Ekonomické trestné činy a zákaz sebaobviňovania - základné východiská

Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy

Abstrakt

Stručný príspevok ponúka úvod do problematiky zákazu sebaobviňovania v spojitosti s objasňovaním majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti

Ten­to prís­pe­vok si nek­la­de za cieľ vy­čer­pať úpl­ne prob­le­ma­ti­ku uve­de­nú v nad­pi­se, ale je­ho úlo­hou je pos­kyt­núť len struč­ný náčrt prob­le­ma­ti­ky zá­ka­zu se­baob­vi­ňo­va­nia a to naj­mä vo vzťa­hu k ma­jet­ko­vým a hos­po­dár­skym tres­tným či­nom.

Zá­kaz se­baob­vi­ňo­va­nia mož­no de­fi­no­vať tak, že ide o prá­vo po­doz­ri­vej, či ob­vi­ne­nej oso­by na to, aby ne­bo­la žiad­nym spô­so­bom nú­te­ná k priz­na­niu, res­pek­tí­ve k pos­kyt­nu­tiu dô­ka­zov, kto­ré by ju moh­li us­ved­čiť, či akým­koľ­vek spô­so­bom spo­jiť s tres­tným či­nom.

Na stra­ne dru­hej mož­no zá­kaz se­baob­vi­ňo­va­nia de­fi­no­vať aj tak, že ide o po­vin­nosť štá­tu, aby ob­jas­ňo­val tres­tné či­ny a zhro­maž­ďo­val dô­ka­zy bez to­ho, aby nú­til po­doz­ri­vé, či ob­vi­ne­né oso­by (pod ur­či­tý­mi hroz­ba­mi) aby sa priz­na­li, či pos­kyt­li dô­ka­zy o svo­jej tres­tnej čin­nos­ti.

Ale­bo po­ve­da­né inak, ni­ko­ho ne­mož­no nú­tiť, aby spolu­pra­co­val s po­lí­ciou na us­ved­čo­va­ní sa­mé­ho se­ba (ob­vi­ne­ný, či po­doz­ri­vý tak však mô­že uro­biť dob­ro­voľ­ne, na zá­kla­de svoj­ho vlas­tné­ho roz­hod­nu­tia).

Prá­vo nep­ris­pie­vať k vlas­tné­mu ob­vi­ne­niu a prá­vo ml­čať sú všeo­bec­ne uz­ná­va­né me­dzi­ná­rod­né štan­dar­dy, kto­ré sa po­va­žu­jú za sú­časť spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su pod­ľa člán­ku 6 Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o ľud­ských prá­vach a zá­klad­ných slo­bôd.

Uve­de­nú prob­le­ma­ti­ku mož­no zhr­núť, pri hos­po­dár­skych, či ma­jet­ko­vých tres­tných či­noch do troch ok­ru­hov:

A/ nú­te­nie po­doz­ri­vej oso­by, aby pod hroz­bou san­kcie vy­da­la ur­či­té lis­tin­né dô­ka­zy (spra­vid­la pôj­de o jed­not­li­vé úč­tov­né dok­la­dy, prí­pad­ne o ce­lé úč­tov­níc­tvo, res­pek­tí­ve mô­že ísť aj o rôz­ne zmlu­vy a po­dob­ne).

B/ nú­te­nie po­doz­ri­vej oso­by, aby vy­po­ve­da­la ako sve­dok prav­du a to pod hroz­bou tres­tné­ho pos­ti­hu za trest­ný čin kri­vej vý­po­ve­de, res­pek­tí­ve, a to je te­raz po­mer­ne mo­der­nou hroz­bou, pre trest­ný pos­tih za spá­chanie tres­tné­ho či­nu ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti. K uve­de­né­mu je nut­né do­dať, že aj na­priek to­mu, že má po­doz­ri­vá oso­ba prá­vo od­oprieť vý­po­veď ak by si moh­la pri­vo­diť tres­tné stí­ha­nie, je ne­vyh­nut­né od­miet­nuť ta­ké prak­ti­ky po­lí­cie, keď evi­den­tne po­doz­ri­vú oso­bu nú­tia vy­po­ve­dať v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka s tým, že pou­če­nie sved­ka, uve­de­né v štan­dar­tnej zá­pis­ni­ci o vý­po­ve­di sved­ka, je ta­ké dl­hé a nep­reh­ľad­né, že tak­mer vy­lu­ču­je mož­nosť, aby ta­ká­to po­doz­ri­vá oso­ba (nez­na­lá tres­tné­ho prá­va) ve­de­la zhod­no­tiť, či to čo vy­po­vie jej mô­že ale­bo ne­mô­že pri­vo­diť tres­tné stí­ha­nie. To je ko­niec kon­cov aj čas­tá pro­ces­ná tak­ti­ka po­lí­cie, že pou­če­nie sved­ka o mož­nos­ti od­oprieť vý­po­veď za­nik­ne pri os­tat­ných sia­hodl­hých ďal­ších pou­če­niach sved­ka. Prá­ve pre­to sa v mi­nu­los­ti po­lí­cia brá­ni­la to­mu, aby sve­dok mo­hol mať pri vý­slu­chu prá­vo na práv­nu po­moc ad­vo­ká­ta (to­to prá­vo mu­sel vy­slo­ve­ne kon­šta­to­vať až Ústav­ný súd SR).

C/ pre­be­ra­nie vý­po­ve­dí po­doz­ri­vých osôb, kto­ré uro­bi­li v inom ko­na­ní (nap­rík­lad v da­ňo­vom ko­na­ní) do tres­tné­ho ko­na­nia a ich čí­ta­nie ako vý­po­ve­dí ob­vi­ne­né­ho, res­pek­tí­ve ich čí­ta­nie ako lis­tin­ných dô­ka­zov.

K pís­me­nu A / Lis­tin­né dô­ka­zy

Po­kiaľ ide o hos­po­dár­ske tres­tné či­ny tak pr­vým prí­pa­dom Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va (ďa­lej len ESPL), v kto­rom sa za­obe­ral po­ru­še­ním prá­va nep­ris­pieť k vlas­tné­mu ob­vi­ne­niu bol vec Fun­ke pro­ti Fran­zús­ku (roz­su­dok z 1993), v kto­rom bo­la sťa­žo­va­te­ľo­vi ulo­že­ná san­kcia za­pla­tiť po­ku­tu za to, že od­mie­tol pos­kyt­núť col­ným or­gá­nom vý­pis z ban­ko­vé­ho úč­tu, pri­čom mu bo­la ulo­že­ná po­vin­nosť vy­dať tie­to do­ku­men­ty (u pá­na Fun­ke­ho bo­la vy­ko­na­ná do­mo­vá pre­hliad­ka, pri kto­rej mu bo­li za­ba­ve­né niek­to­ré do­ku­men­ty s tým, že ho po­žia­da­li aby uro­bil vy­hlá­se­nie o niek­to­rých za­hra­nič­ných ban­ko­vých úč­toch, keď­že tak neu­ro­bil, za­ča­li col­né or­gá­ny pro­ti ne­mu ko­na­nie pred sú­dom).

ESPL uvie­dol, že col­né or­gá­ny vy­vo­la­li ulo­že­nie san­kcie sťa­žo­va­te­ľo­vi (po­ku­ta 1.200 fran­kov a su­ma 20 fran­kov za kaž­dý deň omeš­ka­nia, kto­rá bo­la zvý­še­ná od­vo­la­cím sú­dom na su­mu 50 fran­kov za kaž­dý deň omeš­ka­nia – ide o ob­do­bu na­šej po­riad­ko­vej po­ku­ty), aby zís­ka­li dô­ka­zy, kto­rých exis­ten­ciu pred­pok­la­da­li, av­šak bez to­ho, aby ma­li v tom­to oh­ľa­du is­to­tu.

Pre­to­že ne­moh­li ale­bo nech­ce­li si tie­to dô­ka­zy za­bez­pe­čiť iným spô­so­bom, po­kú­si­li sa pri­nú­tiť sťa­žo­va­te­ľa, aby sám pos­ky­tol dô­kaz o tres­tných či­noch, kto­rých sa mal do­pus­tiť. Oso­bi­tos­ti col­né­ho prá­va ne­mô­žu os­pra­vedl­niť zá­sah do prá­va kaž­dé­ho ob­vi­ne­né­ho ml­čať, či ne­pis­pieť k vlas­tné­mu ob­vi­ne­niu (ob­vi­ne­ným tu ESPL ne­ro­zu­mie len to­ho vo­či ko­mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie, ale aj po­doz­ri­vé­ho, či to­ho ko­mu bo­la ulo­že­ná ako ob­vi­ne­né­mu san­kcia v inom ko­na­ní – nap­rík­lad pries­tup­ko­vom).

O po­dob­ný prí­pad iš­lo vo ve­ci J.B. pro­ti Švaj­čiarsku (roz­su­dok z 2001 opäť uk­la­da­nie po­ku­ty za nep­red­lo­že­nie dok­la­dov, z kto­rých by moh­lo vy­ply­núť že mal po­doz­ri­vý zda­ni­teľ­né príj­my, kto­ré nep­riz­nal), v kto­rom da­ňo­vé or­gá­ny zis­ti­li, že sťa­žo­va­teľ us­ku­toč­nil ne­ja­ké fi­nan­čné ope­rá­cie s iný­mi spo­loč­nos­ťa­mi, ale príj­my z nich ne­zahr­nul do da­ňo­vých priz­na­ní v prís­luš­ných ro­koch. Sťa­žo­va­teľ pri­pus­til, že je­ho da­ňo­vé priz­na­nia nie sú v po­riad­ku, ale od­mie­tol vy­dať do­ku­men­ty tý­ka­jú­ce sa spo­loč­nos­tí s kto­rý­mi ob­cho­do­val, za čo bol opa­ko­va­ne po­ku­to­va­ný. Pod­ľa ná­zo­ru ESPL sa štát­ne or­gá­ny sna­ži­li pri­nú­tiť sťa­žo­va­te­ľa k pred­lo­že­niu do­ku­men­tov, z kto­rých moh­lo byť zrej­mé, že v da­nom ob­do­bí mo­hol mať aj zda­ni­teľ­né príj­my, kto­ré nep­riz­nal, čo moh­lo mať za nás­le­dok je­ho tres­tné stí­ha­nie. ESPL tu od­mie­tol ar­gu­ment, že pred­met­né do­ku­men­ty exis­tu­jú ne­zá­vis­le na vô­li dot­knu­tej oso­by a kto­ré te­da od nej moh­li byť žia­da­né aj za ce­nu do­nú­te­nia, po­dob­ne ako je to v prí­pa­doch vzo­riek DNA, kr­vi a po­dob­ne. ESPL kon­šta­to­val po­ru­še­nie prá­va nep­ris­pieť k vlas­tné­mu ob­vi­ne­niu.

Po­kiaľ ide o roz­hod­nu­tia Ústav­né­ho sú­du ČR tak pod­net­ným je roz­hod­nu­tie, v kto­rom Ústav­ný súd ČR uvie­dol, že zá­kaz do­nu­co­va­nia k pos­kyt­nu­tiu dô­ka­zov pro­ti se­be se­mé­mu nie je mož­né zu­žo­vať na prí­pa­dy zís­ka­va­nia dô­ka­zov, kto­ré ma­jú pri ne­dos­tat­ku iných dô­ka­zov potvr­diť ale­bo vy­vrá­tiť spá­chanie tres­tné­ho či­nu, ale sa tý­ka aj prí­pa­dov, ke­dy mu­sí byť up­res­ne­ná vý­ška spô­so­be­nej ško­dy, či ma­jú byť zís­ka­né dô­ka­zy, kto­ré pod­po­ru­jú dô­ka­zy už skôr ob­sta­ra­né. V tej­to sú­vis­los­ti nie je ani pod­stat­né, či o dô­ka­ze, ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU