Pohľad z oboch strán mreží na nadužívanie kolúznej väzby a inštitútu kajúcnika v trestných konaniach

Autor: JUDr. Martin Ribár
Zdroj: Právne listy

Abstrakt

Článok poukazuje na katastrofálne reálne podmienky vo výkone kolúznej väzby ako aj na niektoré trendy v trestnom konaní, ktoré sú prítomné pri využívaní inštitútu kajúcnika

„Poh­ľad z oboch strán mre­ží na na­du­ží­va­nie ko­lúz­nej väz­by a in­šti­tú­tu ka­júc­ni­ka v tres­tných ko­na­niach“

Ten­to člá­nok je reak­ciou na člán­ky JUDr. Pet­ra Šam­ka K na­du­ží­va­niu tr­va­nia ko­lúz­nej väz­by v tres­tnom ko­na­ní (Práv­ne lis­ty 8.12.2020) a Kult ka­júc­ni­ka ako trend ro­ku 2020 ale­bo čo nás mô­že nau­čiť prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka (Práv­ne lis­ty 29.12.2020).

V člán­ku čer­pám zo svo­jich dl­ho­do­bých osob­ných skú­se­nos­tí a poz­nat­kov ako ad­vo­ká­ta pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by v tres­tných ve­ciach a od 28.10.2019 aj z osob­ných skú­se­nos­tí vä­zob­né­ho stí­ha­nia v ko­lúz­nej väz­be v spo­je­ní s vy­uží­va­ním in­šti­tú­tu ka­júc­ni­ka. Môj člá­nok nie je ob­ha­jo­bou v mo­jom tres­tnom ko­na­ní – cí­tim však pot­re­bu vy­jad­riť sa ku sku­toč­nos­tiam uve­de­ných v člán­koch JUDr. Šam­ka, pou­ká­zať na reál­ne pod­mien­ky vo vý­ko­ne väz­by, naj­mä ko­lúz­nej, ako aj na niek­to­ré ne­žia­dú­ce tren­dy v tres­tnom ko­na­ní, kto­ré sú žiaľ v pos­led­nej do­be príl­iš čas­to prí­tom­né v tres­tných ko­na­niach pri vy­uží­va­ní in­šti­tú­tu ka­júc­ni­ka.

Po­čas mo­jej praxe vý­ko­nu ad­vo­ká­cie od ro­ku 2002 som spoz­nal de­siat­ky prís­luš­ní­kov PZ, od ob­vod­ných od­de­le­ní, cez Ok­res­né, Kraj­ské ria­di­teľ­stvá Po­li­caj­né­ho zbo­ru, po „elit­né“ jed­not­ky NA­KA (ÚBOK), spoz­nal som de­siat­ky pro­ku­rá­to­rov z Ok­res­ných, Kraj­ských pro­ku­ra­túr, ÚŠP GP SR, či pro­ku­rá­to­rov Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR, spoz­nal som de­siat­ky sud­cov na všet­kých dru­hoch a stup­ňoch sú­dov po ce­lom úze­mí SR – kto­rých prá­cu si nes­mier­ne vá­žim a vo­či kto­rým ne­mô­žem mať ani náz­na­kom žiad­ne vý­hra­dy k ich čin­nos­ti a s kto­rý­mi som mal veľ­mi ko­rek­tné pra­cov­né skú­se­nos­ti a vzťa­hy. Veľ­mi by ma mr­ze­lo, ak by ob­sah toh­to člán­ku mal byť po­cho­pe­ný ako zne­vá­že­nie prá­ce a čin­nos­ti po­lí­cie, pro­ku­ra­tú­ry a sú­dov ako cel­ku. Kaž­do­pád­ne nie len ja, ale aj ve­ľa mo­jich ko­le­gov mô­že potvr­diť, že všet­ky mnou uvá­dza­né sku­toč­nos­ti v tom­to člán­ku je mož­né pod­lo­žiť mno­hý­mi kon­krét­ny­mi a reál­ny­mi prí­pad­mi z praxe.

Ko­lúz­na väz­ba nie je vy­uží­va­ná na za­bez­pe­če­nie pro­ces­ných úko­nov, ale na „pro­duk­ciu“ ka­júc­ni­kov.

Dl­hotr­va­jú­ca ko­lúz­na väz­ba so všet­ký­mi jej ob­me­dzenia­mi (kto­ré pod­rob­nej­šie po­pí­šem v zá­ve­re toh­to člán­ku), ke­dy hlav­ným ar­gu­men­tom jej dô­vod­nos­ti je prá­ve oba­va z mož­né­ho ov­plyv­ňo­va­nia ka­júc­ni­kov, sú prá­ve tie fak­to­ry, kto­ré do­nú­tia množ­stvo ob­vi­ne­ných „vy­mäk­núť“ a spolu­pra­co­vať s OČTK. Ta­kí­to „vy­mäk­nu­tí“ ob­vi­ne­ní sa sta­va­jú ďal­ší­mi ka­júc­nik­mi, kto­rých vý­po­ve­de ma­jú za nás­le­dok ďal­šie vzná­ša­nie ob­vi­ne­ní, ďal­šie vä­zob­né stí­ha­nia, ale­bo predl­žo­va­nie tr­va­nia le­ho­ty väz­by pô­vod­ných ob­vi­ne­ných, naj­mä tých, kto­rí sa do­po­siaľ nep­riz­na­li ale­bo po­pie­ra­jú vý­po­ve­de ka­júc­ni­kov. To­to je de fac­to zo stra­ny OČTK (a žiaľ pri­čas­to aj zo stra­ny ko­na­jú­cich vä­zob­ných sú­dov) po­va­žo­va­né a pre­zen­to­va­né ako potvr­dzo­va­nie dô­vod­nos­ti vä­zob­né­ho stí­ha­nia tých ob­vi­ne­ných, kto­rí sa nep­riz­ná­va­jú k tres­tnej čin­nos­ti a po­pie­ra­jú prav­di­vosť vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov. A to bez oh­ľa­du na reál­nu prav­di­vosť vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov a bez vy­ko­na­nia ďal­šie­ho do­ka­zo­va­nia oh­ľa­dom ove­re­nia prav­di­vos­ti vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov. Naj­čas­tej­ším ar­gu­men­tom oh­ľad­ne vie­ro­hod­nos­ti vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov a dô­vod­nos­ti väz­by ob­vi­ne­ných po­pie­ra­jú­cich ich vý­po­ve­de je tvr­de­nie, že pred­sa aj ďal­ší ka­júc­ni­ci preu­ka­zu­jú „prav­di­vosť“ vý­po­ve­dí pô­vod­ných ka­júc­ni­kov. Pri ta­kom­to vy­uží­va­ní in­šti­tú­tu ko­lúz­nej väz­by sa hlav­ne pri ob­vi­ne­ných po­pie­ra­jú­cich svo­ju tres­tnú čin­nosť a vý­po­ve­de ka­júc­ni­kov nas­to­ľu­je otáz­ka, či úče­lom ko­lúz­nej väz­by je sku­toč­ne za­bez­pe­če­nie dis­po­zí­cie ob­vi­ne­né­ho pre OČTK. Z ak­tuál­nych tren­dov roz­ho­do­va­cej praxe to­tiž skôr vy­plý­va, že úče­lom ko­lúz­nej väz­by má byť „pro­duk­cia“ ďal­ších ka­júc­ni­kov, nie za­bez­pe­če­nie, aby bol ob­vi­ne­ný k dis­po­zí­cii OČTK na prom­ptnú reali­zá­ciu pro­ces­ných úko­nov.

Je mož­né úpl­ne op­ráv­ne­ne sa dom­nie­vať, že vy­ššie uve­de­né na­du­ží­va­nie ko­lúz­nej väz­by v spo­ji­tos­ti s praxou „vý­me­ny“ vä­zob­né­ho stí­ha­nia za pos­ta­ve­nie ka­júc­ni­ka sa stal ne­bez­peč­ným tren­dom v pos­tu­pe OČTK. Ta­ká­to prax ne­mô­že pred­sta­vo­vať nič iné, iba nát­la­ko­vý pros­trie­dok na priz­na­nie a spolu­prá­cu vý­me­nou za stí­ha­nie na slo­bo­de, čo sí­ce na pr­vý poh­ľad mô­že vy­vo­lať zda­nie „uľah­če­nia“ prá­ce OČTK a nas­to­le­nia spra­vod­li­vos­ti, ale pri de­tail­nej­šom poh­ľa­de je ta­ká­to prax po­pie­ra­ním nie­len zá­klad­ných zá­sad, ale aj sa­mot­né­ho zmys­lu tres­tné­ho ko­na­nia. Na sta­no­ve­nie ob­jek­tív­nej dô­vod­nos­ti pred­pok­la­du, že vä­zob­ne stí­ha­ná oso­ba bu­de aj prá­vop­lat­ne od­sú­de­ná nie je mož­né po­va­žo­vať spo­je­nie iba nie­koľ­kých „pazz­le di­eli­kov“ kto­ré do se­ba zdan­li­vo za­pa­da­jú. Tres­tné ko­na­nia vrá­ta­ne vä­zob­ných ko­na­ní je pot­reb­né vní­mať ako kon­ti­nuál­ny pro­ces, kto­ré­ho cie­ľom je hľa­da­nie ob­jek­tív­nej prav­dy, spo­ľah­li­vé us­tá­le­nie skut­ko­vé­ho sta­vu, o kto­rom nie sú žiad­ne po­chyb­nos­ti, ako aj od­ha­ľo­va­nie a spra­vod­li­vé pot­res­ta­nie sku­toč­ných pá­cha­te­ľov tres­tnej čin­nos­ti.

Opod­stat­ne­nosť vy­ššie uve­de­nej dom­nien­ky na­du­ží­va­nia ko­lúz­nej väz­by v spo­ji­tos­ti s in­šti­tú­tom ka­júc­ni­ka je mož­né vy­vo­diť z nas­le­dov­ných sku­toč­nos­tí:

- Tak­mer všet­ci vä­zob­ne stí­ha­ní sú vza­tí do väz­by z dô­vo­dov pod­ľa § 71 ods. 1, písm. b), c) Tres­tné­ho po­riad­ku, t.j. z dô­vo­dov ko­lúz­nej a pre­ven­tív­nej väz­by.

- Tak­mer všet­ci vä­zob­ne stí­ha­ní ob­vi­ne­ní sú umies­tňo­va­ní do Ústa­vov na vý­kon väz­by znač­ne vzdia­le­ných od mies­ta vy­šet­ro­va­nia, byd­lis­ka ob­vi­ne­ných a naj­mä sí­diel ich ob­haj­cov. Ak vä­zob­ný súd neak­cep­tu­je návrh pro­ku­ra­tú­ry na umies­tne­nie ob­vi­ne­né­ho do vzdia­le­né­ho ÚVV, tak­mer vzá­pä­tí po vza­tí do väz­by sú ob­vi­ne­ní es­kor­to­va­ní do vzdia­le­nej­ších väz­níc na prí­kaz pro­ku­rá­to­ra. Reál­nym cie­ľom toh­to pos­tu­pu je mi­ni­ma­li­zo­vať kon­takt ob­vi­ne­ný – ob­haj­ca, čo sa­moz­rej­me vy­tvá­ra znač­ný tlak na psy­chi­ku ob­vi­ne­né­ho.

- Tak­mer vždy je dô­vo­dom ko­lúz­nej väz­by naj­mä oba­va z mož­né­ho ov­plyv­ňo­va­nia „ka­júc­ni­kov“, kto­rí stá­li za vzne­se­ním ob­vi­ne­nia, resp. ka­júc­ni­kov, kto­rí ne­bo­li ani vza­tí do väz­by (resp. ne­bol po­da­ný návrh na ich vza­tie do väz­by a pod hroz­bou vä­zob­né­ho stí­ha­nia sa roz­hod­li spolu­pra­co­vať ale­bo za­ča­li spolu­pra­co­vať po krát­kom po­by­te vo väz­be).

- Tak­mer vždy je u ob­vi­ne­ných v ko­lúz­nej väz­be zne­mož­ne­ná ich ko­mu­ni­ká­cia s prí­buz­ný­mi – ne­po­vo­le­ním te­le­fo­no­va­nia z ÚVV ro­di­ne, a ne­po­vo­le­ním náv­štev prí­buz­ných v ÚVV – čas­to na zá­kla­de ar­bit­rár­nych roz­hod­nu­tí o ne­po­vo­le­ní náv­štev te­le­fo­no­va­nia, bez aké­ho­koľ­vek reál­ne­ho zdô­vod­ne­nia (iba s pou­ka­zom na zá­kon o vý­ko­ne väz­by 221/2006 Z.z. a „cha­rak­ter“ tres­tnej čin­nos­ti). Poš­ta ide cez kon­tro­lu OČTK – je úpl­ne bež­né, ak list ide jed­ným sme­rom (ob­vi­ne­ný – ro­di­na, ro­di­na – ob­vi­ne­ný ) 2-3 týž­dne, nie je vý­nim­kou ani 4-5 týž­dňov na za­sla­nie a do­ru­če­nie poš­ty. Uve­de­né má naj­viac pô­so­biť na psy­chi­ku ob­vi­ne­né­ho v ko­lúz­nej väz­be, ne­po­vo­le­nie te­le­fo­no­va­nia a náv­štev má „zlo­miť“ ob­vi­ne­ných – ho­ci s pou­ka­zom na Smer­ni­cu Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy č. 2013/48/EU je mi­ni­mál­nym štan­dar­dom po­vo­le­nie ko­mu­ni­ká­cie pri­naj­men­šom s jed­nou ozna­če­nou oso­bou – a ho­ci ob­vi­ne­ní a ob­haj­ca ne­po­vo­le­nie náv­štev, te­le­fo­no­va­nia vy­šet­ro­va­te­ľom na­pá­da pos­tu­pom pod­ľa ust. § 210 Tres­tné­ho po­riad­ku.

- Žia­dos­ti o pres­kú­ma­nie pos­tu­pu po­li­caj­ta pro­ku­rá­tor od­mie­ta tie­to pod­ne­ty ako ne­dô­vod­né (k vý­ko­nu do­zo­ru pro­ku­rá­to­ra sa pod­rob­nej­šie vy­jad­rím niž­šie), ho­ci ide o jed­noz­nač­né po­ru­šo­va­nie práv ob­vi­ne­ných a ich ro­din­ných prís­luš­ní­kov. Uve­de­né je o to ab­sur­dnej­šie, že v zmys­le ust. zák. 221/2006 Z. z. o vý­ko­ne väz­by sú te­le­fo­ná­ty s oso­ba­mi (ok­rem ob­haj­cov) nah­rá­va­né a ar­chi­vo­va­né, mô­žu byť reali­zo­va­né v prí­tom­nos­ti OČTK či prís­luš­ní­kov ZVJS a tak­tiež pri náv­šte­vách prí­buz­ných v ÚVV si OČTK mô­žu vy­me­niť svo­ju prí­tom­nosť. Ta­ký­to pos­tup je jed­noz­nač­ne čis­tým nát­la­ko­vým pros­tried­kom na ob­vi­ne­ných.

- Vý­slu­chy ko­run­ných sved­kov a ka­júc­ni­kov sú čas­to krát plá­no­va­né dl­hé me­sia­ce po vza­tí do väz­by, dô­ka­zy navr­ho­va­né ob­vi­ne­ný­mi a ich ob­haj­ca­mi, kto­ré ma­jú vy­vra­cať tvr­de­nia pro­ti ob­vi­ne­ným sú ta­kis­to vy­ko­ná­va­né s nie­koľ­ko­me­sač­ný­mi ones­ko­re­nia­mi. Tak­tiež vy­ko­ná­va­nie množ­stva ne­pod­stat­ných vý­slu­chov s oh­ľa­dom na vä­zob­ne stí­ha­ných ob­vi­ne­ných má slú­žiť na preu­ká­za­nie doj­mu ob­tiaž­nos­ti ve­ci a o ak­tív­nom prís­tu­pe k ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU