Právo na tlmočenie a preklad ako jedno z procesných práv v trestnom konaní v kontexte vzniku Európskej prokuratúry a jeho právna úprava v Slovenskej republike

Úvod

Ochrana základných práv má v právnom priestore Európskej únie dôležitú úlohu. Nie je to inak ani v rámci fungovania Európskej prokuratúry, a to aj napriek tomu, že jej primárnym cieľom je ochrana finančných záujmov Európskej únie. Ako uvádza samotné nariadenie Rady EÚ 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry[1] hneď v prvom odseku článku 5 upravujúceho základné zásady jej činnosti, Európska prokuratúra má zabezpečiť, aby sa pri jej činnostiach rešpektovali práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie.[2] Jednou z otázok, s ktorými bolo nevyhnutné vysporiadať sa pred vznikom Európskej prokuratúry, bola otázka ako účinne ochrániť procesné práva podozrivých a obvinených osôb.

Snaha Európskej únie posilniť ochranu procesných práv jednotlivcov v trestnom konaní v jej členských štátov sa však začala už omnoho skôr. V roku 2004 predložila Európska komisia Rade návrh rámcového rozhodnutia Rady o určitých procesných právach v trestnom konaní v celej Európskej únii,[3] ktoré však následne kvôli nedosiahnutiu jednomyseľnosti prijaté nebolo. V roku 2009 sa počas švédskeho predsedníctva v Rade Európskej únie podarilo členským štátom dosiahnuť dohodu, vďaka čomu bolo prijaté uznesenie o pláne na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní,[4] [5] [6] ktoré neskôr Európska rada zaradila do tzv. Štokholmského programu.6 7

Berúc do úvahy predošlý dôraz na represívne opatrenia ako vytvorenie nástrojov cezhraničnej spolupráce presadzovania práva, akým bol napríklad Európsky zatýkací rozkaz, sú legislatívne úspechy v oblasti procesných práv podozrivých a obvinených osôb vítané, predovšetkým ako protipól k silnému postaveniu orgánom presadzovania práva v rámci rozličných mechanizmov spolupráce.[7] Hoci nemožno tvrdiť, že im doposiaľ nebol venovaný dostatok pozornosti, možno podľa nášho názoru očakávať, že po tom, čo Európska prokuratúra začne vykonávať svoju právomoc v členských štátoch zúčastňujúcich sa súvisiacej posilnenej spolupráce, sa môžu prípadné nedostatky ochrany procesných práv v trestnom konaní v právnych úpravách členských štátov Únie stať dôvodom na otvorenie diskusií o ďalšom približovaní právnej úpravy členských štátov EÚ v tejto oblasti.

1.       Súčasný stav procesných práv v trestnom konaní vo svetle fungovania

Európskej prokuratúry

Podľa o Európskej prokuratúre má každá podozrivá alebo obvinená osoba v trestnom konaní Európskej prokuratúry aspoň procesné práva ustanovené v práve Únie vrátane smerníc týkajúcich sa práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní, ako sú vykonané vo vnútroštátnom práve.[8] Uvedené smernice sa týkajú práva na tlmočenie a preklad v trestnom konaní,[9] [10] práva na informácie a prístup k spisovým materiálom,11 práva na prístup k obhajcovi a právo na komunikáciu s tretími osobami a na informovanie tretích osôb v prípade pozbavenia osobnej slobody,[11] práva odoprieť výpoveď a práva na prezumpciu neviny[12] a práva na právnu pomoc.[13] Podozrivé a obvinené osoby, ako aj iné osoby dotknuté konaniami Európskej prokuratúry však súčasne majú všetky procesné práva, ktoré sú im k dispozícii podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, vrátane možnosti predložiť dôkazy, požiadať o ustanovenie znalca alebo skúmanie znalcom a výsluch svedkov a požiadať, aby Európska prokuratúra inak dosiahla prijatie takýchto opatrení v prospech obvineného.[14]

Ako už bolo spomenuté, všetky činnosti Európskej prokuratúry majú byť vykonávané v plnom súlade s právami podozrivých a obvinených osôb zakotvených v Charte. Najvýznamnejšími právami sú v tejto súvislosti nepochybne tie, ktoré sú upravené v rámci Hlavy VI s názvom Spravodlivosť - právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces,[15] prezumpcia neviny a právo na obhajobu,[16] zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov[17] a právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin.[18]

Nariadenie o Európskej prokuratúre teda upravuje tri úrovne ochrany práv podozrivých a obvinených osôb - prvá predstavuje procesné práva podozrivých a obvinených osôb podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva. Druhá, európska, pozostáva z práv zakotvených v Charte a tretia, taktiež na úrovni Únie, zo smerníc upravujúcich práva jednotlivcov v trestnom konaní.[19] Je však potrebné uviesť, že obe úrovne v rámci Únie sú neoddeliteľne späté, keďže sekundárne právo Európskej únie musí byť vykladané v súlade s právami upravenými Chartou.

V súvislosti s vnútroštátnou úrovňou ochrany však v literatúre možno natrafiť niekoľko výhrad - hoci takáto komplementarita vnútroštátneho práva a práva Únie môže byť prakticky výhodnou z hľadiska práv jednotlivcov, rovnako tak sa systém ochrany procesných práv môže stať extrémne dysfunkčným a neefektívnym pre dotknutých jednotlivcov, a to kvôli jeho vysokej zložitosti nielen kvôli kombinácii práva EÚ a vnútroštátneho práva, ale aj množstvu uplatniteľných vnútroštátnych ustanovení. Navyše nemusí zabezpečiť právnu istotu alebo predvídateľnosť pre podozrivých a obvinených pri ich snahe uplatniť účinné modely obhajoby a neodvracia ani riziko rozmanitých konaní, ktoré umožňujú existenciu rozličných úrovní ochrany v rámci rovnakého trestného procesu, a to aj keď odkazujú na rovnaké právo.[20]

Uvedený problém je dôsledkom aproximácie trestného práva procesného naprieč Európskou úniou. Podľa článku 82 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môže Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom smerníc ustanoviť minimálne pravidlá s cieľom uľahčiť v potrebnom rozsahu vzájomné uznávanie rozsudkov a iných justičných rozhodnutí, ako aj policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktoré majú cezhraničný rozmer. Smernice ako jeden z typov právnych aktov EÚ, určujú len cieľ, ktorý majú členské štáty dosiahnuť, ponechávajúc voľbu foriem a metód na dosiahnutie tohto cieľa vnútroštátnym orgánom.[21] Pri ich implementácii je preto prirodzené, že členské štáty zvolia odlišné formy a metódy na dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou. Samotný článok 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navyše stanovuje, že minimálne pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou majú zohľadňovať rozdiely medzi právnymi tradíciami a systémami členských štátov, ktorým nemá byť bránené zachovať alebo zaviesť vyššiu úroveň ochrany pre jednotlivcov.

Je pravda, že niektoré z ustanovení smerníc môžu mať priamy účinok v členských štátoch, môže sa tak ale stať len vtedy, ak štát smernicu neprebral správne a včas. Navyše môže mať ustanovenie smernice priamy účinok, len ak je nepodmienečné a dostatočne jasné a presné[22] a - ako bolo poukázané inde - väčšina ustanovení smerníc upravujúcich procesné práva jednotlivcov v trestnom konaní predstavuje kompromis medzi členskými štátmi a obsah práv v nich stanovených je natoľko široký a vágny, že hrozí, že ich dopad na vnútroštátne právne systémy bude v konečnom dôsledku obmedzený.[23]

Napriek uprednostneniu menej invazívnej aproximácie pred harmonizáciou trestného práva procesného v rámci Únie však úmysel európskych zákonodarcov môže mať stále významný dopad na trestné právo procesné naprieč Európskou úniou. Dôsledkom zriadenia Európskej prokuratúry môže byť okrem iného aj ďalšie objasnenie obsahu uvedených smerníc Súdnym dvorom EÚ ako už - hoci v obmedzenom rozsahu - urobil vo svojich predošlých rozhodnutiach.[24]

2.       Smernica o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní

Cieľom smernice 2010/64/EÚ je umožniť uplatnenie práva na spravodlivé súdne konanie upraveného v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva, v praxi, a to prostredníctvom zabezpečenia práva podozrivých alebo obvinených osôb na tlmočenie a preklad v trestnom konaní.

Smernica 2010/64/EÚ stanovuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby sa podozrivým alebo obvineným osobám, ktoré nehovoria jazykom príslušného trestného konania alebo mu nerozumejú, bezodkladne poskytlo tlmočenie počas trestného konania pred vyšetrovacími a justičnými orgánmi vrátane policajného výsluchu, všetkých súdnych pojednávaní a akýchkoľvek potrebných predbežných pojednávaní.[25] Súčasne majú tam, tam, kde je to potrebné na zabezpečenie spravodlivého procesu, zabezpečiť, aby bolo k dispozícii tlmočenie komunikácie medzi podozrivými alebo obvinenými osobami a ich právnym

zástupcom v priamej súvislosti s akýmkoľvek výsluchom alebo pojednávaním počas konania alebo s podaním opravného prostriedku alebo inými procesnými žiadosťami.