Stanovisko k zmluvnému základu podpory talentovaných športovcov v rezortných športových strediskách

Na základe žiadosti o stanovisko, ktoré obdržala Učená právnická spoločnosť o. z. od rodiča talentovaného športovca, ktorého prípravu podporovalo rezortné športové stredisko a obdobný podnet prišiel aj od trénera v rezortnom športovom stredisku, sa odborníci UčPS tímu zaoberali vo všeobecnej rovine právnou otázkou: 
či je možné právne obhájiť systém spolupráce rezortného športového strediska s mladými talentovanými športovcami pri ich športovej príprave založený na uzatváraní nepomenovaných zmlúv podľa § 51 Občianskeho zákonníka ? 

Faktický stav:
Na úvod je potrebné uviesť, že na základe nepomenovaných zmlúv podľa § 51 Občianskeho zákonníka už niekoľko rokov podporujú mladých talentovaných športovcov (do 23 rokov veku) vo všetkých troch rezortných športových strediskách:

Dôležité východisko:
Rezortné športové stredisko nie je športovým klubom športovcov zaradených do rezortného športového strediska.

Podľa predmetu svojej činnosti napĺňa rezortné športové stredisko všetky atribúty športovej organizácie. Na strane druhej však predpísaná právna forma rezortných športových stredísk v podobe štátnej príspevkovej organizácie alebo štátnej rozpočtovej organizácie determinuje osobitné pravidlá pre fungovanie tohto osobitného typu športovej organizácie.

Svojou vecnou povahou ide o špeciálne „strediská” slúžiace na podporu prípravy reprezentantov Slovenskej republiky, ktorých úlohou je starať sa na špičkovej úrovni nielen o vrcholových športovcov v kategórii dospelých ale aj o perspektívnych mladých talentovaných športovcov najmä v individuálnych športoch. Osobitne v tých športoch, ktoré boli systémovo zaradené do jednotlivých rezortných športových stredísk a sú v nich dlhodobo rozvíjané aj na základe získaných vedeckých poznatkov stredísk a poznatkov príslušných národných športových zväzov.

Rezortné športové strediská sú štátne servisné športové organizácie slúžiace na komplexnú podporu prípravy najvýkonnejších z vrcholových športovcov národných športových zväzov, vrátane ich zamestnávania a sociálneho zabezpečenia, ak ide o profesionálnych športovcov. Návrh na zaradenie športovca do strediska je oprávnený dať národný športový zväz a subsidiárne aj ministerstvo školstva pri splnení podmienok podľa § 58 písm. k) Zákona o športe.[1]

Športovci zaradení do rezortného športového strediska však naďalej zostávajú členmi, resp. registrovanými športovcami svojich športových klubov, ktoré sú členmi príslušného národného športového zväzu. Z uvedeného vyplýva, že športovci zaradení do rezortného športového strediska vykonávajú šport naďalej za svoj športový kluby, kde sú registrovaní, prípadne vykonajú prestup do ŠK Dukla Banská Bystrica o.z.,[2] alebo do Športového klubu polície Bratislava,[3] respektíve pri športovcoch zaradených do Národného športového centra je tých klubov podstatne viac.

Na medzinárodných podujatiach, na ktoré sú športovci (aj tí, ktorí sú zaradení do rezortného športového strediska) nominovaní svojimi národnými športovými zväzmi, vykonávajú športovci šport ako reprezentanti Slovenskej republiky. Na medzinárodných podujatiach vykonávajú športovci šport za príslušnú národnú športovú asociáciu (národný športový zväz), ktorá ich na podujatie nominovala a spravidla aj prihlásila, nie za rezortné športové stredisko, čo samozrejme nijako neznižuje význam rezortných športových stredísk pre slovenský šport. To sú fakty.

Z uvedeného je teda zrejmé, že rezortné športové stredisko má postavenie špičkového servisného strediska pre športových reprezentantov (a ich národné športové zväzy), tí však nevykonávajú šport „za rezortné športové stredisko” ako za športovú organizáciu (k tomu viď základné ustanovenia k jednotlivým typom zmlúv podľa Zákona o športe - § 35 ods. 1, § 47 ods. 1, § 48 ods. 1 Zákona o športe) ale „v rezortnom športovom stredisku”. Športovci majú k rezortnému športovému stredisku špecifický vzťah, iný ako je bežný vzťah športovca k jeho športovému klubu alebo národnému športovému zväzu, za ktorý “vykonávajú šport” (súťažia) či už ako kluboví športovci alebo ako reprezentanti Slovenskej republiky.

Profesionálny športovec v rezortnom športovom stredisku
Špecifický vzťah profesionálneho športovca zaradeného do rezortného športového strediska je vyjadrený aj v § 4 ods. 3 písm. b) Zákona o športe, podľa ktorého:
„(3) Profesionálny športovec vykonáva šport
b) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku,”.

Uvedené znenie zodpovedá situácii, že profesionálny športovec ostáva športovo-technicky naďalej súčasťou svojho športového klubu na ...