SPRÁVNY POSTUP PRI VYHĽADÁVANÍ: Do hlavného poľa vyhľadávania zadávajte max. dvojslovné výrazy. Ďalšie tiež max. dvojslovné pomocné výrazy zadávajte do okienok určených na fulltextové vyhľadávanie "Dokument musí obsahovať aj" alebo "Dokument nesmie obsahovať", ktoré sa nachádzajú pod hlavným poľom vyhľadávania.

Pre zlepšenie vyhľadávania môžete používať súčasne podmienku "musí" a "nesmie", ale samozrejme pre rôzne výrazy.

Príklad: Výraz "overenie podpisu na zápisnici z valného zhromaždenia" rozdeľte na max. dvojslovné výrazy "overenie podpisu" - "zápisnica" - "valné zhromaždenie" a zadajte ich do samostatných fulltextových okienok "Dokument musí obsahovať aj".

Vyhľadávať môžete aj zadaním konkrétneho § zákona do špeciálnych okienok v kombinácií s vyššie uvedeným popisom, ale iba pre vyhľadávanie v autorský spracovaných rozsudkoch, v ktorých je vzťah medzi súdnym rozhodnutím a § zákona vytvorený manuálne. Pričom postupujte tak, že najprv zadajte číslo § a číslo zákona, zobrazte si výsledky vyhľadávania a následne môžete zúžiť výsledky vyhľadávania pridávaním kľúčových výrazov do fulltextových okienok.

Bez zadania § zákona vyhľadávate v celej databáze spracovaných aj nespracovaných rozsudkov s tým, že do okienok "Dokument musí/nesmie obsahovať výraz" a hlavného poľa môžete zadať číslo zákona ako upresňujúce kritérium, ale nie číslo §, nakoľko systém nevie rozpoznať či ide o číslo § alebo iné číslo v texte rozhodnutia.

Všetky spracované rozhodnutia nájdete taktiež priradené priamo ku §-om zákonov na zakony.judikaty.info.
X
Mali ste na mysli
...
Dokument musí obsahovať výraz:
+
Dokument nesmie obsahovať výraz:
+
Názov článku:
Zdroj článku:
Autor článku:
Dátum:
od:
do:
Udalosť:
Dokument nesmie obsahovať výraz:
Dokument musí obsahovať výraz:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
od:
:
:
§
Zák
/

X
Mali ste na mysli
K vami zadanému výrazusme našli rozsudkov SK a rozsudkov CZ

Vyhľadávanie podľa § zákona je presnejšie, ale k danému § nemusí byť priradená judikatúra. Preto pokiaľ ste nenašli potrebnú judikatúru podľa čísla predpisu a § alebo názvu §, zadajte hľadaný výraz do hlavného poľa vyhľadávania.

Výraz
Zákon
Paragraf
Počet judikátov
Najbližšie §-fy s judikatúrou:
...
Počet dokumentov otvorených všetkými užívateľmi
1351510
Počet dokumentov v databáze
NSSR: 67158
USSR: 39285
NSČR: 129760
NSSČR: 71787
USČR: 82553
EUR-LEX (sk): 11923
EUR-LEX (cz): 11961
OVSR: 0
ZZCR: 0
Krajské súdy (SR): 431213
Krajské súdy (ČR): 50353
Posledná aktualizácia
22.04.2021 21:27

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

Autor: JUDr., Tibor Timár
Udalosť: Právne listy

Abstrakt

Cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.

Úvod
V na­šej spo­loč­nos­ti je už nie­koľ­ko ro­kov prí­tom­ný fe­no­mén omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok. Vy­so­ký stav kri­mi­na­li­ty na tom­to úse­ku, v spo­je­ní s dro­go­vou tres­tnou čin­nos­ťou nú­ti or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sia­hať pri ob­jas­ňo­va­ní tých­to tres­tných či­nov po čo­raz so­fis­ti­ko­va­nej­ších a ope­ra­tív­nej­ších me­tó­dach s vy­uži­tím dos­tup­ných ope­ra­tív­no-pát­ra­cích pros­tried­kov a v ne­ma­lej mie­re sa vy­uží­va aj tzv. kri­mi­nál­ne spra­vo­daj­stvo. K to­mu­to vý­vo­ju je nut­né poz­na­me­nať, že v pria­mej úme­re ref­lek­tu­je kvan­ti­tu a kva­li­tu pá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti s dro­go­vým pr­vkom. Ten­to kri­mi­nál­ny pr­vok, t.j. pria­mo ale­bo ne­pria­mo sú­vi­sia­ca prí­tom­nosť drog pri pá­cha­ní tres­tných či­nov sa od­rá­ža vo veľ­kej mie­re vo vý­be­re, vy­hľa­dá­va­ní, pre­ve­ro­va­ní, do­ku­men­to­va­ní a tzv. pro­ces­nom iden­ti­fi­ko­va­ní pra­me­ňov dô­ka­zov, no­si­te­ľov dô­ka­zov a v pos­led­nom ra­de aj sa­mot­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov a dô­ka­zov vo svo­jej pod­sta­te.

Z hľa­dis­ka pos­ta­ve­nia ob­haj­cu a prá­va ob­vi­ne­né­ho, resp. za­dr­ža­né­ho po­doz­ri­vé­ho na ak­tív­nu a/ale­bo pa­sív­nu ob­ha­jo­bu tre­ba kon­šta­to­vať, že v žiad­nom prí­pa­de ob­ha­jo­ba nes­mie pri­pus­tiť čo i len v ur­či­tom štá­diu a stup­ni do­ka­zo­va­nia vý­kon dô­ka­zu, kto­rý by vy­ka­zo­val zna­ky ne­zá­kon­nos­ti. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní aj na­priek to­mu, že príp­rav­né ko­na­nie nie je eš­te za­hr­nu­té ce­lým kom­plexom kon­tra­dik­tór­nos­ti a ob­haj­ca v tom­to štá­diu ko­na­nia nep­red­sta­vu­je sa­mos­tat­ný sub­jekt tres­tné­ho ko­na­nia z hľa­dis­ka od­stup­ňo­va­né­ho prá­va ob­ha­jo­by, sa bu­dú stá­le sna­žiť o sil­nú ochran­nú fun­kciu štá­tu a auto­ri­ty je­ho or­gá­nov tak, aby bo­li tres­tné či­ny ná­le­ži­te zis­te­né a ich pá­cha­te­lia spra­vod­li­vo pot­res­ta­ní. Ob­ha­jo­ba mu­sí za­sa­ho­vať v sa­mot­nom jad­re skut­ku, kto­rý tie­to or­gá­ny po­va­žu­jú za trest­ný čin, pri­čom mu­sí nut­ne plá­vať v štruk­tú­rach jed­no­ty skut­ku, kto­rý vzne­se­ním ob­vi­ne­nia kon­krét­nej oso­be za­kla­dá jej pod­sta­tu a v rám­ci skut­kov s dro­go­vou prob­le­ma­ti­kou mu­sí ve­no­vať ná­le­ži­tú po­zor­nosť sys­té­mu do­ka­zo­va­nia naj­mä z hľa­dis­ka ich zá­kon­nos­ti.

Zá­sa­da po­me­ru špe­cia­li­ty v do­ka­zo­va­ní

V zmys­le us­ta­no­ve­nia § 119 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku (zák. č.301/2005 Z.z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, ďa­lej v texte len ako „Trest­ný po­ria­dok“) ako dô­kaz mô­že slú­žiť všet­ko, čo mô­že pris­pieť ná­le­ži­té­mu ob­jas­ne­niu ve­ci a čo sa zís­ka­lo z dô­kaz­ných pros­tried­kov pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku ale­bo pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na. Us­ta­no­ve­nie § 119 ods.1 Tres­tné­ho po­riad­ku[1] pred­sta­vu­je zá­klad­nú kos­tru do­ka­zo­va­ných pr­vkov a na ne pria­mo nad­vä­zu­jú jed­not­li­vé roz­hod­nu­tia v tres­tnom ko­na­ní z hľa­dis­ka naj­mä ich dô­vod­nos­ti a pot­reb­nej kvan­ti­ty dô­kaz­nej si­ly, napr. us­taods.1 Tres­tné­ho po­riad­ku[2], us­ta­no­ve­nie § 215 Tres­tné­ho po­riad­ku[3], us­ta­no­ve­nie § 285 Tres­tné­ho po­riad­ku[4] a iné.

Us­ta­no­ve­nie § 119 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku za­hŕňa in­šti­tút pou­ži­teľ­nos­ti dô­ka­zov, kto­rý vo svo­jej pod­sta­te pra­cu­je s dvo­mi zá­klad­ný­mi pr­vka­mi. Pre­dov­šet­kým mu­sí byť dô­kaz zís­ka­ný z dô­kaz­ných pros­tried­kov pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku ale­bo oso­bit­né­ho zá­ko­na a nás­led­ne mu­sí byť pre da­né ko­na­nie pou­ži­teľ­ný z hľa­dis­ka ná­le­ži­té­ho ob­jas­ne­nia ve­ci naj­mä vo vzťa­hu k pr­vkom uve­de­ným v § 119 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku. To­to us­ta­no­ve­nie dá­va do rúk sub­jek­tom in­ge­ru­jú­cim v pro­ce­se do­ka­zo­va­nia do rúk mož­nosť pou­žiť ako dô­ka­zy aj tie, kto­ré zís­ka­li z dô­kaz­ných pros­tried­kov pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na. V tom­to sme­re je z hľa­dis­ka ref­lexie pri skut­koch vy­ka­zu­jú­cich spá­chanie niek­to­ré­ho z dro­go­vých tres­tných či­nov naj­bež­nej­ším a naj­roz­ší­re­nej­ším dô­kaz­ným pros­tried­kom niek­to­rý z tzv. za­is­ťu­jú­cich úko­nov pod­ľa zá­ko­na č. 171/1993 Zb. o Po­li­caj­nom zbo­re v zne­ní nes­kor­ších práv­nych pred­pi­sov (ďa­lej v texte len ako „zá­kon o po­li­caj­nom zbo­re“). Dô­ka­zy je mož­né zis­tiť a za­is­tiť aj pod­ľa iné­ho zá­ko­na, ako je pri­már­ny kó­dex pro­ces­nej po­va­hy, a to Trest­ný po­ria­dok. Us­ta­no­ve­niu § 119 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku ko­reš­pon­du­je napr. ust. § 92 Tres­tné­ho po­riad­ku[5], kto­rý v rám­ci in­šti­tú­tu za­is­te­nia ve­ci na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia pre­zu­mu­je to­mu pred­chá­dza­jú­ce za­is­te­nie pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na a nás­led­né prev­za­tie or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní (po­li­cajt v zmys­le ust. § 10 ods. 8 Tres­tné­ho po­riad­ku[6] ale­bo pro­ku­rá­tor). Z tej­to pre­mi­sy mož­no kon­šta­to­vať zá­ver, že ak je dô­kaz zís­ka­ný z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na, ne­mô­že byť spr­vo­ti a aprio­ri od­miet­nu­tý ako rov­no­cen­ný dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní len z dô­vo­du, že je­ho exis­ten­cia ne­po­chá­dza z dô­kaz­ných pros­tried­kov pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku.

V rám­ci pro­ce­su do­ka­zo­va­nia je pot­reb­né vy­spo­ria­dať sa, naj­mä z hľa­dis­ka pos­ta­ve­nia ob­haj­cu, so vzá­jom­ným vzťa­hom Tres­tné­ho po­riad­ku a kon­krét­ne­ho oso­bit­né­ho zá­ko­na. Pla­tí všeo­bec­ná a ne­dot­knu­teľ­ná zá­sa­da, kto­rú nie je mož­né vy­kla­dať exten­zív­ne, ale len v kon­textoch po­me­ru špe­cia­li­ty. To zna­me­ná, že Trest­ný po­ria­dok je a vždy bu­de a nik­dy to­mu ne­mô­že byť inak, v po­me­re špe­cia­li­ty (lex spe­cia­lis) k zá­ko­nu o po­li­caj­nom zbo­re, ale len po­kiaľ ide o kon­krét­ne po­doz­re­nie zo spá­chania skut­ku, kto­rý je tres­tným či­nom, pri­čom tie­to po­doz­re­nia mu­sia byť as­poň v zá­klad­ných štruk­tú­rach a čr­tách spo­je­né s mož­ný­mi zá­sah­mi do zá­klad­ných práv a slo­bôd v zmys­le Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ús­tav­ný zá­kon č. 460/1992 Zb. v zne­ní nes­kor­ších práv­nych pred­pi­sov), ako aj v Európ­skych do­ho­vo­roch o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd. Tá­to ga­ran­cia všeo­bec­nej zá­sa­dy má do­sah na zá­kon­nosť zís­ka­ných dô­ka­zov v tres­tnom ko­na­ní a ob­haj­ca s ňou mu­sí od za­čiat­ku pra­co­vať a ref­lek­to­vať ju, pre­to­že je nut­né už v sa­mom za­čiat­ku skú­mať kon­krét­ne po­doz­re­nia, ich exis­ten­ciu, reál­nosť pro fu­tu­ro z hľa­dis­ka zá­sa­hu do zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd, a z to­ho vy­vo­diť zá­ver, pod­ľa kto­ré­ho sys­tém pro­ce­su je nut­né pod­ra­diť pod zá­kon­nosť a pos­tup do­ka­zo­va­nia.

U dro­go­vých tres­tných či­nov ide vo veľ­kej mie­re o zá­sa­hy do zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd fy­zic­kých osôb, ako pre­hliad­ka dop­rav­né­ho pros­tried­ku, osob­ná pre­hliad­ka, bez­peč­nos­tná pre­hliad­ka a pod. Pod­stat­né pr­vky po­doz­re­nia a ich spo­ji­tosť so zá­sah­mi do ľud­ských práv a slo­bôd za­kla­da­jú v tom­to sme­re spo­me­nu­tú zá­sa­du po­me­ru špe­cia­li­ty, z kto­rej je nut­né vy­vo­diť pre zá­kon­nosť dô­ka­zu a to­mu pred­chá­dza­jú­cu zá­kon­nosť sa­mot­né­ho dô­kaz­né­ho pros­tried­ku veľ­mi dô­le­ži­tú a pod­stat­nú zá­sa­du o ob­chá­dza­ní a od­po­ro­va­ní zá­ko­na. Ako prík­lad je mož­né spo­me­núť, že ak bo­la omam­ná ale­bo psy­chot­rop­ná lát­ka zís­ka­ná z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na a spĺňa všet­ky at­ri­bú­ty zá­kon­nos­ti zís­ka­nia ta­ké­ho­to dô­ka­zu, eš­te stá­le je nut­né skú­mať je­ho auto­ma­tic­kú pou­ži­teľ­nosť v sa­mot­nom tres­tnom ko­na­ní a ako je vy­ššie uve­de­né, ob­ha­jo­ba ta­ký­to dô­kaz mu­sí pod­ro­biť zá­kon­nos­ti z hľa­dis­ka to­ho, či je­ho zís­ka­nie pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na, sí­ce zá­kon­ným spô­sob, neod­po­ru­je ale­bo neob­chá­dza prís­luš­né us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku. Nap­rík­lad zá­kon o po­li­caj­nom zbo­re a Trest­ný po­ria­dok ma­jú od­liš­né úče­lo­vé za­me­ra­nia, a pre­to ob­ha­jo­ba mu­sí kaž­dý, aj keď pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na zá­kon­ný dô­kaz z hľa­dis­ka je­ho zá­kon­nos­ti ako dô­ka­zu v tres­tnom ko­na­ní, po­sú­diť v in­ten­ciách zá­sa­dy po­me­ru špe­cia­li­ty.

Z praxe je ne­po­chyb­né, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní zá­mer­ne tú­to zá­sa­du ob­chá­dza­jú a v tom­to štá­diu vý­vo­ja tres­tné­ho pro­ce­su a je­ho sme­ro­va­nia k tzv. to­tál­nej kon­tra­dik­tór­nos­ti s pr­vka­mi sil­nej opor­tu­ni­ty, up­red­nos­tňu­jú sa­mot­nú exis­ten­ciu dô­ka­zu a jej auto­ma­tic­ký pre­nos aj s pr­vka­mi zá­kon­nos­ti do dô­kaz­nej si­ly v tres­tnom ko­na­ní. Tie­to or­gá­ny ne­ve­nu­jú pot­reb­nú a z praxe vý­ko­nu ob­ha­jo­by je viac ako ne­po­chyb­né, že nie­ke­dy žiad­nu, po­zor­nosť na po­sú­de­nie tej­to strán­ky zá­kon­nos­ti dô­ka­zu. Po po­čia­toč­ných, v tom­to ča­se ju­di­ko­va­ných roz­hod­nu­tiach Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky pretr­vá­va prax or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní v naz­na­če­nom sme­re s tým roz­die­lom, že v rám­ci do­ka­zo­va­nia sa sna­žia prek­le­núť pou­ži­tie zá­sa­dy po­me­ru špe­cia­li­ty a jej skú­ma­nie z hľa­dis­ka pod­ro­be­nia zá­kon­nos­ti dô­ka­zu z poh­ľa­du je­ho ob­chá­dzania Tres­tné­ho po­riad­ku tak, že na­vá­dza­jú si­tuač­né mo­de­ly vo vzťa­hu ope­ra­tív­no - pát­ra­cej čin­nos­ti k po­čia­toč­ným po­doz­re­niam o pre­cho­vá­va­ní omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok aj v rám­ci vý­ko­nu slu­žob­ných čin­nos­tí po­riad­ko­vých zlo­žiek Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Ob­ha­jo­ba pre­to mu­sí veľ­mi pre­zie­ra­vo, so­fis­ti­ko­va­ne a konštruk­tív­ne po­su­dzo­vať exis­ten­ciu sa­mot­né­ho po­doz­re­nia, nás­led­ne skú­mať z da­né­ho poh­ľa­du zá­sah do zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd, a po­tom hod­no­tiť, či po­väč­ši­ne po­riad­ko­vé zlož­ky Po­li­caj­né­ho zbo­ru pri vý­ko­ne úko­nov, kto­rý­mi za­sa­hu­jú do zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd, naj­mä v ča­se ich vý­ko­nu dis­po­no­va­li kon­krét­nym po­doz­re­ním sme­ru­jú­cim napr. k pre­cho­vá­va­niu drog u oso­by, kto­rej do zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd naj­čas­tej­šie za­is­ťo­va­cím úko­nom, za­sa­hu­jú. Ak exis­tu­je po­doz­re­nie, v žiad­nom prí­pa­de nes­mú byť úko­ny vy­ko­na­né inak ako pri reš­pek­to­va­ní všet­kých práv ob­ha­jo­by, čo za­ru­ču­je len Trest­ný po­ria­dok. Nie je mož­né ta­ký­to úkon pred­stie­rať pod­ľa oso­bit­né­ho práv­ne­ho pred­pi­su a tak­to zís­kať za­stie­ra­ný dô­kaz. Tak­to zís­ka­ný dô­kaz mu­sí byť vy­hod­no­te­ný ako dô­kaz ne­zá­kon­ný, na čo ob­ha­jo­ba mu­sí v ce­lom štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia pou­ka­zo­vať.

V naz­na­če­nom sme­re pre lep­šiu orien­tá­ciu pou­ži­jem kon­krét­ny prík­lad, kto­rý sa veľ­mi čas­to pri dro­go­vých tres­tných či­noch vy­sky­tu­je. V zmys­le us­ta­no­ve­nia § 23 ods. 2 písm. b) Zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re[7] umož­ňu­je po­li­caj­to­vi (op­ráv­ne­nie) vy­ko­nať pre­hliad­ku dop­rav­né­ho pros­tried­ku pri pát­ra­ní po omam­ných a psy­chot­rop­ných lát­kach. Tre­ba pou­ká­zať na us­ta­no­ve­nie § 9 ods. 1 zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re, pod­ľa kto­ré­ho po­li­cajt v služ­be je po­vin­ný v me­dziach zá­ko­na vy­ko­nať slu­žob­ný zá­krok, ak je pá­cha­ný trest­ný čin ale­bo pries­tu­pok ale­bo je dô­vod­né po­doz­re­nie z je­ho spá­chania. Tie­to us­ta­no­ve­nia za­kla­da­jú zá­ver o dô­vod­nos­ti vy­ko­na­nia slu­žob­né­ho zá­kro­ku, pri­čom v žiad­nom prí­pa­de tak ne­mô­že uro­biť po­li­cajt v zmys­le zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re len z na­vo­de­nia pre­ven­čných dô­vo­dov. Zá­kon o po­li­caj­nom zbo­re ne­de­fi­nu­je, čo sa ro­zu­mie slov­ným spo­je­ním „pri pát­ra­ní“, pre­to ten­to po­jem tre­ba vy­svet­liť s pou­ži­tím v na­šom práv­nom po­riad­ku do­vo­le­ný­mi vý­klad­mi (gra­ma­tic­ký, lo­gic­ký, slov­ný, te­leolo­gic­ký a pod.). Je jed­noz­nač­né, že vý­kla­dom dos­pe­je­me k sku­toč­nos­ti, že pát­rať po oso­bách, ve­ciach, ako aj omam­ných a psy­chot­rop­ných lát­kach je mož­né len vte­dy, ak o nich dis­po­nu­je­me pred­chá­dza­jú­cou zna­los­ťou. Je rov­na­ko zrej­mé, že ne­mô­že­me pát­rať po oso­bách, ve­ciach a omam­ných a psy­chot­rop­ných lát­kach, kto­rých iden­ti­fi­ká­ciu pred za­ča­tím pát­ra­nia ne­poz­ná­me as­poň v šir­ších iden­ti­fi­kač­ných kru­hoch. Eš­te tre­ba uviesť, že po­jem pát­ra­nie bliž­šie de­fi­nu­je prís­luš­né na­ria­de­nie mi­nis­tra vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­ré za pát­ra­nie po­va­žu­je pre­hliad­ku pri slu­žob­nom zá­kro­ku, ak nej­de o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, a to iba pre­hliad­ku vi­zuál­nu.

Vy­rie­še­nie otáz­ky, či a pod­ľa aké­ho práv­ne­ho pred­pi­su má prís­luš­ný po­li­cajt vy­ko­nať pre­hliad­ku dop­rav­né­ho pros­tried­ku, ke­dy pod­ľa zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re a ke­dy pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku, ne­mô­že pre­to spô­so­bo­vať vý­kla­do­vý prob­lém. Trest­ný po­ria­dok umož­ňu­je vy­ko­nať pre­hliad­ku dop­rav­né­ho pros­tried­ku pri za­cho­va­ní ri­gid­ných zá­kon­ných zá­sad a spô­so­bov len na zá­kla­de prí­ka­zu na pre­hliad­ku iných pries­to­rov v zmys­le ust. § 101 Tres­tné­ho po­riad­ku[8]. Uve­de­ný prí­kaz je od­ôvod­ne­ný dô­vod­ným po­doz­re­ním, že v ta­kých­to pries­to­roch, kto­ré nes­lú­žia na bý­va­nie, je vec dô­le­ži­tá pre tres­tné ko­na­nie. Trest­ný po­ria­dok pos­ky­tu­je väč­šiu ga­ran­ciu ochra­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd fy­zic­kým oso­bám, než zá­kon o po­li­caj­nom zbo­re.V prí­pa­de, že je kon­krét­ne po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, v tom­to prí­pa­de dro­go­vé­ho cha­rak­te­ru, naj­mä pod­ľa ust. § 171 ale­bo 172 Tres­tné­ho zá­ko­na[9] (zák. č. 300/2005 Z.z. v zne­ní nes­kor­ších práv­nych pred­pi­sov), mu­sí po­li­cajt pos­tu­po­vať pri pre­hliad­ke dop­rav­né­ho pros­tried­ku pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 101 Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­rý je v po­me­re špe­cia­li­ty k us­ta­no­ve­niu § 23 ods. 2 písm. b) zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re. Ak po­li­cajt dis­po­nu­je in­for­má­ciou, že v kon­krét­nom dop­rav­nom pros­tried­ku sa ma­jú na­chá­dzať omam­né a psy­chot­rop­né lát­ky a vy­ko­ná pre­hliad­ku toh­to dop­rav­né­ho pros­tried­ku pod­ľa us­ta­no­ve­ní zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re, ta­ký­to dô­kaz bu­de v ce­lom roz­sa­hu ne­zá­kon­ným dô­ka­zom, pre­to­že pre­hliad­ku mal vy­ko­nať prís­luš­ný po­li­cajt v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 101 Tres­tné­ho po­riad­ku. Ta­ký­to ab­so­lút­ne neú­čin­ný dô­kaz vy­ka­zu­je stu­peň nu­li­ty a hľa­dí sa naň, ako ke­by neexis­to­val.

Ob­haj­ca na pod­kla­de tak­to zís­ka­né­ho dô­ka­zu a vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia mu­sí prom­ptne rea­go­vať sťaž­nos­ťou vo­či ta­ké­mu­to uz­ne­se­niu o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a na­mie­tať zá­kon­nosť dô­ka­zu. Rov­na­ko, ak oso­bu, kto­rá je vlas­tní­kom dop­rav­né­ho pros­tried­ku, resp. kto­rá sa na­chá­dza­la v dop­rav­nom pros­tried­ku, kde sa dro­gy naš­li, za­dr­ža­li ako po­doz­ri­vú, mu­sí ob­haj­ca už v rám­ci pr­vot­ných úko­nov na­mie­tať zá­kon­nosť, av­šak nes­mie pri­pus­tiť, aby sa kon­špi­ra­tív­ne zme­nil dô­vod pre­hliad­ky. Mu­sí v rám­ci vý­ko­nu do­ka­zo­va­nia dbať na to, aby bo­lo preu­ká­za­né, že po­li­caj­ti po­doz­re­ním dis­po­no­va­li, a pre­to, ak ne­pos­tu­po­va­li pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku, je tak­to zís­ka­ný dô­kaz ne­zá­kon­ný.

Tá­to sku­toč­nosť je nes­mier­ne dô­le­ži­tá, pre­to­že ide o pri­már­ny dô­kaz, kto­rý za­kla­dá u dro­go­vých tres­tných či­nov sa­mot­nú tres­tnosť skut­ku a je­ho jed­no­tu. Ak sa ob­ha­jo­be po­da­rí preu­ká­zať ne­zá­kon­nosť tak­to zís­ka­né­ho dô­ka­zu a vy­vo­diť z ne­ho ne­po­chyb­ný zá­ver nu­li­ty a neexis­ten­cie, ne­zos­tá­va pro­ku­ra­tú­re nič iné, len tres­tné stí­ha­nie vo­či kon­krét­nej oso­be pod­ľa ust. § 215 ods. 1 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku za­sta­viť[10]. Je však mož­né, že ten­to cieľ ob­ha­jo­by zba­viť ob­vi­ne­né­ho vi­ny v ce­lom roz­sa­hu sa mô­že po­da­riť už na zá­kla­de sťaž­nos­ti vo­či uz­ne­se­niu o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. Čle­nov hlia­dok, kto­rí pre­hliad­ku dop­rav­né­ho pros­tried­ku vy­ko­na­li v zmys­le zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re v rám­ci tzv. vý­jaz­do­vých sku­pín to­tiž vy­šet­ro­va­teľ, resp. po­ve­re­ný prís­luš­ník v skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní vy­po­ču­je v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­kov. V rám­ci vý­slu­chu mô­žu a čas­to tak aj ro­bia, sa­mi svo­ju ne­zá­kon­nosť ko­na­nia čo do zís­ka­nia dô­ka­zu prí­tom­nos­ti dro­gy od­ha­liť tým, že v tom­to vý­slu­chu kon­kre­ti­zu­jú po­doz­re­nie, kto­ré za­lo­ži­lo pot­re­bu ko­nať pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 101 Tres­tné­ho po­riad­ku.

Zá­ver o ab­so­lút­nej neú­čin­nos­ti dô­ka­zu sa však nie­ke­dy pre­ná­ša až do ko­na­nia pred sú­dom, kde po ta­kom­to zis­te­ní a hod­no­te­ní dô­ka­zu súd ob­ža­lo­va­né­ho spod ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Judikaty.info © všetky práva vyhradené

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.