Trestné činy vrážd podľa prvej hlavy Trestného zákona

Autor: Bc., Barbara Bartovičová
Zdroj: Právne listy

Abstrakt

Článok sa zaoberá vymedzením skutkových podstát trestných činov, ktorých spoločným znakom je úmyselné usmrtenie iného.

Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „Ústa­va“) chrá­ni zá­klad­né ľud­ské prá­va a slo­bo­dy. Jed­ným z ta­kých­to práv je aj prá­vo na ži­vot up­ra­ve­né v Čl. 15 Ústa­vy[1]. Cie­ľom us­ta­no­ve­nia čl. 15 ods. 1 Ústa­vy je za­bez­pe­čiť ochra­nu kaž­dé­ho jed­not­liv­ca (fy­zic­kej oso­by) pred akým­koľ­vek svoj­voľ­ným poz­ba­ve­ním ži­vo­ta uro­be­né­ho iným. Slo­vo „kaž­dý“ zna­me­ná, že prá­vo na ži­vot pat­rí oso­be bez akej­koľ­vek dis­kri­mi­ná­cie, te­da bez oh­ľa­du na poh­la­vie, rod, ra­su, ná­rod­nosť, ná­bo­žen­ské pres­ved­če­nie, ma­je­tok, so­ciál­ne pos­ta­ve­nie atď. Štát má po­vin­nosť vy­plý­va­jú­cu naj­mä z prin­cí­pu rov­nos­ti pred zá­ko­nom (čl. 2 ods. 1 Ústa­vy) za­bez­pe­čiť, aby si bol pri reali­zá­cii toh­to prá­va kaž­dý rov­ný s iný­mi. Ochra­na toh­to prá­va štát­nou mo­cou nie je via­za­ná napr. na ob­čian­stvo fy­zic­kej oso­by, mies­to ani op­ráv­ne­nosť jej po­by­tu na na­šom úze­mí. Prá­vo na ži­vot pô­so­bí er­ga om­nes – vo­či všet­kým. To zna­me­ná, že sa za­ka­zu­je útok ale­bo zá­sa­hy kto­rej­koľ­vek fy­zic­kej oso­by ale­bo práv­nic­kej oso­by a štá­tu. Ústa­va bez­vý­ni­moč­ne za­ka­zu­je trest smr­ti. Zá­ro­veň vy­me­dzu­je strik­tné vý­nim­ky, kto­rých pod­sta­tou je, že prá­vo na ži­vot ne­bu­de v niek­to­rých prí­pa­doch môcť byť pl­ne ga­ran­to­va­né ale­bo poz­ba­ve­nie ži­vo­ta ne­bu­de tres­tne ani dis­cip­li­nár­ne stí­ha­né[2].

Prá­vo na ži­vot by ne­moh­lo byť za­bez­pe­če­né, ak by sa na je­ho reali­zá­cii ne­po­die­ľal pria­mo štát. Štá­tu te­da z prá­va na ži­vot vy­plý­va­júdve zá­klad­né po­zi­tív­ne po­vin­nos­ti: po­vin­nosť chrá­niť ži­vot (tzv. hmot­nop­ráv­na po­vin­nosť) a po­vin­nosť za­bez­pe­čiť vy­šet­re­nie, resp. ob­jas­ne­nie okol­nos­tí stra­ty ži­vo­ta, vy­vo­de­nie zod­po­ved­nos­ti a pos­kyt­nu­tie náp­ra­vy (tzv. pro­ces­ná po­vin­nosť)[3].

Zá­klad­ným pros­tried­kom ochra­ny ľud­ské­ho ži­vo­ta pred svoj­voľ­ným, te­da neop­ráv­ne­ným ko­na­ním iných osôb, kto­ré­ho úmy­sel­ným nás­led­kom je smrť, je tres­tnop­ráv­na úp­ra­va. Zá­kon č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon (ďa­lej len “Trest­ný zá­kon”) v pr­vom di­ely pr­vej hla­vy oso­bit­nej čas­ti vy­me­dzu­je tri skut­ko­vé pod­sta­ty tres­tných či­nov, kto­ré sa tý­ka­jú uve­de­né­ho ko­na­nia a v sú­la­de so svo­ji­mi vy­me­dzenia­mi sa ozna­ču­jú ako vraž­da. Ide o úk­lad­nú vraž­du, vraž­du a vraž­du no­vo­na­ro­de­né­ho di­eťa­ťa mat­kou.

Vraž­da je pod­ľa § 145 Tres­tné­ho zá­ko­na úmy­sel­ným tres­tným či­nom a vo všet­kých svo­jich od­se­koch je obzvlášť zá­važ­ným zlo­či­nom[4]. Vraž­da v zmys­le § 145 ods. 1[5] nas­ta­ne vte­dy, ak niek­to iné­ho úmy­sel­ne usmr­tí. Skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu vraž­dy pod­ľa § 145 ods.1 je zá­klad­nou[6], jed­no­du­chou[7] a opis­nou[8] skut­ko­vou pod­sta­tou. Ob­jek­tom­toh­to tres­tné­ho či­nu je ľud­ský ži­vot. Ob­jek­tív­nu strán­ku cha­rak­te­ri­zu­je spô­so­be­nie smr­ti iné­mu, čím ro­zu­mie­me zba­ve­nie ži­vo­ta ži­vé­ho člo­ve­ka, bez oh­ľa­du na­to aké bo­li pri tom pou­ži­té pros­tried­ky. Pri vraž­de je sub­jek­tív­nou strán­kou úmy­sel­né za­vi­ne­nie. „Pri tres­tnom čine vraždy úmy­sel pácha­teľa, čo aj ne­pria­my (even­tuál­ny), mu­sí sme­ro­vať k usmr­te­niu člo­ve­ka. Ak by pácha­teľ ko­nal v úmys­le oh­ro­ziť ale­bo poško­diť iný za­́ujem chráne­ný tres­tným za­́ko­nom (napr. ľud­ské zdra­vie), pričom je­ho ko­na­nie by ma­lo za násle­dok smrť člo­ve­ka, no vo vzťahu k to­mu­to násled­ku by ne­bol da­ný úmy­sel, ne­bol by pácha­teľ tres­tne zod­po­ved­ný za vraždu. Pri tres­tnom čine vraždy te­da vôľa pácha­teľa, či už vo for­me chce­nia ale­bo uz­ro­zu­me­nia, mu­sí sme­ro­vať aj k násled­ku, kto­rým je smrť iného člo­ve­ka, pričom vzťah pácha­teľa k to­mu­to násled­ku mu­sí byť ak­tív­ny[9]“.Úmy­sel je dos­ta­toč­ne zrej­mý aj z okol­nos­tí a in­ten­zi­ty vy­ko­na­né­ho úto­ku, naj­mä ak pá­cha­teľ pou­ži­je zbraň spô­so­bi­lú iné­ho usmr­tiť a útok zá­mer­ne ve­die pro­ti tým čas­tiam ľud­ské­ho te­la, kde sú ulo­že­né or­gá­ny dô­le­ži­té pre ži­vot. V prí­pa­doch, ke­dy pá­cha­teľ po­pie­ra úmy­sel usmr­tiť poš­ko­de­né­ho, je nut­né otáz­ku je­ho za­vi­ne­nia vy­vo­diť ne­pria­mo z okol­nos­tí tres­tné­ho či­nu ob­jek­tív­nej po­va­hy, kon­krét­ne z okol­nos­tí, za kto­rých k úto­ku doš­lo, čo úto­ku pred­chá­dza­lo, ako bol útok zreali­zo­va­ný, akým pred­me­tom pá­cha­teľ úto­čil, či pá­cha­teľ úto­čil pro­ti ta­kej čas­ti te­la, kde sú ži­vot­ne dô­le­ži­té or­gá­ny, akou si­lou (in­ten­zi­tou) úto­čil a po­dob­ne[10].Pred­me­tom úto­ku na ži­vot je iba ži­vý člo­vek, kto­rým je už di­eťa v oka­mi­hu, ke­dy pres­ta­lo byť ľud­ským plo­dom[11] až do ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU