MOŽNOSTI VYUŽITIA SPRAVODAJSKÝCH INFORMÁCIÍ V TRESTNOM KONANÍ

Autor: JUDr., Adrián Vaško, PhD.
Univerzita: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Príspevok prináša aktuálne pohľady na možnosti využitia spravodajských a operatívnopátracích informácií v trestnom konaní najmä z pohľadu riešenia bezpečnostných výziev. Súčasne sú v príspevku prezentované úvahy de lege ferenda vzťahujúce sa k predmetnej oblasti.

1 ÚVOD
Problematika využívania spravodajských (resp. aj operatívno-pátracích) informácií
v trestnom konaní je v súčasnosti pomerne málo skúmaná a rozpracovaná oblasť. Zastávame
názor, že je tomu tak aj preto, že spravodajská činnosť a operatívno-pátracia činnosť sú pre širokú
verejnosť, a do určitej miery aj pre väčšinu odbornej právnickej verejnosti, spájané s utajovaním
a určitou aurou „záhadnosti“. Svoju rolu, a nie nezanedbateľnú, tu zohráva aj pôsobenie
spravodajských zložiek v časoch socialistického Československa.
Riešenie aktuálnych bezpečnostných výziev spájaných s prejavmi medzinárodného
terorizmu, extrémizmu a organizovanej kriminality si vyžaduje akceptáciu nových, aj netradičných,
prístupov zo strany právopresadzujúcich orgánov. V príspevku prinášame náš názor na rozsah
možného využitia spravodajských (resp. operatívno-pátracích) informácií v trestnom konaní.


2 ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA TRESTNÉHO KONANIA A DOKAZOVANIA
Rešpektujúc zameranie nášho príspevku sa domnievame, že je v vhodné sa stručne venovať
aj samotnému pojmu trestné konanie, miestu a významu dokazovania v jeho štruktúre a nie
v poslednom rade aj dokazovaniu ako takému.
Pod pojmom trestné konanie rozumieme zákonom upravený postup orgánov činných
v trestnom konaní súdov, prípadne aj iných osôb zúčastnených na trestnom konaní, úlohou ktorého
je bez dôvodných pochybností zistiť:
– či bol spáchaný trestný čin, ak áno, zistiť jeho páchateľa a uložiť mu podľa zákona
spravodlivý trest alebo ochranné opatrenie,
– rozhodnutie vykonať alebo jeho výkon zabezpečiť,
– prípadne rozhodnúť o nároku poškodeného na náhradu škody, za súčasného
rešpektovania základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb,
– a zároveň pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie
trestnej činnosti a na výchovu občanov.
V podmienkach Slovenskej republiky je trestné právo procesné upravené vo všeobecne
záväznom právnom predpise – zákone, ktorým je zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok zo dňa
24.5.2005 v znení neskorších predpisov. Predmetný zákon nadobudol účinnosť dňa 1.1.2006.[1]
Hlavným účelom trestného konania je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní
(prokurátor, policajt) a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona
spravodlivo potrestaní (§1 Trestného poriadku). V trestnom konaní sa vždy meritórne rozhoduje
o udalosti, ktorá sa stala v bližšej či vzdialenejšej minulosti. Orgány činné v trestnom konaní, ktorým
prislúcha úloha zistiť, či sa vôbec stal skutok, ktorý je predmetom trestného konania, či je trestným
činom a kto je jeho páchateľom, však samé priamo nepozorovali spáchanie skutku. V prípade, ak by
sa tak výnimočne stalo, boli by z dôvodu pochybností o ich nezaujatosti k veci vylúčení
z vykonávania úkonov trestného konania (§ 31 ods. 1 Trestného poriadku). Orgány činné v trestnom
konaní a súdy môžu skutok, ktorý je predmetom trestného konania spoznávať nepriamo tak, že
s pomocou iných, sprostredkujúcich skutočností (dôkazov) si ho zrekonštruujú. Tento osobitný
proces, ktorý je presne a prísne upravený Trestným poriadkom sa nazýva dokazovanie.[2]

Dosiahnutiu samotného účelu trestného konania je nemožné bez dokazovania, ktoré má
v tomto procese nezastupiteľné a rozhodujúce miesto a význam. Je základným prvkom, od ktorého
sa odvíjajú jednotlivé procesné štádiá trestného konania a od výsledkov dokazovania závisí, aké
rozhodnutie a na akej úrovni bude vydané.
Spoľahlivé zistenie skutkového stavu je predpokladom správneho, spravodlivého
a presvedčivého rozhodnutia v každej trestnej veci. Zistenie skutkového stavu veci je úlohou
dokazovania, ktoré je preto ústredným problémom celého trestného konania.[3]
Cieľom dokazovania je poznanie všetkých podstatných skutočností dôležitých pre ďalší
postup v konaní alebo pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Tvorí podstatnú a nezastupiteľnú časť
trestného konania a vykonáva sa vo všetkých štádiách trestného konania. Nezastupiteľnosť
dokazovania spočíva v tom, že ide o jediný spôsob, ktorým si orgán činný v trestnom konaní a súd
musí obstarať podklad pre ďalšie konanie a svoje rozhodnutie. So skutkom sa môže oboznámiť len
nepriamo tým, že si jeho priebeh zrekonštruuje pomocou vykonaných dôkazov.[4]
Aktuálna právna úprava dokazovania je zakotvená v šiestej hlave Trestného poriadku (§§
119-161). Dokazovanie môžeme charakterizovať nasledovne: je to zákonom upravený postup
orgánov činných v trestnom konaní a súdu, prípadne iných osôb smerujúci k vyhľadaniu,
zabezpečeniu, vykonaniu a zhodnoteniu poznatkov dôležitých pre poznanie skutkových okolností
významných pre rozhodnutie o vine a treste, ako aj pre postup v konaní.[5]

Predmetom dokazovania sú všetky skutočnosti dôležité v trestnom konaní pre rozhodnutie
v konkrétnej veci. V každom trestnom prípade má predmet dokazovania individuálny charakter.
Hranice dokazovania sú určené vždy konkrétnym prípadom. Zákon exemplifikatívne
ustanovuje okruh okolností, ktoré treba dokazovať v ustanovení § 119 ods. 1 nasledovne:
„V trestnom konaní treba dokazovať najmä
a) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,
b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,
c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,
d) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a
uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia,
e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,
f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav
a cenu.“
Trestný poriadok v ustanovení § 119 ods. 2 poskytuje zákonnú úpravu pojmu dôkaz a to
nasledovne: „Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa
získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.“
Uvedená definícia dôkazu vychádza zo zásady, že len to, čo bolo získané v súlade so
zákonom môže byť použité na preukázanie viny a uloženie trestu. Procesný úkon pomocou, ktorého
orgán činný v trestnom konaní a súd získava dôležité poznatky na objasnenie veci sa označuje pojmom dôkazný prostriedok. Dôkazným prostriedkom sa v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku rozumie: „Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti“.

 

3 SPRAVODAJSKÁ INFORMÁCIA – VÝSLEDOK SPRAVODAJSKEJ ČINNOSTI
Právny poriadok v Slovenskej republike neupravuje definíciu pojmu spravodajská činnosť, na
rozdiel od pojmu operatívno-pátracia činnosť, ktorej definícia je naopak upravená vo viacerých
právnych predpisoch (zákony o Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráži a o Finančnej
správe), nie však v samotnom Trestnom poriadku. Spravodajské služby nie sú na rozdiel od
Policajného zboru (resp. jeho vybraných príslušníkov) orgánom činným v trestnom konaní a ich
informácie nie sú primárne určené pre tieto orgány resp. pre súd. Tento fakt má významný vplyv na
charakter ich činnosti, ktorá nie je natoľko formálne viazaná a umožňuje tak relatívnu voľnosť pri jej
realizácii (limitovanú zákonom). Takáto „voľnosť“ je však kompenzovaná tým, že spravodajské
služby nemajú spravidla žiadne výkonné právomoci. Ich činnosť je regulovaná zákonom, ktorý im
umožňuje pri svojej činnosti využívať niektoré oprávnenia, ktorými je možné zasiahnuť aj do
základných práv a slobôd osoby (napr. použitie osobitných prostriedkov), no spolupráca so
spravodajskou službou nesmie byť vynucovaná.[6]
Spravodajská činnosť je v prvom rade podpora (predovšetkým informačná), ktorú jej
realizátori (príslušníci a pracovníci spravodajských služieb) poskytujú kompetentným adresátom. Tí
ju potrebujú pre aktívnu realizáciu procesov a operácií, k lepšiemu stanoveniu priorít pri
zabezpečovaní funkcionality určitých spoločenských pozícií. Osobitne pri zabezpečovaní úloh na
úseku ochrany a obrany suverenity štátu, demokracie, slobody a práva.
V praxi, v systémovej realizácii poznávania trestných činov sú dosahované čiastkové
informačné produkty, ktoré sú pomerne frekventovane označované prívlastkom, ktorý charakterizuje
uplatňovanú (využívanú) kompetenciu (spravodajská informácia, operatívno-pátracia informácia,
návrh na podanie obžaloby). Informácia v poznávaní trestných činov je tá časť správy (oznámenie),
resp. taká správa, ktorá smeruje od zdroja k príslušníkovi polície – spravodajskej služby
(príjemcovi), ktorý ju potrebuje na plnenie stanovených úloh; Informácia obsahuje niečo nové –
originálne, o čom nevedel, čím sa rozširujú jeho vedomosti a znalosti týkajúce sa zobrazenej
objektívnej reality a zároveň sa odstraňuje, alebo aspoň znižuje stupeň neurčitosti jeho správania.[7]
Spravodajská informácia je informačný výstup z realizovaných procesov spravodajskej
činnosti, napríklad v systéme poznávania trestných činov (analogicky to platí aj na participáciu
príslušníkov, ktorí v tomto systéme využívajú operatívno-pátraciu činnosť a vytvárajú informačný
výstup „operatívno-pátraciu informáciu“ ).
Spravodajská informácia (operatívno-pátracia informácia), čiastkový informačný výstup
v systéme poznávania trestných činov, v protiklade k hrubým nespracovaným údajom, poskytuje
také poznanie, z ktorého je možné zdôvodniť možnosti, obmedzenia, riziká, zraniteľnosť, zámery
identifikovaných objektov (kriminálne skupiny, potenciálny páchateľ, páchateľ, obete, poškodený,
...). Poznanie, ktoré vykazuje charakter spravodajskej informácie (operatívnej informácie) rozširuje
možnosti a schopnosti správne hodnotiť objekty poznania. Sú účelovo vytvárané pre konkrétnych
adresátov (predovšetkým orgány činné v trestnom konaní). Tí ich využívajú pri zvyšovaní účinnosti
a efektívnosti svojej práce (pre jej správne riadenie).[8]
Spravodajská informácia (operatívno-pátracia), špecifický čiastkový informačný produkt
kriminálno-policajného poznania, vzniká využitím induktívnej (induktívno-deduktívnej) logiky. Vždy zahŕňa určitý stupeň interpretácie vyúsťujúcej nevyhnutne do prípustnej miery špekulácie a rizík.

Miera špekulácie a rizík závisia od kompromisu medzi množstvom a kvalitou dostupných informácií
a množstvom času, ktoré je možné (účelne) vynaložiť pri ich objektivizovaní a spracovaní.
Z empirických skúseností je zrejmé, že realizujúce subjekty (pomerne frekventovane) pracujú
s informáciami, ktoré po obsahovej stránke nie sú pravdivé, presné, adresné a objektívne. Je to tak
preto, lebo kvalitu informácií na účelovú realizáciu procesov spravodajskej činnosti, resp. procesov
operatívno-pátracej činnosti v systéme kriminálno-policajného poznania ovplyvňuje celý rad
determinantov. Medzi nimi majú dominantné postavenie podmienky, príčiny a okolnosti
ovplyvňujúce ich vznik, obsah, formu - intenzitu ich prejavu, signalizačnú hodnotu a pod. Uvedené
skutočnosti je nutné akceptovať nielen v samotnom procese získavania spravodajských informácií
(operatívno-pátracích informácií), ale aj pri hodnotení požiadaviek, ktoré sú kladené na tvorbu týchto
špecifických informačných produktov. Z týchto hľadísk je žiaduce, aby spravodajská informácia
(operatívno-pátracia informácia) spĺňala predovšetkým tieto kritériá:
– optimálnosti, (dostatočná, ohraničená určitým obsahom, ktorý tvorí základ prijatia
správneho rozhodnutia v daných podmienkach),
– hodnovernosti, (objektívna, overiteľná aj z iných zdrojov, resp. pravdivá, spoľahlivá),
– úplnosti, (užitočná, cieľavedomá, na základe ktorej je možné plniť stanovené úlohy),
– aktuálnosti, (získaná, vyhodnotená a spracovaná a využitá v čase jej informačnej platnosti),
– konštruktívnosti (rešpektovanie kompozície systému realizácie kriminálno-policajného
poznania),
– presnosti, (logická, lakonická /výstižná – cieľavedomá/, maximálne obsažná).
V súvislosti so zabezpečovaním účelu poznávania trestných činov spravodajské informácie
(operatívno-pátracie informácie) ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU