OSOBNÉ PREHLIADKY VYKONÁVANÉ V SÚVISLOSTI S KRÁTKODOBÝM OBMEDZENÍM OSOBNEJ SLOBODY

Autor: JUDr. Ing., Timotej Baďo
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Nasledujúci príspevok sa zaoberá problematikou osobných prehliadok vykonávaných v súvislosti s krátkodobým obmedzením osobnej slobody nielen podľa Trestného poriadku, ale aj podľa osobitných zákonov. Príspevok poukazuje na základné rozdiely medzi jednotlivými typmi osobných prehliadok a s poukazom na dostupnú judikatúru postuluje základné východiská tejto problematiky.

 

1 ÚVOD

Osobné prehliadky sú mimoriadne významným, nielen trestno-procesným inštitútom. Závisiac od druhu osobnej prehliadky, tieto plnia dve základné funkcie – funkciu vyhľadávaciu a funkciu zabezpečovaciu. Vyhľadávacia funkcia môže sledovať dva rozličné ciele - vyhľadanie veci dôležitej pre trestné konanie alebo vyhľadanie a odňatie takej veci, ktorou by osoba, u ktorej sa osobná prehliadka vykonáva, mohla ohroziť život a zdravie svoje alebo inej osoby. Zabezpečovacia funkcia slúži na zabezpečenie vyhľadanej alebo dobrovoľne vydanej veci pre účely trestného konania.

Každá osobná prehliadka má presne stanovené zákonné podmienky a postupy pre jej správne (zákonné) vykonanie, pričom vykonanie osobnej prehliadky so sebou prináša viacero významných právnych dôsledkov.

Tento príspevok si kladie za úlohu zosumarizovať základné rozdiely medzi jednotlivými typmi osobných prehliadok a analyzovať právne dôsledky, ktoré osobná prehliadka vyvoláva.

Inter alia pre právnu exaktnosť uvádzam, že nie všetky v príspevku spomenuté osobné prehliadky zákonodarca expressis verbis za osobné prehliadky aj legislatívne označuje. V každom spomenutom prípade však pôjde o inštrumentária, ktoré svojim účelom, spôsobom výkonu, intenzitou zásahu do základných ľudských práv a slobôd sú osobnými prehliadkami de facto, a preto ich pre účely zjednodušenia tohto príspevku budeme týmto spôsobom označovať.

2 OSOBNÉ PREHLIADKY VYKONÁVANÉ PODĽA TRESTNÉHO PORIADKU

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“) rozlišuje dva druhy osobných prehliadok. Osobná prehliadka, ktorej účelom je vyhľadať a zabezpečiť vec dôležitú pre trestné konanie, je upravená v ustanoveniach § 99 ods. 3 a § 102 Trestného poriadku. Osobná prehliadka, ktorej účelom je ochrana osôb (tzv. bezpečnostná prehliadka), je upravená v ustanovení § 99 ods. 4 Trestného poriadku. Predmetné ustanovenia upravujú za akých podmienok a za akým účelom je možné tieto osobné prehliadky vykonať.

Podmienkou zákonnosti každej osobnej prehliadky je, aby bola nariadená a vykonaná na to oprávneným orgánom, aby prehliadka sledovala legitímny cieľ (účel), aby v súvislosti s jej vykonávaním boli dodržané všetky relevantné zákonné ustanovenia, a aby boli rešpektované základné ľudské práva a slobody a dôstojnosť osoby, voči ktorej sa osobná prehliadka vykonáva.

V právnej praxi nezriedka nastávajú situácie, keď určitá vec vyhľadaná alebo zabezpečená prostredníctvom osobnej prehliadky je v trestnom konaní nepoužiteľná z dôvodu nezákonného postupu pri jej vykonávaní. Dovetkom však treba dodať, že nie každé porušenie ustanovenia upravujúceho výkon osobnej prehliadky automaticky (mechanicky) rezultuje v nepoužiteľnosť dôkazov získaných jej prostredníctvom (k uvedenú viď ďalej v texte).

Prvou podmienkou zákonnosti každého úkonu trestného konania, vrátane výkonu osobnej prehliadky je, aby ho vykonal príslušný orgán. Pod príslušnosťou rozumieme príslušnosť vecnú, miestnu a osobnú. Bez príslušnosti totiž niet právomoci a bez právomoci niet oprávnenia. Preto ak by osobnú prehliadku vykonal nepríslušný orgán, spravidla by to znamenalo nezákonnosť celej vykonanej osobnej prehliadky.

O osobnú prehliadku vykonanú miestne nepríslušným orgánom, by mohlo ísť napríklad v prípade, ak by prokurátor okresnej prokuratúry v Skalici vykonal osobnú prehliadku v obvode Okresného súdu Michalovce. Nie však nevyhnutne v každom jednom prípade. V zmysle § 56 ods. 1 posledná alinea Trestného poriadku je možné, aby orgán činný v trestnom konaní vykonal osobne úkon trestného konania aj mimo svojho obvodu v prípade, ak vec nepripúšťa odklad alebo je to na riadne posúdenie veci nevyhnutné. Druhou výnimkou z príslušnosti sú prípady upravené v ustanovení § 199 ods. 4 Trestného poriadku a § 201 ods. 1 Trestného poriadku.[1] Aj keď predmetné ustanovenia expressis verbis narábajú s pojmom „policajt“, je nepochybné, že tieto sa primerane vzťahujú aj na prokurátora. Osobná prehliadka (alebo iný úkon trestného konania) môže byť právne súladným spôsobom vykonaný aj miestne nepríslušným prokurátorom alebo policajtom aj v prípade, ak ide o úkon, ktorým sa trestné stíhanie začína, resp. ide o úkon, ktorý bezprostredne nadväzuje na začatie trestného stíhania nepríslušným orgánom.

Logickým výkladom ustanovenia § 201 ods. 1 Trestného poriadku a jeho komparáciou s ustanovením § 199 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré vyžaduje odovzdanie trestnej veci príslušnému policajtovi najneskôr do troch dní, možno dospieť k záveru, že výnimka z príslušnosti sa v tomto prípade nevzťahuje na úplne všetky úkony trestného konania, ale iba na tie úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na začatie trestného stíhania vykonaním neodkladného, neopakovateľného alebo zaisťovacieho úkonu nepríslušným orgánom činným v trestnom konaní, a ktorých vykonanie nie je možné alebo vhodné odložiť. Obdobné závery vyplývajú aj z dôvodovej správy k Trestnému poriadku, podľa ktorej sa predmetná výnimka neuplatní napríklad na úkony vykonávané až po vznesení obvinenia (napr. výsluch obvineného).

V súvislosti s miestnou nepríslušnosťou policajtov však nemožno nedodať nasledujúce. Sme toho právneho názoru, že nič také ako zákonná miestna príslušnosť policajtov v postavení orgánu činného v trestnom konaní neexistuje. Miestna príslušnosť takéhoto policajta nie je upravená ani v Trestnom poriadku, a ani v zákone č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore či v inom všeobecne záväznom právnom predpise. Miestna príslušnosť policajtov je upravená iba v nariadení ministra vnútra SR č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“). Predmetné nariadenie však nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, ale iba interným aktom riadenia, a teda má výlučne iba účinky, ktoré pôsobia do vnútra štruktúry orgánu verejnej moci. Jeho nedodržanie samo o sebe nikdy nevyvolá také účinky, ktoré by mohli mať vplyv na úkony vykonávané podľa Trestného poriadku. Zjednodušene povedané či policajt postupoval v súlade alebo v rozpore s predmetným nariadením je pre trestné konanie absolútne irelevantné.

Ustanovenie § 7 ods. 1 ZPZ explicitne ustanovuje, že policajt, vykonávajúci vyšetrovanie, resp. skrátené vyšetrovanie, je viazaný iba ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom aj pokynmi a príkazmi prokurátora a súdu.

Nariadenie (interný akt) je teda pre policajta vykonávajúceho (skrátené) vyšetrovanie bez právneho významu vo vzťahu k úkonom vykonávaným podľa Trestného poriadku.

Z ustanovenia § 56 ods. 1 prvá alinea Trestného poriadku, ako aj z ustanovení § 199 ods. 4 a § 201 ods. 1 Trestného poriadku účinných do dňa 31.01.2019, síce možno implicitne vyvodzovať, že aj zákonodarca zrejme predpokladal existenciu osobitnej právnej úpravy miestnej príslušnosti policajtov, avšak v súčasnosti takáto zákonná právna úprava neexistuje. Bez existencie akejkoľvek zákonnej limitácie miestnej príslušnosti policajtov, potom musíme nevyhnutne vychádzať z predpokladu, že policajt má príslušnosť pre celé územie Slovenskej republiky.

Na základe vyššie uvedeného sme toho názoru, že žiadna osobná prehliadka nemôže byť nezákonná z dôvodu miestnej nepríslušnosti policajta.

Naproti tomu vecná príslušnosť policajtov je v Trestnom poriadku upravená pomerne exaktne, a táto môže jednak závisieť od výšky trestnej sadzby alebo od charakteru trestnej činnosti (napr. skrátené vyšetrovanie o trestných činoch proti životnému prostrediu vykonáva vyšetrovateľ PZ).

Ako vecne nepríslušný orgán by mohol vykonať osobnú prehliadku aj prokurátor. Napríklad, ak by prokurátor okresnej prokuratúry vykonal osobnú prehliadku pre trestné činy, ktoré spadajú do vecnej pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.[2] Takýto úkon prokurátora by mohol byť nezákonný v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 199 ods. 4 alebo § 201 ods. 1 Trestného poriadku.

Policajt aj prokurátor sa môžu vsúvislosti s absenciou osobnej príslušnosti dopustiť nezákonného postupu. Pôjde oprípady trestných činov spáchaných príslušníkmi ozbrojených bezpečnostných zborov a colníkov, na ktorých vyšetrovanie je zo zákona osobne príslušný vyšetrovateľ policajného zboru zaradený na Úrade inšpekčnej služby a na vykonávanie dozoru v trestnom konaní prokurátor krajskej prokuratúry.[3]

Pokiaľ ide o príslušnosť na vykonanie osobnej (bezpečnostnej) prehliadky podľa § 99 ods. 4 Trestného poriadku je príslušnosť orgánu oprávňujúceho jej vykonanie upravená odlišne.

V určitých prípadoch je možné, aby túto prehliadku vykonala aj osoba, ktorá nie je orgánom činným v trestnom konaní. Podľa § 99 ods. 4 Trestného poriadku je možné osobnú (bezpečnostnú) prehliadku vykonať u zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá sa berie do väzby. Ide teda o úkony, pri ktorých, s výnimkou zadržania, nie je nevyhnutné, aby boli vykonané orgánom činným v trestnom konaní. Napríklad príkaz na dodanie do výkonu trestu (na ktorý sa aplikujú primerane ustanovenia o príkaze na zatknutie) nerealizujú orgány činné v trestnom konaní, ktoré vo fáze vykonávacieho konania už ani nefigurujú, ale realizujú ho príslušníci policajného zboru spadajúci do príslušnosti osobitného útvaru, prípadne ho môžu realizovať aj príslušníci vojenskej polície a ozbrojení príslušníci finančnej správy. 

 

Aj ustanovenie § 103 Trestného poriadku upravujúceho vstup do obydlia počíta s možnosťou, že podľa odseku 2 k predmetnému ustanovenia môžu postupovať aj policajti, ktorí nie sú orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom Trestný poriadok (§ 103 ods. 3) s vykonaním takéhoto vstupu do obydlia počíta aj s možnosťou následného vykonania bezpečnostnej prehliadky podľa § 99 ods. 4 Trestného poriadku. Je teda zrejmé, že zákonodarca rozlišuje medzi pojmami policajt a príslušník policajného zboru, a to aj s procesnými dôsledkami. Možno teda uzatvoriť, že na vykonanie bezpečnostnej prehliadky podľa § 99 ods. 4 Trestného poriadku je príslušný ten orgán, ktorý je príslušný na vykonanie úkonu, ktorý je predpokladom pre vykonanie

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia