Zákonné obmedzenie osobnej slobody a nezákonné uchovanie a vydanie počítačových údajov – nález Ústavného súdu SR

Autor: JUDr., Katarína Ťahlová
Univerzita: Učená právnická spoločnosť

Abstrakt

Ústavný súd SR v rozhodnutí č.k. II. ÚS 96/2010-53 zo dňa 03.02.2011 posudzoval otázku porušenia práva na osobnú slobodu, a to v súvislosti s účasťou na vyšetrovacom úkone, ako možnom faktickom obmedzení osobnej slobody, ako aj otázku porušenia práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužitím údajov o svojej osobe, práva vlastniť majetok, práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov, práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR, práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a to v súvislosti so zaistením počítačového vybavenia na základe príkazu bez dostatočného odôvodnenia a absencie ustanovenia o čase, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané.

Rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 96/2010-53 zo dňa 3.2.2011, v nadväznosti na namietané obmedzenie osobnej slobody a nezákonné uchovanie a vydanie počítačových údajov, sa Ústavný súd SR zaoberal otázkou porušenia:

základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužitím údajov o svojej osobe zaručeného v čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov zaručeného v čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť zaručeného v čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to

príkazom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, č.k. VII/1 Gv 191/08-25 z 9. 3.2009 a postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Bratislava, č.k. ČVS:PPZ-308//BPK-B-2008.

Úplné znenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky je k dispozícii – TU

Právne posúdenie namietaného obmedzenia osobnej slobody a nezákonného uchovania a vydania počítačových údajov

(citácia bodu III rozhodnutia Ústavného súdu SR  sp. zn. II. ÚS 96/2010-53)

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

 

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

 

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.

 

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

 

Podľa čl. 17 ods. 3 ústavy obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu.

 

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

 

Podľa čl. 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

 

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok,. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

 

Podľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručuje.

 

Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

 

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

 

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

 

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

 

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

 

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či príkazom špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 191/08-25 z 9. marca 2009 a postupom úradu boja proti korupcii v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 došlo k namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ústavy, základného práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužitím údajov o svojej osobe zaručeného v čl. 19 ods. 3 ústavy, základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov zaručeného v čl. 22 ods. 1 ústavy, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť zaručeného v čl. 35 ods. 1 ústavy a základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru.

 

1. K namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ústavy

 

V prvom rade ústavný súd konštatuje, že námietku možného porušenia tohto základného práva z racionálnych a logických dôvodov skúmal len vo vzťahu k osobe sťažovateľa, a to postupom úradu boja proti korupcii. Porušenie označeného základného práva sťažovateľ odôvodnil predovšetkým prekročením maximálnej prípustnej lehoty stanovenej čl. 17 ods. 3 ústavy na zadržanie podozrivého, ktorá predstavuje 48 hodín. V ďalšom tvrdí, že mu žiadnym spôsobom nebolo „deklarované“, z akého protiprávneho konania má byť podozrivý, že postup úradu boja proti korupcii bol účelový a nezákonný, „keď pre neexistujúce dôvody zadržal osobnú slobodu sťažovateľa 1 na 50 hodín“ a «počas celej doby... obmedzenia osobnej slobody... nebol OČTK vykonaný jediný vyšetrovací úkon takže obmedzenie osobnej slobody... možno posudzovať ako „preventívne“ čo... nemá... žiadnu oporu v právnom poriadku», a napokon je sťažovateľ presvedčený, že „bol v CPZ držaný aj v čase, keď už bolo... nepochybné, že mu nemá byť aké obvinenie vznesené a teda prokurátor nebude môcť podať návrh na vzatie do väzby“.

 

Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval, ktoré konkrétne ustanovenia čl. 17 ústavy mali byť týmto postupom úradu boja proti korupcii porušené, avšak z obsahu sťažnosti a jej formulácie ústavný súd usúdil, že relevantnými sú odseky 1, 2 a 3 čl. 17 ústavy.

 

Základné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon, a preto pri posudzovaní otázky rešpektovania alebo porušenia základného práva zaručeného v čl. 17 ústavy musí brať ústavný súd do úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia závažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00). Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody. Jej nerešpektovanie môže byť v konkrétnych okolnostiach porušením ňou zaručeného práva na osobnú slobodu (II. ÚS 55/98, II. ÚS 315/06). Ústavné záruky osobnej slobody jednotlivca sa však nevyčerpávajú len odkazom na zákonnú úpravu (II. ÚS 55/98). Každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02, II. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00, I. ÚS 115/07).

 

Ako vyplýva zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného vyšetrovacieho spisu, vyšetrovateľka úradu boja proti korupcii uznesením z 28. novembra 2008 začala trestné stíhanie pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona a za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Neskôr uznesením z 20. januára 2009 začala trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 4 Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona a pre zločin podvodného úpadku podľa § 227 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona.

 

V súvislosti s touto trestnou činnosťou, pre ktorú bolo vyšetrovateľkou úradu boja proti korupcii začaté trestné stíhanie, bol sťažovateľ podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku úradom boja proti korupcii 10. marca 2009 o 12.30 h po prechádzajúcom súhlase prokurátora špeciálnej prokuratúry zadržaný ako podozrivý z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku.

 

Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že...

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

 

Podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora...

 

Podľa § 85 ods. 4 Trestného poriadku policajt, ktorý zadržanie vykonal..., takú osobu bezodkladne oboznámi s dôvodmi zadržania a vypočuje ju; v prípade, že podozrenie nebude naďalej dôvodné alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú, prepustí ju písomným opatrením ihneď na slobodu. Ak zadržanú osobu neprepustí na slobodu, vznesie jej obvinenie a vypočuje ju. Po jej výsluchu odovzdá spis prokurátorovi, aby ten mohol prípadne podať návrh na vzatie do väzby alebo na postup podľa § 204 ods. 1. Policajt alebo prokurátor postupujú pri tom tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať súdu najneskôr do 48 hodín od jej zadržania..., inak musí byť zadržaná osoba prepustená na slobodu písomným príkazom prokurátora s primeraným odôvodnením.

 

Najzávažnejším procesným zásahom do práv podozrivého je zásah do jeho osobnej slobody, preto ústavná úprava vyžaduje, aby sa obmedzenie osobnej slobody udialo v súlade s konaním ustanoveným zákonom (Trestný poriadok) a v súlade s konaním ním predpísaným. Každé opatrenie zbavujúce slobody musí pochádzať od oprávneného orgánu, musí byť vykonané takým orgánom a nesmie mať svojvoľnú povahu. Okrem tohto základného predpokladu musí existovať ešte ďalší významný a dostatočný dôvod ustanovený v § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku. V neposlednom rade pozbavenie osobnej slobody smie trvať iba nevyhnutný čas a rozhodne nesmie prekročiť zákonom (resp. ústavou) ustanovenú lehotu.

 

Sťažovateľ predovšetkým namieta, že k obmedzeniu jeho osobnej slobody došlo súčasne so začiatkom vykonávania prehliadky iných priestorov, t. j. 10. marca 2009 o 9.20 h, a na slobodu bol prepustený 12. marca 2009 o „cca 11.00 h.“. Z tohto vyvodzuje, že úradom boja proti korupcii bola prekročená tak zákonom (§ 85 ods. 4 Trestného poriadku), ako aj ústavou (čl. 17 ods. 3 ústavy) ustanovená lehota 48 hodín, po ktorú mohlo zadržanie „policajtom“ trvať.

 

Ako už bolo uvedené zo zápisnice o zadržaní sťažovateľa ako podozrivého, a ktorú sťažovateľ podpísal, k jeho zadržaniu došlo o 12.30 h, pritom žiadnym spôsobom pravdivosť tohto údaju uvedeného v zápisnici nikdy nespochybnil. Ani v sťažnosti pred ústavným súdom netvrdí, že by hodina, ktorá je uvedená v zápisnici ako hodina jeho zadržania, bola nesprávne uvedená. Preto nemožno akceptovať sťažovateľovu námietku o prekročení maximálnej 48-hodinovej lehoty stanovenej na zadržanie podozrivého, a zvlášť nie bez toho, aby túto skutočnosť namietal pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré boli oprávnenými na riešenie tejto otázky.

 

Ústavný súd neakceptoval ani tvrdenie o „faktickom“ obmedzení osobnej slobody sťažovateľa pri začatí výkonu prehliadky iných priestorov o 9.20 h, pretože sa prikláňa k názoru, že účasť na vyšetrovacom úkone (jeho strpenie), ktorým bola prehliadka iných priestorov, z hľadiska svojej intenzity nebola spôsobilá najmä s prihliadnutím na dĺžku trvania, jej povahu a spôsob výkonu zasiahnuť do základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu. Rozhodne nemožno považovať účasť na vyšetrovacom úkone za „obmedzenie osobnej slobody“ a v ústavnoprávnom zmysle za zásah do osobnej slobody. Navyše ani z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by sťažovateľ akýmkoľvek spôsobom chcel opustiť priestory, ktoré boli predmetom ohliadky, a zároveň, že by mu to kýmkoľvek nebolo umožnené.

 

Z týchto dôvodov ústavný súd nemohol konštatovať porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 3 ústavy, a preto sťažnosti v tejto časti ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU