VÄZBA V APLIKAČNEJ PRAXI OČTK A SÚDOV[1]

Autor: JUDr. Lukáš Turay
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Autor sa v článku zameriava na aplikačné problémy väzby v podmienkach Slovenskej republiky. Rozoberá účel väzby a poukazuje na skutočnosť, že v niektorých prípadoch, môže väzba závažným spôsobom vplývať na majetkové práva obvineného.

 

1 ÚVOD

Obmedzenie osobnej slobody je jedným z najzávažnejších zásahov do základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú deklarované aj v Ústave Slovenskej republiky. Napríklad čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky deklaruje: „Osobná sloboda sa zaručuje.“ Toto všeobecné ustanovenie následne precizuje v čl. 17 ods. 2 Ústavy: „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.“ Práve formulácia „...ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...“ vytvára legislatívny priestor pre zákonodarcu, aby konkretizoval dôvody aspôsob väzby v podmienkach Slovenskej republiky. Vrámci trestno-procesnej teórie sa väzba definuje ako najzávažnejšie trestno-procesné zaisťovacie opatrenie, ktorého účelom je zaistiť osobu obvineného pre účely trestného konania avýkonu trestu, zabrániť obvinenému, aby maril alebo sťažil dokazovanie, vyhýbal sa trestnému stíhaniu alebo trestu, poprípade zabránil mu v dokonaní trestného činu alebo v spáchaní nového trestného činu.[2] Zároveň ide o trestno-procesný inštitút, ktorým sa obvinený na základe rozhodnutia súdu dočasne pozbavuje osobnej slobody s cieľom jeho zaistenia na účely trestného konania.[3]

Väzba je prostriedkom ultima ratio z dôvodu, že ide svojim spôsobom „o nutné zlo“ v trestnom konaní.[4] Je potrebné uviesť, že väzba nesmie byť nikdy zneužitá k tomu, aby bol obvinený prinútený k výpovedi alebo k priznaniu. Opačný postup by viedol k donucovaniu obvineného k výpovedi, čo odporuje základnej zásade trestného konania uvedenej v § 2 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších právnych predpisov a noviel (ďalej len TP alebo Tr. por.). Legislatívna úprava väzby je uvedená predovšetkým vÚstave Slovenskej republiky včl. 17, v §§ 71-84 TP, v zákone č. 475/2005 Z. z. zákon o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o výkone trestu) a v zákone č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších právnych predpisov a noviel (ďalej len zákon o väzbe). Tieto 4 pramene práva tvoria legislatívnu kostru na realizáciu väzby. Vo všeobecnosti na väzbu musia byť splnené štyri podmienky. Po formálnej stránke musí byť vydané uznesenie o vznesení obvinenia proti osobe, ktorej sa má väzba týkať a existencia podanie odôvodneného návrhu.

Po materiálnej stránke sa vyžaduje existencia kvalifikovaného podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je vznesené obvinenie a zároveň musí existovať niektorý z väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku. Rovnako však musí byť splnená podmienka, aby orgány činné v trestnom konaní vo veci samej postupovali s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Je dôležité konštatovať, že všetky podmienky (ako formálne, tak aj materiálne) sú si navzájom rovnocenné a ak chýba, čo i len jedna z nich, nemožno vziať obvineného do väzby. Dôvodnosť trestného stíhania je tzv. „conditio sine qua non“ teda podmienka, bez ktorej nie je možné pristúpiť k väzbe.[5] Zároveň ide o dôvod, ktorý súd musí nevyhnutne vyhodnocovať, či je dôvodne začaté trestné stíhanie. Na začatie trestného stíhania je vždy potrebná aspoň určitá miera nevyhnutnej preukázateľnosti, že veci o ktorých sa orgány činné v trestnom konaní (ďalej len OČTK) dozvedeli sa skutočne stali. Dôvodné podozrenie osoby zo spáchania trestného činu, hoci je conditio sine qua non pre väzbu, samo o sebe môže byť len dočasným väzobným dôvodom po obmedzenú dobu. Pokiaľ má väzba trvať aj naďalej, musí k tomuto jej základnému predpokladu pristúpiť ďalší významný a dostatočný dôvod, resp. dôvody ustanovené zákonom, pričom kompetentné orgány musia naviac vo väzobnej veci postupovať s osobitnou starostlivosťou.[6]

Dôvody väzby sú taxatívne vymedzené v Trestnom poriadku. Zákonodarca ich taxatívne definuje v § 71 ods. 1 TP. Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde (tzv. úteková väzba) alebo sa bude skrývať, aby sa tak ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia