia na týchto podujatiach.

Základná charakteristika návrhu zákona

Základným východiskom návrhu je ambícia, čo najmenej zasahovať do výkonu práv a slobôd garantovaných článkami 28 a 37 Ústavy Slovenskej republiky v rámci verejných športových podujatí, a to jednak do slobody zhromažďovania sa účastníkov (divákov), ako aj do slobody združovania sa športovcov a ostatných členov občianskych združení - športových klubov.

Zákon má “čo najmenej obťažovať slušných ľudí” pri organizovaní malých športových podujatí (do 300 účastníkov vrátane športovcov, členov realizačných tímov, delegovaných osôb a funkcionárov), uzavretých komunitných podujatí (školské, firemné a pod), ako aj podujatí v tých športových odvetviach, vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenané akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty. V týchto prípadoch návrh zákona prináša zmiernenie režimu regulácie, pričom komunitné športové podujatia boli úplne vyňaté spod pôsobnosti navrhovaného zákona, ak nebudú vykazovať prvky rizikovosti alebo nebudú konané mimo športového zariadenia.

Navrhuje sa upraviť režim tzv. malého podujatia, teda podujatia, na ktorom sa predpokladá ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU