Vláda nemusí, ale chce namiesto telocviční kúpiť Kmotríkov štadión

Na Slovensku nemajú stovky škôl telocvičňu. Desaťtisíce detí preto nemajú počas povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy kde cvičiť. Cvičia na chodbách, vonku, kde sa dá. Pre uznesenie vlády spred týždňa mala ministerka Lubyová najneskôr do 7. februára 2020 podpísať sporný dodatok k zmluve o budúcej kúpnej zmluve na kúpu štadióna štátom od NFŠ, a. s. Ivana Kmotríka.

Ak v tejto komplexnej transakcii za zhruba 100 miliónov eur bez DPH, v tejto najväčšej verejnej investícii do športu od roku 1993, tento kľúčový krok urobí, nebude to preto, ako tvrdí ona a premiér Pellegrini, že musí, lebo existuje takýto záväzok štátu, ktorý ona musí splniť. Bude to preto, lebo najmä ministerka Lubyová i vláda to chcú vedome urobiť. Zároveň sa ministerka Lubyová podpisom dodatku č. 2 vystaví hrozbe trestného konania. Ale my máme stále nádej, že táto transakcia môže pre 5,5 milióna ľudí tejto krajiny ešte stále dobre dopadnúť.

Opätovne zdôrazňujeme, že je veľmi málo času na dôkladnú a hĺbkovú právnu analýzu skutkového stavu a všetkej dostupnej a najmä rozsiahlej a vzájomne prepojenej zmluvnej dokumentácie za množstvo rokov. Navyše je zo strany Úradu vlády SR a ministerstva školstva priebežne dopĺňaná a menená bez vyznačenia zmien.

Uplynulé dva týždne od zverejnenia nášho prvého článku, na ktorý nadviazal podcast či náš druhý článok, boli veľmi turbulentné. Kľúčové však je, že počas nich ani ministerstvo školstva či po Lukášovi Machalovi od novembra 2017 nový generálny tajomník služobného úradu Mario Schrenkel na Kmotríkovej TA3, ani nik iný, verejne nepredstavil argumentáciu, ktorá by naše hlavné tvrdenie, že vo februári 2020 štát nemá zmluvnú povinnosť kúpiť štadión od NFŠ, a. s. Ivana Kmotríka vyvrátila či spochybnila.

Možno i preto, lebo asi najväčší slovenský právnik 20. storočia, civilista a mimochodom starý otec ministerky Lubyovej, Štefan Luby, už kedysi dávno napísal: “Tak ako iné právne úkony aj zmluvy možno uzavrieť bezformálne. Ale pri mnohých zmluvách je v záujme účastníkov, prípadne tretích osôb alebo v spoločenskom záujme potrebné, aby sa urobili v určitej, sledovanému zmluvenému cieľu zodpovedajúcej forme. To berie do úvahy Občiansky zákonník ustanovením, že zmluvy musia vyhovovať forme, ktorú pre ne predpisuje zákon alebo dohoda účastníkov (§ 46, ods.1, porov. § 47 OZ).” (Citát je zo strany 199 z publikácie Štefan Luby. Výber z diela a myšlienok).

Zákon (o športe) od 1. januára 2016 predpisoval a stále predpisuje rozhodovať o výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii športovej infraštruktúry národného významu Vláde SR (t.j. o národných športových projektoch). Vláda svoje rozhodnutia prijíma vo forme uznesení. Vláda rozhodnutie, ktorým by súhlasila s uzavretím zmluvy o budúcej zmluve týkajúcej sa Národného futbalového štadióna ako národného športového projektu, neprijala, hoci zo zákona (o športe) vyplývalo, že to je v jej výlučnej kompetencii. Nestačilo, že ju podpísal iba minister Plavčan. Po uplynutí troch rokov od sporného podpisu zmluvy, to znamená od mája 2019, sa na zmluvu hľadí akoby ani nebola.

Veď napokon, samotné ministerstvo v odôvodnení, prečo predkladá tento materiál na rokovanie vlády 29. januára 2020 uviedlo: “Ministerstvo školstva nie je kompetentné rozhodnúť o ďalšom postupe, nakoľko podľa ust. §55 ods. 1 písmena c) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vláda Slovenskej republiky rozhoduje o výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii športovej infraštruktúry národného významu. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby akúkoľvek prípadnú zmenu kúpnej ceny a nadväzné zmeny postupu pri nadobudnutí štadióna do vlastníctva štátu odsúhlasila vláda SR.”

Stav k 8. februáru 2020 je nasledovný: štadión je skolaudovaný, štátna dotácia vo výške 27,2 miliónov eur naň už bola použitá a bola aj vyúčtovaná. Vo vládou (29. 1. 2020) schválenom návrhu dodatku č. 2 nie je vôbec uvedená kúpna cena, a už vonkoncom sa nemedializuje jej výška spolu s DPH. Ide okrem dotácie o ďalších (do) zhruba 100 miliónov eur.

Navyše, ministerstvo operuje príjmom z nájmu za parkovacie miesta, ktorého výhodnosť je značne sporná. Okrem toho nie je vôbec jasné, či existuje po zaplatení neurčitej kúpnej ceny povinnosť nájomcu štadióna ŠK Slovan Facility Services, s. r. o. prenechať štadión do užívania v prospech Slovenského futbalového zväzu pre reprezentačné zápasy vo futbale všetkých vekových kategórií; za akú cenu a za akých podmienok. Prílohou č. 4 návrhu kúpnej zmluvy, ktorá bola predložená vláde SR na rokovanie 29. januára 2020 sú nájomné zmluvy. Tieto však zverejnené neboli.

Zarážajúca je aj skutočnosť, že hoci vláda 29. januára 2020 rokovala o postupe ministerstva školstva s cieľom splniť uplatnenú opciu na kúpu Národného futbalového štadióna v takom enormnom objeme finančných prostriedkov, ktoré majú vplyv na verejné financie (materiál UV-2119/2020), až 12 materiálov bolo priložených len v samotný deň rokovania, a dokonca päť materiálov bolo pozmenených, doplnených a zverejnených až 5. februára 2020.

Pozmenené materiály nemajú vyznačené zmeny oproti zneniu predloženému na rokovanie vlády o týždeň skôr. Okrem toho, zápisnica z rokovania monitorovacieho výboru bola vytvorená až 31. januára 2020, teda až po rokovaní vlády. Predkladacia správa bola zmenená 31. januára 2020, Dodatok č. 2 tiež 31. januára 2020, vlastný materiál bol zmenený 3. februára 2020 a obal dokonca 5. februára 2020.

Vyvstáva úplne legitímna otázka, ako členovia vlády pristupujú k príprave a štúdiu podkladov k rokovaniam vlády, keď rozhodujú o desiatkach miliónov eur daňových poplatníkov - občanov. Z osobnej skúsenosti za posledných 12 dní vieme, aký enormný čas nám trvalo ako dobrovoľníkom iba samotné prečítanie materiálov. Je teda veľmi pravdepodobné, až hraničiace s istotou, že jednotliví členovia vlády podklady k rozhodnutiu ohľadom kúpy ...