Zmena zákona v prospech obžalovaného a vyhlásenie o vine

Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy

Abstrakt

Zmena zákona v prospech obžalovaného a vyhlásenie o vine

V ap­li­kač­nej praxi je spor­né, ako pos­tu­po­vať v od­vo­la­com ko­na­ní v prí­pa­doch, v kto­rých priš­lo k zme­ne Tres­tné­ho zá­ko­na sí­ce až po vy­hlá­se­ní roz­sud­ku sú­du pr­vé­ho stup­ňa, av­šak eš­te pred roz­hod­nu­tím od­vo­la­cie­ho sú­du. Ide o prí­pa­dy, v kto­rých doš­lo na hlav­nom po­jed­ná­va­ní k pri­ja­tiu vy­hlá­se­nia ob­ža­lo­va­né­ho o vi­ne pod­ľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. zo stra­ny sú­du pr­vé­ho stup­ňa s tým, že do­ka­zo­va­nie sa vy­ko­ná­va­lo iba oh­ľad­ne vý­ro­ku o tres­te, prí­pad­ne aj oh­ľad­ne vý­ro­ku o ochran­nom opat­re­ní, či náh­ra­de ško­dy a v zá­kon­nej le­ho­te po­dal od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­ný ale­bo pro­ku­rá­tor do vý­ro­ku o tres­te. Nás­led­ne bo­la zá­ko­no­dar­com pri­ja­tá ta­ká zme­na Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rá je pre ob­ža­lo­va­né­ho priaz­ni­vej­šia (nap­rík­lad, ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho už nie je mož­né práv­ne kva­li­fi­ko­vať ako zlo­čin, ale len ako pre­čin) a pre­to cel­kom ne­po­chyb­ne pri­chá­dza do úva­hy ap­li­ká­cia us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 1 Tr. zák. pod­ľa kto­ré­ho sa tres­tnosť či­nu po­su­dzu­je a trest sa uk­la­dá pod­ľa zá­ko­na, kto­rý je pre pá­cha­te­ľa priaz­ni­vej­ší.

Správ­nosť roz­ho­do­va­nia od­vo­la­cie­ho sú­du v ta­kých­to prí­pa­doch na­do­bud­la na vý­zna­me po­tom, čo dňa 01.08.2019 vstú­pil do účin­nos­ti zá­kon č. 214/2019 Z. z., kto­rý zme­nil a dopl­nil Trest­ný zá­kon, pri­čom zme­nil aj zne­nie tres­tné­ho či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 Tr. zák. Kým do 01.08.2019 bo­lo spá­chanie tres­tné­ho či­nu vlá­ma­ním pri spô­so­be­ní ma­lej ško­dy práv­ne kva­li­fi­ko­va­né ako zlo­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. (tres­tná sadz­ba 3 až 10 ro­kov), od 01.08.2019 už ide len o pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. (tres­tná sadz­ba až na 2 ro­ky).

Od­vo­la­cí súd tak sto­jí pred otáz­kou, či hmot­nop­ráv­ne us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 1 Tr. zák. má pred­nosť pred pro­ces­ným us­ta­no­ve­ním § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., kto­ré sa tý­ka vy­hlá­se­nia vi­ny ob­ža­lo­va­né­ho a je nut­né zru­šiť a zme­niť aj vý­rok o vi­ne, keď­že zme­na Tres­tné­ho zá­ko­na je pre ob­ža­lo­va­né­ho priaz­ni­vej­šia ale­bo, či vý­rok o vi­ne, kto­rý má pod­klad vo vy­hlá­se­ní o vi­ne ob­ža­lo­va­né­ho je už od­vo­la­ním ne­dot­knu­teľ­ný a nez­me­ni­teľ­ný a pre­to mož­no pre ob­ža­lo­va­né­ho priaz­ni­vej­šiu zme­nu Tres­tné­ho zá­ko­na up­lat­niť iba vo vý­ro­ku o tres­te. Správ­ne vy­rie­še­nie tej­to otáz­ky je pod­stat­né aj z hľa­dis­ka us­ta­no­ve­nia § 324 Tr. por., kto­ré up­ra­vu­je be­ne­fi­cium co­haesio­nis (dob­ro­de­nie v sú­vis­los­tiach), na­koľ­ko trest­ný čin krá­de­že je čas­to pá­cha­ný v spolu­pá­cha­teľ­stve, pri­čom v od­vo­la­com ko­na­ní bý­va ne­zried­ka roz­su­dok sú­du pr­vé­ho stup­ňa už prá­vop­lat­ný vo vzťa­hu k niek­to­rým zo spolu­pá­cha­te­ľov, av­šak zme­na Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rá nas­ta­la po vy­hlá­se­ní roz­sud­ku sú­du pr­vé­ho stup­ňa by sa ma­la vzťa­ho­vať aj na nich.

V roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sa už vy­skyt­li v od­vo­la­com ko­na­ní dve roz­hod­nu­tia, kto­ré dá­va­jú na vy­ššie po­lo­že­nú otáz­ku di­amet­rál­ne od­liš­né práv­ne sta­no­vis­ká.

A/ roz­hod­nu­tie Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve s práv­nym ná­zo­rom, že nie je mož­né zru­šiť a zme­niť vý­rok o vi­ne, ale je mož­né zme­nu Tres­tné­ho zá­ko­na zoh­ľad­niť iba vo vý­ro­ku o tres­te

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve roz­sud­kom sp. zn. 3To/49/2019 zo dňa 06.08.2019 zru­šil na pod­kla­de od­vo­la­nia ob­ža­lo­va­né­ho iba vý­rok o tres­te, pri­čom skon­šta­to­val, že vý­rok o vi­ne zo spá­chania zlo­či­nu pod­ľa § 212 Tr. zák. účin­né­ho do 01.08.2019 už na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť v ko­na­ní pred sú­dom pr­vé­ho stup­ňa a pre­to pre ob­ža­lo­va­né­ho priaz­ni­vej­šiu zme­nu Tres­tné­ho zá­ko­na mož­no up­lat­niť len pri vý­ro­ku o tres­te. Kraj­ský súd pre­to zru­šil vý­rok o tres­te a ob­ža­lo­va­né­mu nás­led­ne ulo­žil trest pod­ľa § 212 Tr. zák. účin­né­ho od 01.08.2019. Ob­ža­lo­va­ný bol tak uz­na­ný za vin­né­ho za zlo­čin pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na účin­né­ho v ča­se spá­chania skut­ku a trest mu už bol uk­la­da­ný za pre­čin pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na účin­né­ho v ča­se roz­ho­do­va­nia od­vo­la­cie­ho sú­du.

Kraj­ský súd v tom­to sme­re uvie­dol, že od­vo­la­nie po­da­né ob­ža­lo­va­ným je prí­pus­tné len vo vzťa­hu k vý­ro­ku o tres­te, a to vzhľa­dom na to, že vý­rok o vi­ne bol po­ňa­tý do na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku na pod­kla­de vy­hlá­se­nia vi­ny ob­ža­lo­va­ným na hlav­nom po­jed­ná­va­ní pod­ľa 257 ods. 1 písm. b) Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­ré súd pr­vé­ho stup­ňa pri­jal. Z toh­to dô­vo­du vý­rok o vi­ne ne­mo­hol byť na­pad­nu­tý od­vo­la­ním a na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť je­ho vy­hlá­se­ním. V zmys­le us­ta­no­ve­nia § 257 ods. 4 Tres­tné­ho po­riad­ku v ta­kých­to prí­pa­doch vý­rok o vi­ne nie je mož­né na­pad­núť od­vo­la­ním ani do­vo­la­ním ok­rem do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku. Vy­chá­dza­júc zo zá­kon­nej zá­sa­dy uk­la­da­nia tres­tov vy­jad­re­nej v ci­to­va­nom us­ta­no­ve­ní § 2 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na od­vo­la­cí súd dos­pel k zá­ve­ru, že vý­rok o tres­te na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku z dô­vo­du zme­ny práv­nej úp­ra­vy ne­zod­po­ve­dá práv­ne­mu sta­vu účin­né­mu v ča­se roz­ho­do­va­nia od­vo­la­cie­ho sú­du. No­ve­lou Tres­tné­ho zá­ko­na doš­lo pri tres­tnom či­ne krá­de­že k zmier­ne­niu zá­ko­nom ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU