Niekoľko poznámok k problematike (ne)premlčania nárokov obhajcu na odmenu a náhradu hotových výdavkov v trestnom konaní

Autor: JUDr., Peter Šamko
Zdroj: Právne listy

Abstrakt

Autor: JUDr. Peter Šamko, sudca Okresného súdu v Pezinku článok reaguje na niektoré rozhodnutia súdov, ktoré sa týkali zamietnutia nárokov obhajcov na odmenu a náhradu hotových výdavkov v prípadoch ustanovenia obhajcov ex offo z dôvodu premlčania

Pred­met­ná práv­na úva­ha v struč­nos­ti rea­gu­je na niek­to­ré roz­hod­nu­tia sú­dov, kto­ré sa tý­ka­li za­miet­nu­tia ná­rokv ob­haj­cov na od­me­nu a náh­ra­du ho­to­vých vý­dav­kov v prí­pa­doch us­ta­no­ve­nia ob­haj­cov ex of­fo z dô­vo­du preml­ča­nia. Nap­rík­lad Ok­res­ný súd v Tren­čí­ne vy­chá­dzal z pre­mi­sy, že ná­rok ob­haj­cu na od­me­nu a náh­ra­du ho­to­vých vý­dav­kov v tres­tnom ko­na­ní (v prí­pa­doch us­ta­no­ve­nia ob­haj­cu ex of­fo) sa preml­ču­je, na­koľ­ko má súk­rom­nop­ráv­ny zá­klad, pri kto­rom ide o štan­dart­ný súk­rom­nop­ráv­ny vzťah, kde štát vy­stu­pu­je v po­zí­cii súk­rom­nej oso­by - dl­žní­ka (!) a ob­haj­ca v po­zí­cii ve­ri­te­ľa. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu, Ok­res­ný súd v Tren­čí­ne pri roz­ho­do­va­ní ve­ci pou­žil ana­ló­giu, t.j. aj na us­ta­no­ve­nia § 553 Tr. por. ap­li­ko­val us­ta­no­ve­nia Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka o preml­ča­ní a to z dô­vo­du, že us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku ne­ma­jú žiad­ne oso­bit­né us­ta­no­ve­nie oh­ľad­ne prel­mča­nia. Pos­led­ným ar­gu­men­tom roz­hod­nu­tia Ok­res­né­ho sú­du v Tren­čí­ne bol pou­kaz „na zá­klad­ný prin­cíp práv­ne­ho po­riad­ku, kto­rým je prin­cíp práv­nej is­to­ty, a prá­ve z dô­vo­du reš­pek­to­va­nia toh­to prin­cí­pu je za­kot­ve­ná práv­na úp­ra­va ča­su v po­do­be preml­ča­nia v prís­luš­ných práv­nych nor­mách s tým, že ak by súd ak­cep­to­val ná­zor, že ma­jet­ko­vé prá­vo na náh­ra­du od­me­ny ob­haj­cu sa nep­reml­ču­je, doš­lo by k po­ru­še­niu prin­cí­pu práv­nej is­to­ty“. Ďalej Ok­res­ný súd v Tren­čí­ne skon­šta­to­val, že „vý­klad nes­mie byť ar­bit­rár­ny a mu­sí byť ná­le­ži­te zdô­vod­ne­ný. Pre­to po zoh­ľad­ne­ní ar­gu­men­tov, či sa prá­vo na od­me­nu ad­vo­ká­ta preml­ču­je, súd pri­jal za spra­vod­li­vé vy­riek­nuť, že naj­mä z dô­vo­du prin­cí­pu práv­nej is­to­ty sa aj ten­to ma­jet­ko­vý ná­rok preml­ču­je pod­ľa us­ta­no­ve­ní Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka“.

V pr­vom ra­de je pot­reb­né uviesť, že práv­na prob­le­ma­ti­ka, kto­rú nas­to­lil Ok­res­ný súd v Tren­čí­ne bo­la v mi­nu­los­ti ak­tuál­na aj v Čes­kej re­pub­li­ke, kde sa via­ce­ré stup­ňe sú­dov (vrá­ta­ne Ústav­né­ho sú­du ČR) ako aj práv­na prax nie­koľ­ko ro­kov za­obe­ra­li rôz­ny­mi otáz­ka­mi oh­ľad­ne od­mien ad­vo­ká­tov a náh­rad ho­to­vých vý­dav­kov vo ve­ciach, v kto­rých bo­li ad­vo­ká­ti us­ta­no­vo­va­ní ex of­fo v prí­pa­doch po­vin­nej (pred­tým nut­nej) ob­ha­jo­by (iš­lo o po­su­dzo­va­nie nap­rík­lad po­va­hy od­me­ny ad­vo­ká­ta, mož­nos­ti preml­ča­nia ná­ro­ku na od­me­nu, mož­nos­ti up­lat­niť si úro­ky z omeš­ka­nia a po­dob­ne).

Z hľa­dis­ka zá­ko­no­dar­cu, bo­la nas­to­le­ná práv­ná prob­le­ma­ti­ka, de­fi­ni­tív­ne v ČR vy­rie­še­ná zá­ko­nom č. 256/2001 s účin­nos­ťou od 01.01.2002 (k spô­so­bu rie­še­nia poz­ri v texte niž­šie).

Pod­por­ne mož­no pre­to vy­chá­dzať aj z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­dov ČR, na­koľ­ko až do spo­mí­na­nej no­ve­ly Tres­tné­ho po­riad­ku bo­la práv­na úp­ra­va v ČR po­dob­ná, res­pek­tí­ve úpl­ne rov­na­ká s práv­nou úp­ra­vou v SR (a to nie­len po­kiaľ ide o od­me­ny ad­vo­ká­tov ale aj po­kiaľ ide o po­vin­nú ob­ha­jo­bu a spô­sob us­ta­no­vo­va­nia ob­haj­cu ako aj spô­sob roz­ho­do­va­nia o od­me­nách a ho­to­vých vý­dav­kov ad­vo­ká­tov).

K jed­not­li­vým ar­gu­men­tom, kto­ré pou­žil Ok­res­ný súd v Tren­čí­ne mož­no uviesť nas­le­dov­né:

a/ k vzá­jom­né­mu vzťa­hu štá­tu a ob­haj­cu a k po­va­he ad­vo­kát­nej od­me­ny, ak ide o ob­haj­cu us­ta­no­ve­né­ho v tres­tnom ko­na­ní ex of­fo

Po­chyb­ným je hneď zá­klad­ná ar­gu­men­tá­cia Ok­res­né­ho sú­du v Tren­čí­ne, te­da, že ná­rok ob­haj­cu na od­me­nu a náh­ra­du ho­to­vých vý­dav­kov v tres­tnom ko­na­ní (v prí­pa­doch us­ta­no­ve­nia ob­haj­cu ex of­fo) má súk­rom­nop­ráv­ny zá­klad, pri kto­rom ide o štan­dart­ný súk­rom­nop­ráv­ny vzťah, kde štát vy­stu­pu­je v po­zí­cii súk­rom­nej oso­by - dl­žní­ka (!) a ob­haj­ca v po­zí­cii ve­ri­te­ľa. Ten­to práv­ny ná­zor je, pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, ab­so­lút­ne nes­práv­ny.

V prí­pa­doch po­vin­nej ob­ha­jo­by sú dô­vo­dy po­vin­nej ob­ha­jo­by ako aj pos­tup pri us­ta­no­vo­va­ní ob­haj­cu pri ich napl­ne­ní sta­no­ve­né zá­ko­nom a to pre ochra­nu práv­na na ob­ha­jo­bu. Štát te­da v prí­pa­doch, v Tres­tnom po­riad­ku pres­ne špe­ci­fi­ko­va­ných, sám roz­ší­ril prá­vo na ob­ha­jo­bu, keď sta­no­vil, ke­dy ob­vi­ne­ná oso­ba mu­sí mať ob­haj­cu a to do­kon­ca aj v prí­pa­doch ak má sa­ma práv­nic­ké vzde­le­nie, a ak si ho nez­vo­lí, za­bez­pe­čí ta­kej­to oso­be ob­haj­cu štát pros­tred­níc­tvom sú­du. Keď­že dô­vo­dy po­vin­nej ob­ha­jo­by sú sta­no­ve­né auto­ri­ta­tív­nym roz­hod­nu­tím zá­ko­no­dar­cu, je aj nás­led­né us­ta­no­ve­nie ob­haj­cu ex of­fo za­lo­že­né jed­nos­tran­ným roz­hod­nu­tím sú­du (opat­re­nie o us­ta­no­ve­ní ob­haj­cu). Vzťah štá­tu a ob­haj­cu je te­da za­lo­že­ný jed­nos­tran­ným roz­hod­nu­tím, pri­čom ná­rok ob­haj­cu na od­me­nu a na náh­ra­du ho­to­vých vý­dav­kov vzni­ká už oka­mi­hom pos­kyt­nu­tia práv­nej po­mo­ci a súd nás­led­ne roz­ho­du­je o roz­sa­hu pos­kyt­nu­tej práv­nej po­mo­ci a v zá­vis­los­ti na tom aj o vý­ške od­me­ny a náh­ra­de ho­to­vých vý­dav­kov. Ná­rok ob­haj­cu na od­me­nu a náh­ra­du ho­to­vých vý­dav­kov je up­ra­ve­ný v § 553 ods. 2, ods. 4 Tr. por., te­da up­ra­vu­je jed­no z práv, kto­ré tvo­ria ob­sah ve­rej­nop­ráv­ne­ho vzťa­hu me­dzi štá­tom a ob­haj­com, kde štát (pros­tred­níc­tvom or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci) od­me­ňu­je ad­vo­ká­ta za to, že pos­ky­tol práv­nu po­moc a tým napl­nil prá­vo na ob­ha­jo­bu, kto­rú ga­ran­tu­je v prí­pa­doch po­vin­nej ob­ha­jo­by prá­ve štát. Vzťah ob­haj­cu a štá­tu je te­da za­lo­že­ný auto­ri­ta­tív­nym roz­hod­nu­tím or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci, kto­rý je up­ra­ve­ný Tres­tným po­riad­kom a nie je mož­né na ne­ho ana­lo­gic­ky ap­li­ko­vať us­ta­no­ve­nia Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka a to aj na­priek to­mu, že ide o ma­jet­ko­vé prá­vo (poz­ri pri­me­ra­ne roz­hod­nu­tia Ústav­né­ho sú­du ČR PL. ÚS – st. 1/96, III. ÚS 524/04, prí­pad­ne v nich ci­to­va­né roz­hod­nu­tia sú­dov).

Prob­lé­mom je, že dô­vo­dy Ok­res­né­ho sú­du v Tren­čí­ne, nez­va­žo­va­li žiad­ne kri­té­riá, kto­ré sa cel­kom štan­dar­tne pou­ží­va­jú na od­lí­še­nie vzťa­hov súk­rom­né­ho a ve­rej­né­ho prá­va. Tým hlav­ným od­li­šo­va­cím kri­té­riom je me­tó­da súk­rom­nop­ráv­nej re­gu­lá­cie, kto­rá vy­jad­ru­je po­va­hu a mie­ru pô­so­be­nia jed­not­li­vých účas­tní­kov práv­ne­ho vzťa­hu, pri­čom sa vy­zna­ču­je rov­nos­ťou sub­jek­tov. Účas­tní­ci ma­jú rov­né pos­tve­nie v práv­nych vzťa­hoch, kto­ré sa pre­ja­vu­je v dvoch sme­roch a to:

1/ žiad­ny z účas­tní­kov vzťa­hu ne­mô­že dru­hé­mu účas­tní­ko­vi jed­nos­tran­ne uk­la­dať po­vin­nos­ti

2/ žiad­ny z účas­tní­kov vzťa­hu ne­mô­že sám mo­cen­sky a auto­ri­ta­tív­ne vy­nú­tiť na dru­hom svo­je sub­jek­tív­ne prá­vo.

Už z toh­to zá­klad­né­ho roz­li­šo­va­cie­ho kri­té­ria je zrej­mé, že vzťah štá­tu a ob­haj­cu v prí­pa­doch po­vin­nej ob­ha­jo­by ne­má súk­rom­nop­ráv­ny zá­klad, nie je za­lo­že­ný na rov­nos­ti strán, pri­čom o stra­nách vô­bec ne­mož­no ho­vo­riť, na­koľ­ko štát auto­ri­ta­tív­ne (jed­nos­tran­ným opat­re­ním sú­du) uk­la­dá po­vin­nosť ad­vo­ká­to­vi pos­kyt­núť práv­nu po­moc ob­vi­ne­né­mu (v tom­to vzá­jom­nom vzťa­hu ne­má te­da ob­haj­ca žiad­nu proti­stra­nu). Štát tu te­da zjav­ne ne­vys­tu­pu­je v úlo­he klien­ta ob­haj­cu (klien­tom ob­haj­cu je ob­vi­ne­ný) a pre­to ani ne­má pos­ta­ve­nie kla­sic­ké­ho dl­žní­ka.

K uve­de­né­mu mož­no do­dať, že je sa­moz­rej­mým, že aj štát (kon­krét­ne aj nap­rík­lad súd), mô­že vy­stu­po­vať v súk­ro­mo­nop­ráv­nych vzťa­hoch a mô­že byť aj stra­nou v súd­nom spo­re (t. j. vy­stu­po­vať ako súk­rom­ná oso­ba ako to uvá­dza od­ôvod­ne­nie roz­hod­nu­tia Ok­res­né­ho sú­du v Tren­čí­ne), av­šak vždy je pod­stat­ným roz­lí­še­nie, či or­gán ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU