PROCESNÁ (NE)POUŽITEĽNOSŤ VÝPOVEDE V PROCESNOM POSTAVENÍ ZADRŽANÉHO PODOZRIVÉHO [1]

Autori: prof. JUDr. Tomáš Strémy PhD., JUDr. Lukáš Turay
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Ciele trestného konania sú dôležité. Nemenej dôležitými sú však aj prostriedky, prostredníctvom ktorých sa k týmto cieľom dostaneme. V predmetnom článku analyzujeme jednotlivé ustanovenia, ktoré sa týkajú zákonnosti dôkazov. Zameriavame sa predovšetkým na problematiku výpovede (zadržaného) podozrivého a jej (ne)prípustnosť v neskorších fázach trestného konania, ktorá je v aplikačne praxi OČTK a súdov rozdielna. Niektorí ju uznávajú, iní nie. V článku poskytujeme argumenty, v rámci ktorých sa prikláňame k procesnej nepoužiteľnosti výsluchu osoby, ktorá má procesné postavenie (zadržaného) podozrivého.

1. ÚVOD
Trestné právo patrí do kategórie právnych odvetví, ktoré si vyžadujú striktné dodržiavanie
zákonných ustanovení. Samotná osoba, voči ktorej sa vedie trestné konanie, sa v jednotlivých
fázach trestného konania označuje ako
1) podozrivý;
2) obvinený;
3) obžalovaný;
4) odsúdený.
Zatiaľ čo posledné tri pojmy sú v rámci trestného poriadku presne vymedzené, pojem podozrivý
do dnešných dní nie je uspokojivo definovaný. V zmysle § 33 zákona č. 301/2005 Trestný poriadok
v znení neskorších právnych predpisov a noviel (ďalej len Trestný poriadok), sa obvineným rozumie:
„Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného a použiť proti
nemu prostriedky určené týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo proti nemu vznesené
obvinenie.“ Podľa § 10 ods. 13 Trestného poriadok sa obvinený od nariadenia hlavného
pojednávania, označuje ako obžalovaný a odsúdeným sa podľa § 10 ods. 14 TP je ten, proti
ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na
skutočnosť, že Trestný poriadok v § 10 ods. 12 uvádza: „Ak z povahy veci nevyplýva niečo iné,
obvineným sa rozumie aj obžalovaný a odsúdený.“ Možno konštatovať, že obvinený je teda
pojmom najširším. V rámci Trestného poriadku sa však nenachádza legálna definícia podozrivého
a to napriek tomu, že Trestný poriadok ho vo viacerých svojich ustanovenia nepriamo spomína.
Aj napriek skutočnosti, že pojem podozrivá osoba je v aplikačnej praxi a v literatúre pomerne
často pertraktovaný, jeho zákonné vymedzenie by sme v súčasnom znení Trestného poriadok hľadali márne. Z kriminalistického hľadiska sa tento pojem používa v súvislosti s osobami, voči ktorým existuje určité podozrenie, že spáchali alebo páchajú trestné činy.[2] V minulosti sa nad týmto pojmom uvažovalo, ale novela Trestného poriadku, ktorá by zaviedla legálnu definíciu pojmu podozrivého do nášho právneho poriadku neprešla. Návrh legálnej definície podozrivého mal byť upravený v § 10 ods. 12 nasledovne: podozrivým je osoba, u ktorej sa vzhľadom na čas, miesto, spôsob a okolnosti vykonania činu alebo zachovania stopy alebo na iné okolnosti možno domnievať, že je páchateľom, spolupáchateľom alebo účastníkom na trestnom čine.[3] V súčasnosti trestný poriadok tento pojem na viacerých miestach spomína: inštitút zadržaného podozrivého (§ 85 Trestného poriadku), v rámci úpravy domovej prehliadky (§ § 99 ods. 1 Trestného poriadku), prehliadka teľa, vyšetrovací pokus.

V účinnom Trestnom poriadok sa tento pojem používa predovšetkým v ustanoveniach § 85
Trestného poriadku: „Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu
niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na
zadržanie treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať,
len ak vec nepripúšťa odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba
pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.“ Na toto ustanovenie logicky nadväzuje § 85
ods. 5 Trestného poriadku: Na ustanovenia § 34, § 120 až 124 treba primerane dbať aj vtedy, ak je
zadržaná osoba vyslúchaná v čase, keď jej ešte nebolo vznesené obvinenie. Ide podľa nášho
názoru o príliš neurčité ustanovenie.
Samotný Trestný poriadok explicitne priznáva podozrivému len jedno právo, ktoré je vyjadrené
hneď v zásadách, ktorými sa riadi Trestný poriadok. V § 2 ods. 20 Trestného poriadku uvádza: „Ak
obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok
vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.“
V rámci tohto ustanovenia je vyjadrená zásada práva na svoj jazyk. Zaujímavé je, že znenie tohoto
ustanovenia sa od pôvodného znenia odlišuje. V pôvodnom znení, slovné spojenie podozrivá osoba
absentovala. V tomto smere možno pozorovať postupné narastanie explicitného vyjadrenia práv
osoby, voči ktorej ešte nebolo vznesené obvinenie.


2. TEÓRIA PLODU Z OTRÁVENÉHO STROMU
Jednou z nevyhnutných podmienok, ktoré musia byť zachované počas celého trestného procesu je
podmienka zákonnosti, ktorá je vyjadrená v § 2 ods. 1 Trestného poriadku: Nikto nemôže byť
stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU