SPRÁVNY POSTUP PRI VYHĽADÁVANÍ: Do hlavného poľa vyhľadávania zadávajte max. dvojslovné výrazy. Ďalšie tiež max. dvojslovné pomocné výrazy zadávajte do okienok určených na fulltextové vyhľadávanie "Dokument musí obsahovať aj" alebo "Dokument nesmie obsahovať", ktoré sa nachádzajú pod hlavným poľom vyhľadávania.

Pre zlepšenie vyhľadávania môžete používať súčasne podmienku "musí" a "nesmie", ale samozrejme pre rôzne výrazy.

Príklad: Výraz "overenie podpisu na zápisnici z valného zhromaždenia" rozdeľte na max. dvojslovné výrazy "overenie podpisu" - "zápisnica" - "valné zhromaždenie" a zadajte ich do samostatných fulltextových okienok "Dokument musí obsahovať aj".

Vyhľadávať môžete aj zadaním konkrétneho § zákona do špeciálnych okienok v kombinácií s vyššie uvedeným popisom, ale iba pre vyhľadávanie v autorský spracovaných rozsudkoch, v ktorých je vzťah medzi súdnym rozhodnutím a § zákona vytvorený manuálne. Pričom postupujte tak, že najprv zadajte číslo § a číslo zákona, zobrazte si výsledky vyhľadávania a následne môžete zúžiť výsledky vyhľadávania pridávaním kľúčových výrazov do fulltextových okienok.

Bez zadania § zákona vyhľadávate v celej databáze spracovaných aj nespracovaných rozsudkov s tým, že do okienok "Dokument musí/nesmie obsahovať výraz" a hlavného poľa môžete zadať číslo zákona ako upresňujúce kritérium, ale nie číslo §, nakoľko systém nevie rozpoznať či ide o číslo § alebo iné číslo v texte rozhodnutia.

Všetky spracované rozhodnutia nájdete taktiež priradené priamo ku §-om zákonov na zakony.judikaty.info.
X
Mali ste na mysli
...
Dokument musí obsahovať výraz:
+
Dokument nesmie obsahovať výraz:
+
Názov článku:
Zdroj článku:
Autor článku:
Dátum:
od:
do:
Udalosť:
Dokument nesmie obsahovať výraz:
Dokument musí obsahovať výraz:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
od:
:
:
§
Zák
/

X
Mali ste na mysli
K vami zadanému výrazusme našli rozsudkov SK a rozsudkov CZ

Vyhľadávanie podľa § zákona je presnejšie, ale k danému § nemusí byť priradená judikatúra. Preto pokiaľ ste nenašli potrebnú judikatúru podľa čísla predpisu a § alebo názvu §, zadajte hľadaný výraz do hlavného poľa vyhľadávania.

Výraz
Zákon
Paragraf
Počet judikátov
Najbližšie §-fy s judikatúrou:
...
Počet dokumentov otvorených všetkými užívateľmi
1351594
Počet dokumentov v databáze
NSSR: 67158
USSR: 39285
NSČR: 129760
NSSČR: 71787
USČR: 82553
EUR-LEX (sk): 11923
EUR-LEX (cz): 11961
OVSR: 0
ZZCR: 0
Krajské súdy (SR): 431213
Krajské súdy (ČR): 50353
Posledná aktualizácia
23.04.2021 04:27

Zjednocujúce usmernenie krajskej prokuratúry ohľadne aplikačných problémov pri trestnom stíhaní ekonomických trestných činov

Autor: JUDr., Peter Šamko
Udalosť: Právne listy

Abstrakt

Usmernenie krajského prokurátora zjednocuje prax prokuratúr v bratislavskom kraji ohľadne niektorých aplikačných problémov, ktoré sa vyskytovali v súvislosti s trestným stíhaním trestných činov proti majetku a trestných činov hospodárskych

Vec : rie­še­nie niek­to­rých ap­li­kač­ných prob­lé­mov v sú­vis­los­ti s tres­tným stí­ha­ním tres­tných či­nov pro­ti ma­jet­ku a tres­tných či­nov hos­po­dár­skych – us­mer­ne­nie



Kraj­ský pro­ku­rá­tor v Bra­tis­la­ve v zá­uj­me jed­not­né­ho up­lat­ňo­va­nia zá­ko­na pro­ku­rá­tor­mi v ob­vo­de svo­jej pô­sob­nos­ti, nad­väz­ne na ap­li­kač­né prob­lé­my vy­sky­tu­jú­ce sa v sú­vis­los­ti s vý­kla­dom zna­kov skut­ko­vých pod­stát niek­to­rých tres­tných či­nov pro­ti ma­jet­ku a niek­to­rých tres­tných či­nov hos­po­dár­skych a ich tres­tným stí­ha­ním vy­dá­va nas­le­dov­né

u s m e r n e n i e :

1/ v prí­pa­doch tres­tnej čin­nos­ti za­mes­tnan­cov ob­chod­ných re­ťaz­cov (nap­rík­lad Tes­co, Carre­four, Jed­no­ta a po­dob­ne), ku kto­rej do­chá­dza tak, že pre­da­vač­ka pra­cu­jú­ca pri pok­lad­ni sa do­hod­ne s ku­pu­jú­cim, že niek­to­rý to­var, kto­rý si ku­pu­jú­ci vy­bral v sa­moob­služ­nej pre­daj­ni mu „ne­nab­lo­ku­je“ a tak sa spo­loč­ne obo­ha­tia na ško­du pre­daj­cu (nap­rík­lad ku­pu­jú­ci si vy­be­rie v pre­daj­ni to­var v hod­no­te 15.000 Sk, pri­čom pok­lad­níč­ka mu úmy­sel­ne „nab­lo­ku­je“ len to­var v hod­no­te 2.000 Sk) ne­mô­že ísť o trest­ný čin pod­vo­du pod­ľa § 221 Tr. zák., pre­to­že oso­bou, kto­rá bo­la za pre­dá­va­jú­ce­ho (poš­ko­de­né­ho) op­ráv­ne­ná uzat­vá­rať kúp­nop­re­daj­né zmlu­vy oh­ľad­ne to­va­ru vy­bra­né­ho v pre­daj­ni bo­la prá­ve pre­da­vač­ka, kto­rá sa sa­ma účas­tní na tres­tnej čin­nos­ti a pre­to ju ne­mož­no po­va­žo­vať za oso­bu, kto­rá v omy­le vy­ko­na­la ma­jet­ko­vú dis­po­zí­ciu.

Tie­to práv­ne zá­ve­ry vy­plý­va­jú z to­ho, že o trest­ný čin pod­vo­du pod­ľa § 221 Tr. zák., kto­rý je spá­cha­ný na úkor ob­chod­nej spo­loč­nos­ti (Tes­co, Carre­four, Jed­no­ta a po­dob­ne), mô­že ísť len v tom prí­pa­de, ak je ok­la­ma­ná sa­mot­ná spo­loč­nosť a ak nás­led­ne tá­to spo­loč­nosť, v dôs­led­ku svoj­ho omy­lu, vy­ko­ná ma­jet­ko­vú dis­po­zí­ciu.

Po­kiaľ ide o ob­chod­né spo­loč­nos­ti (práv­nic­ké oso­by), je pot­reb­né vy­chá­dzať zo všeo­bec­ne zná­mych sku­toč­nos­ti, kto­ré vy­plý­va­jú z práv­nej konštruk­cie práv­nic­kých osôb. Práv­na konštruk­cia ko­na­nia práv­nic­kých osôb je za­lo­že­ná na tom, že práv­ne úko­ny mô­žu vy­ko­nať práv­nic­ké oso­by len pros­tred­níc­tvom svo­jich šta­tu­tár­nych or­gá­nov, prí­pad­ne pros­tred­níc­tvom iných pra­cov­ní­kov – za­mes­tnan­cov (§ 20 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka). Práv­nic­ké oso­by sú to­tiž len ur­či­tou ume­lou práv­nou konštruk­ciou a už z ich pod­sta­ty vy­plý­va, že ne­mô­žu mať vlas­tnú pred­sta­vu, pre­to­že pred­sta­vy ako pro­duk­ty my­šlien­ko­vej čin­nos­ti sú vlas­tné len fy­zic­kej oso­be. Rov­na­ko aj ma­jet­ko­vú dis­po­zí­ciu ne­mô­že uro­biť práv­nic­ká oso­ba ako ce­lok, ale len pros­tred­níc­tvom fy­zic­kej oso­by, kto­rá za ňu ko­ná. Bez svoj­ho šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu, prí­pad­ne za­mes­tnan­ca op­ráv­ne­né­ho vy­ko­ná­vať v me­ne práv­nic­kej oso­by ur­či­té práv­ne úko­ny (t. j. tie, kde je to vzhľa­dom na ich pra­cov­né za­ra­de­nie ob­vyk­lé) by práv­nic­ká oso­ba ne­moh­la pre­ja­viť svo­ju spô­so­bi­losť na práv­ne úko­ny.

Práv­nic­ká oso­ba te­da ko­ná na­vo­nok v omy­le, po­kiaľ je uve­de­ná do omy­lu fy­zic­ká oso­ba op­ráv­ne­ná ro­biť ur­či­té práv­ne úko­ny v me­ne práv­nic­kej oso­by. Om­yl práv­nic­kej oso­by v tom­to zmys­le mô­že spo­čí­vať v tom, že v dôs­led­ku pod­vod­né­ho ko­na­nia fy­zic­ká oso­ba, kto­rá je op­ráv­ne­ná ko­nať v me­ne práv­nic­kej oso­by ne­vie o všet­kých roz­hod­ných skut­ko­vých okol­nos­tiach a v dôs­led­ku to­ho vy­ko­ná ur­či­tú dis­po­zí­ciu s ma­jet­kom práv­nic­kej oso­by. Mu­sí ísť te­da o ta­kú fy­zic­kú oso­bu ko­na­jú­cu v me­ne práv­nic­kej oso­by, kto­rej čin­nosť či ne­čin­nosť v dôs­led­ku omy­lu je v prí­čin­nej sú­vis­los­ti so vzni­kom ško­dy a s obo­ha­te­ním sa pá­cha­te­ľa či inej oso­by.

Ak pre­da­vač­ka, kto­rá je op­ráv­ne­ná ro­biť v me­ne práv­nic­kej oso­by práv­ne úko­ny spo­čí­va­jú­ce v uzat­vá­ra­ní kúp­nop­re­daj­ných zmlúv, t. j. ako oso­ba vy­ko­ná­va­jú­ca v me­ne práv­nic­kej oso­by ma­jet­ko­vé dis­po­zí­cie, spô­so­bí svo­jím proti­práv­nym ko­na­ním práv­nic­kej oso­be ško­du (prí­pad­ne spo­loč­ne po do­ho­de s ku­pu­jú­cim), te­da ak vie (poz­ná) všet­ky roz­hod­né skut­ko­vé okol­nos­ti je ko­na­nie pre­da­vač­ky v omy­le vy­lú­če­né. Mož­no pre­to zhr­núť, že ak je pá­cha­te­ľom oso­ba op­ráv­ne­ná ro­biť v me­ne práv­nic­kej oso­by ma­jet­ko­vé dis­po­zí­cie, ne­mô­že byť zá­ro­veň aj oso­bou, kto­rá je v omy­le. Spá­chanie tres­tné­ho či­nu pod­vo­du pod­ľa § 221 Tr. zák. v ta­kých­to prí­pa­doch nep­ri­chá­dza do úva­hy.

Rov­na­ko ne­mô­že ísť ani o trest­ný čin spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 Tr. zák., na­koľ­ko to­var na­chá­dza­jú­ci sa v sa­moob­služ­nej pre­daj­ni nie je pre­da­vač­kám pra­cu­jú­cim pri pok­lad­ni zve­ro­va­ný. Ich pra­cov­nou čin­nos­ťou je uzat­vá­ra­nie kúp­nop­re­daj­ných zmlúv a vy­be­ra­nie fi­nan­čných pros­tried­kov.

Uve­de­né ko­na­nie je pre­to mož­né práv­ne kva­li­fi­ko­vať len ako trest­ný čin krá­de­že pod­ľa § 212 Tr. zák..



2./ v praxi ok­res­ných pro­ku­ra­túr sa po­mer­ne čas­to vy­sky­tu­jú ap­li­kač­né prob­lé­my v sú­vis­los­ti s tres­tný­mi ozná­me­nia­mi, kto­ré po­dá­va­jú ve­ri­te­lia na dl­žní­kov pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ma­re­nia kon­kur­zné­ho ale­bo vy­rov­na­cie­ho ko­na­nia pod­ľa § 242 ods.1 písm. a) Tr. zák.. Pod­sta­tou tých­to tres­tných ozná­me­ní je to, že dl­žník neuh­ra­dil ve­ri­te­ľo­vi riad­ne a včas svoj zá­vä­zok, z čo­ho ve­ri­teľ (ozna­mo­va­teľ) vy­vo­dzu­je, že dl­žník nie je schop­ný uh­rá­dzať svo­je splat­né zá­väz­ky, je pre­to v úpad­ku a nespl­nil si po­vin­nosť po­dať návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu, čím sa mal do­pus­tiť pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu.

Pri roz­ho­do­va­ní ta­kých­to tres­tných ozná­me­ní a po­su­dzo­va­ní to­ho, či úda­je v ňom uve­de­né mô­žu ale­bo ne­mô­žu napĺňať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu je pot­reb­né vy­chá­dzať nie­len zo zá­kon­nej de­fi­ní­cie tres­tné­ho či­nu ma­re­nia kon­kur­zné­ho ale­bo vy­rov­na­cie­ho ko­na­nia, ale aj zo sa­mot­né­ho zá­ko­na č. 7/2005 Z. z. o kon­kur­ze a reš­truk­tu­ra­li­zá­cii v zne­ní nes­kor­ších zmien a dopl­nkov (ďa­lej len zá­kon o kon­kur­ze).

Pod­ľa § 242 ods.1 písm. a) Tr. zák. sa tres­tné­ho či­nu ma­re­nia kon­kur­zné­ho ale­bo vy­rov­na­cie­ho ko­na­nia do­pus­tí ten, kto ma­rí kon­kur­zné ko­na­nie (ako aj ďal­šie tam uve­de­né ko­na­nia) tým, že nespl­ní po­vin­nosť ulo­že­nú mu zá­ko­nom, kto­rý up­ra­vu­je ta­ké ko­na­nie.

Z tej­to zá­kon­nej de­fi­ní­cie je zrej­mé, že na vy­vo­de­nie tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti nes­ta­čí, ak oso­ba len nespl­ní po­vin­nosť ulo­že­nú jej zá­ko­nom o kon­kur­ze. Sa­mot­né nespl­ne­nie po­vin­nos­ti ulo­že­nej zá­ko­nom o kon­kur­ze te­da nie je tres­tným či­nom. Aby moh­lo ísť o trest­ný čin, mu­sí nespl­ne­nie po­vin­nos­ti ulo­že­nej zá­ko­nom o kon­kur­ze zá­ro­veň spô­so­biť ma­re­nie kon­kur­zné­ho ko­na­nia. Me­dzi nespl­ne­ním po­vin­nos­ti ulo­že­nej zá­ko­nom o kon­kur­ze a ma­re­ním kon­kur­zné­ho ko­na­nia mu­sí byť prí­čin­ná sú­vis­losť, pri­čom pá­cha­teľ mu­sí nespl­niť po­vin­nosť ulo­že­nú zá­ko­nom o kon­kur­ze v úmys­le (s cie­ľom), aby doš­lo k ma­re­niu kon­kur­zné­ho ko­na­nia. Z uve­de­né­ho vy­plý­va aj to, že ne­mô­že ísť o nepl­ne­nie akej­koľ­vek po­vin­nos­ti ulo­že­nej zá­ko­nom o kon­kur­ze, ale mu­sí ísť o ta­kú po­vin­nosť, kto­rá v ob­jek­tív­nej po­lo­he mô­že reál­ne spô­so­biť ma­re­nie kon­kur­zné­ho ko­na­nia.

Pod­stat­ným je pre­to naj­mä to, akým spô­so­bom de­fi­no­vať po­jem „ma­re­nie“ a čo sa ro­zu­mie „kon­kur­zným ko­na­ním“.

Ma­re­ním je pot­reb­né ro­zu­mieť zne­mož­ňo­va­nie, sťa­žo­va­nie kon­kur­zné­ho ko­na­nia (je­ho úče­lu, kto­rý po­zos­tá­va v rie­še­ní úpad­ku dl­žní­ka spe­ňa­že­ním ma­jet­ku dl­žní­ka a ko­lek­tív­nym us­po­ko­je­ním ve­ri­te­ľov), pri­čom však ne­mu­sí dôjsť k zma­re­niu kon­kur­zné­ho ko­na­nia. Za ma­re­nie pri­tom ne­mož­no po­va­žo­vať len sa­mot­né od­dia­le­nie za­ča­tia kon­kur­zné­ho ko­na­nia, pre­to­že od­dia­le­nie za­ča­tia kon­kur­zné­ho ko­na­nia nez­na­me­ná je­ho zne­mož­ňo­va­nie, res­pek­tí­ve je­ho sťa­žo­va­nie, t. j. nez­na­me­ná, že ne­mô­že dôjsť k za­ča­tiu kon­kur­zné­ho ko­na­nia na pod­kla­de nap­rík­lad návr­hu sa­mot­né­ho ve­ri­te­ľa (spra­vid­la sa tak v praxi de­je) ale­bo že by ne­moh­lo v bu­dúc­nos­ti dôjsť k spl­ne­niu úče­lu kon­kur­zné­ho ko­na­nia, te­da k rie­še­niu prí­pad­né­ho úpad­ku dl­žní­ka spe­ňa­že­ním je­ho ma­jet­ku.

Zá­kon o kon­kur­ze poz­ná nie­len po­jem kon­kur­zné ko­na­nie, ale aj po­jem kon­kurz. Kon­kur­zné ko­na­nie vy­hla­su­je na návrh (ide o návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu) súd tak, že vy­dá uz­ne­se­nie o za­ča­tí kon­kur­zné­ho ko­na­nia, pri­čom až zve­rej­ne­ním toh­to uz­ne­se­nia v Ob­chod­nom ves­tní­ku sa za­čí­na kon­kur­zné ko­na­nie (§ 14 zá­ko­na o kon­kur­ze). Návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu mô­že po­dať dl­žník, ve­ri­teľ, lik­vi­dá­tor dl­žní­ka ale­bo iná oso­ba, ak to us­ta­no­vu­je zá­kon.

Pod­ľa § 11 ods.2 zá­ko­na o kon­kur­ze, ak je dl­žník v úpad­ku je po­vin­ný po­dať návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu do 30 dní, od ke­dy sa doz­ve­del ale­bo pri za­cho­va­ní od­bor­nej sta­ros­tli­vos­ti mo­hol doz­ve­dieť o svo­jom úpad­ku. Prá­ve o nespl­ne­nie tej­to po­vin­nos­ti opie­ra­jú ve­ri­te­lia v tres­tnom ozná­me­ní svoj zá­ver o tom, že doš­lo k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu zo stra­ny dl­žní­ka.

Bo­lo už uve­de­né vy­ššie, že nespl­ne­nie po­vin­nos­ti dl­žní­ka, kto­rý je v úpad­ku, po­dať návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu, sa­mo o se­be, ne­ma­rí kon­kur­zné ko­na­nie. V tej­to sú­vis­los­ti je tiež pot­reb­né zdô­raz­niť, že ma­riť, t. j. zne­mož­ňo­vať, sťa­žo­vať kon­kur­zné ko­na­nie mož­no len v prí­pa­doch, ak sa už kon­kur­zné ko­na­nie za­ča­lo. Ide o lo­gic­ký vý­klad vy­chá­dza­jú­ci z to­ho, že slov­né spo­je­nie „ma­rí kon­kur­zné ko­na­nie“ zna­me­ná, že kon­kur­zné ko­na­nie už pre­bie­ha a pá­cha­teľ ho ma­rí tak, že úmy­sel­ne nespl­ní po­vin­nosť ulo­že­nú mu v kon­kur­znom ko­na­ní, t. j. po­vin­nosť, kto­rú zá­kon o kon­kur­ze sta­no­vu­je pre po­vin­nú oso­bu až po tom, čo uz­ne­se­nie o za­ča­tí kon­kur­zné­ho ko­na­nia bo­lo zve­rej­ne­né v Ob­chod­nom ves­tní­ku (pôj­de nap­rík­lad o po­ru­še­nie po­vin­nos­ti ulo­že­nej v us­ta­no­ve­niach § 14 ods.5, § 21 ods.2, § 74 ods.1 zá­ko­na o kon­kur­ze).

Po­vin­nosť, kto­rú dl­žní­ko­vi uk­la­dá us­ta­no­ve­nie § 11 ods.2 zá­ko­na o kon­kur­ze ča­so­vo pred­chá­dza kon­kur­zné­mu ko­na­niu (je­ho za­ča­tiu) a pre­to jej nespl­ne­nie ani ne­mô­že ma­riť kon­kur­zné ko­na­nie a to ani za­ča­tie kon­kur­zné­ho ko­na­nia, pre­to­že návrh na kon­kurz mô­že, za pod­mie­nok uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 11 ods.3 zá­ko­na o kon­kur­ze, po­dať aj ve­ri­teľ.

Nespl­ne­nie po­vin­nos­ti dl­žní­ka, kto­rý je v úpad­ku, po­dať návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu pre­to ne­napĺňa zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ma­re­nia kon­kur­zné­ho ale­bo vy­rov­na­cie­ho ko­na­nia pod­ľa § 242 ods.1 písm. a) Tr. zák, na­koľ­ko ide o po­vin­nosť, kto­rá nie­len ča­so­vo pred­chá­dza za­ča­tiu kon­kur­zné­ho ko­na­nia, ale jej nespl­ne­nie ani ob­jek­tív­ne ne­mô­že oh­ro­ziť prí­pad­né za­ča­tie kon­kur­zné­ho ko­na­nia a je­ho vy­ko­na­nie.

Nad rá­mec uve­de­né­ho je pot­reb­né zdô­raz­niť, že po­dá­va­né tres­tné ozná­me­nia zo stra­ny ve­ri­te­ľov pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ma­re­nia kon­kur­zné­ho ale­bo vy­rov­na­cie­ho ko­na­nia pod­ľa § 242 ods.1 písm. a) Tr. zák. ma­jú spra­vid­la len všeo­bec­ný cha­rak­ter, kto­ré­ho zá­kla­dom je nespl­ne­nie zá­väz­ku zo stra­ny dl­žní­ka (čo ne­mož­no po­va­žo­vať za trest­ný čin) a nás­led­né úva­hy ve­ri­te­ľov o tom, že dl­žník je pre­to v úpad­ku sú len ni­čím ne­pod­lo­že­né dom­nien­ky. Za ta­kých­to skut­ko­vých okol­nos­tí pre­to nie je mož­né za­čať tres­tné stí­ha­nie ani z pro­ces­ných dô­vo­dov, na­koľ­ko nie je mož­né vy­tvo­riť v uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia naj­skôr všeo­bec­nú skut­ko­vú ve­tu po­zos­tá­va­jú­cu v pod­sta­te len z ci­tá­cie práv­nej ve­ty a z dom­nie­nok ozna­mo­va­te­ľa a nás­led­ne tak­to vy­tvo­re­nej skut­ko­vej ve­te pris­pô­so­bo­vať do­ka­zo­va­nie. Je sí­ce zrej­mé, že na za­čiat­ku tres­tné­ho ko­na­nia neexis­tu­je jas­ný dô­kaz­ný ma­te­riál a až pre­be­ha­jú­ce príp­rav­né ko­na­nie má slú­žiť k zhro­maž­ďo­va­niu dô­ka­zov, av­šak ani z tých­to sku­toč­nos­tí nie je mož­né vy­vo­diť mož­nosť za­čať tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci v prí­pa­doch, ak sa sku­tok „ry­su­je“ len v ne­jas­ných ob­ry­soch. Svoj­voľ­né vy­me­dzenie skut­ku je ab­so­lút­ne nep­rí­pus­tné a je v roz­po­re so zá­ka­zom ľu­bo­vô­le pri roz­ho­do­va­ní štát­nych or­gá­nov.

3./ v sú­vis­los­ti s da­ňo­vý­mi tres­tný­mi čin­mi je ne­jed­not­ná ap­li­kač­ná prax ok­res­ných pro­ku­ra­túr v prí­pa­doch, keď da­ňo­vý sub­jekt sa vy­hne da­ňo­vej kon­tro­le tým, že od­miet­ne sprís­tup­niť úč­tov­níc­tvo prís­luš­né­mu da­ňo­vé­mu úra­du a tým aj kon­tro­lu niek­to­rých dok­la­dov, pri kto­rých je po­doz­re­nie, že sú fik­tív­ne a slú­ži­li len na zni­žo­va­nie zá­kla­du da­ne. Ide o po­mer­ne čas­té prí­pa­dy, v kto­rých sa da­ňo­vý sub­jekt nap­rík­lad za­ta­ju­je ale­bo vy­hlá­si, že úč­tov­níc­tvo ne­má (bo­lo mu od­cu­dze­né, zho­re­lo, má ho iná oso­ba a po­dob­ne).

Niek­to­ré pro­ku­ra­tú­ry, v zho­de s tres­tný­mi ozná­me­nia­mi, kto­ré po­dá­va­jú prís­luš­ní správ­co­via da­ne, už z toh­to ko­na­nia vy­vo­dzu­jú úmy­sel za­ta­jiť ur­či­té sku­toč­nos­ti pred správ­com da­ne (nap­rík­lad do­siah­nu­té príj­my ale­bo fik­tív­ne vý­dav­ky) a sku­tok kva­li­fi­ku­jú pri za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia ako trest­ný čin skrá­te­nie da­nie a pois­tné­ho pod­ľa § 276 Tr. zák.. Ta­ký­to pos­tup je nes­práv­ny.

Riad­ne ne­ve­de­nie úč­tov­níc­tva, prí­pad­ne úpl­ná ab­sen­cia úč­tov­ných dok­la­dov nie je skrá­te­ním da­ne v zmys­le § 276 Tr. zák., pre­to­že len z tej­to sku­toč­nos­ti ne­mož­no vô­bec vy­vo­diť akým spô­so­bom ma­lo dôjsť k skrá­te­niu da­ne (nap­rík­lad, či sa za­ta­jo­va­li príj­my, res­pek­tív­ne nep­rí­pus­tne up­lat­ňo­va­li vý­dav­ky). To, že „stra­tou úč­tov­níc­tva“ sa mal za­kryť spô­sob skra­co­va­nia da­ne je pre­to len dom­nien­ka za­lo­že­ná na kon­šta­to­va­ní správ­cu da­ne.

Uve­de­ný zá­ver vy­plý­va v ko­neč­nom dôs­led­ku z to­ho, že skrá­te­ním da­ne pod­ľa § 276 Tr. zák. je aké­koľ­vek úmy­sel­né ko­na­nie pá­cha­te­ľa, v dôs­led­ku kto­ré­ho je mu ako da­ňov­ní­ko­vi vy­me­ra­ná niž­šia daň než zod­po­ve­dá plat­nej práv­nej úp­ra­ve, pri­čom vy­me­ra­ná daň je mu zní­že­ná ale­bo k vy­me­ra­niu da­ne vô­bec ne­dôj­de a to aj na­priek to­mu, že da­ňo­vá po­vin­nosť vznik­la. Pri skrá­te­ní da­ne ide o oso­bit­ný prí­pad pod­vo­du, kto­rým sa v roz­po­re so sku­toč­nos­ťou pred­stie­ra niž­ší roz­sah da­ňo­vej po­vin­nos­ti ale­bo da­ňo­vý sub­jekt pred­stie­ra, že ta­kú po­vin­nosť ne­má. Po­kiaľ ide o spô­sob akým mož­no skrá­tiť nap­rík­lad daň z príj­mov tak je nut­né uviesť, že daň z príj­mov mož­no skrá­tiť hlav­ne tak, že pá­cha­teľ sí­ce po­dá da­ňo­vé priz­na­nie, ale uve­die v ňom zá­mer­ne skres­le­né úda­je tak, aby v roz­po­re so zá­ko­nom zní­žil da­ňo­vý zá­klad (nap­rík­lad nep­rav­di­vým zvý­še­ním nák­la­dov, či iných po­lo­žiek zni­žu­jú­cich da­ňo­vý zá­klad). Pá­cha­teľ te­da ve­do­me uvá­dza správ­cu da­ne do omy­lu v otáz­ke vý­šky svoj­ho zá­kla­du da­ne a pred­kla­dá dok­la­dy, kto­ré ne­ma­jú reál­ny pod­klad a preu­ka­zu­jú nap­rík­lad nák­la­dy, kto­ré ne­bo­li sku­toč­ne vô­bec vy­na­lo­že­né. Z uve­de­né­ho je evi­den­tné, že po­kiaľ ide nap­rík­lad o spô­sob skrá­te­nia da­ne z príj­mov pri­chá­dza­jú do úva­hy rôz­ne ma­ni­pu­lá­cie s da­ňo­vým zá­kla­dom, av­šak ani je­den z nich (t. j. nap­rík­lad, že pá­cha­teľ zni­žo­val zá­klad da­ne z príj­mov tak, že pros­tred­níc­tvom kon­krét­nych fik­tív­nych fak­túr na­vy­šo­val svo­je nák­la­dy a po­dob­ne) ne­bu­de mož­né uviesť do po­pi­su skut­ku, na­koľ­ko pri po­da­ní tres­tné­ho ozná­me­nia je zrej­mé spra­vid­la len to, že ab­sen­tu­je úč­tov­níc­tvo da­ňo­vé­ho sub­jek­tu (uve­de­né sa rov­na­ko tý­ka aj nap­rík­lad prí­pad­né­ho skra­co­va­nia da­ne z pri­da­nej hod­no­ty).

Or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní v ta­kých­to prí­pa­doch v pod­sta­te ani ne­mô­že uviesť do skut­ku po­pis skrá­te­nia da­ne, pre­to­že z po­da­né­ho tres­tné­ho ozná­me­nia a z da­ňo­vé­ho spi­su vy­plý­va len to, že správ­ca da­ne pre ab­sen­ciu úč­tov­níc­tva neuz­nal vý­dav­ky da­ňo­vé­ho sub­jek­tu, kto­ré bo­li up­lat­ňo­va­né v da­ňo­vom priz­na­ní ako vý­dav­ky slú­žia­ce na za­bez­pe­če­nie príj­mov a ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Judikaty.info © všetky práva vyhradené

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.