NEZÁKONNÉ A NEPOUŽITEĽNÉ DÔKAZY V TRESTNOM KONANÍ

Autor: JUDr., Michal Žofčák, PhD.
Univerzita: Stavpex, spol. s. r. o.
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Predkladaný príspevok je zameraný na nezákonnú aplikáciu zákonných ustanovení Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní pri obstarávaní dôkazov, čo v praxi má za následok, že dôkazy získané a vykonané nezákonným spôsobom sa v trestnom konaní považujú za absolútne neúčinné a súd na ne pri svojom rozhodovaní nemôže prihliadať..

1 ÚVOD
Dokazovanie je „stredobodom“ každého trestného konania. Iba na základe predložených dôkazov môže dôjsť k uznaniu viny a uloženiu trestu obvinenému. Napriek tomu, že trestný poriadok explicitne definuje za akých podmienok sú dôkazy obstarané orgánmi činnými v trestnom konaní použiteľné v konaní pred súdom, stáva sa, že v stave núdze zákonných dôkazných prostriedkov, dochádza v konaní pred súdom k legalizácii dôkazov, ktoré nemajú oporu a náležitosti dôkazov v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 Trestného poriadku. Trestné konanie je zákonom ustanovený postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorého hlavnou úlohou je zistiť, či bol trestný čin spáchaný a ak áno, kto ho spáchal a po zistení páchateľa uložiť spravodlivý trest, alebo ochranné opatrenie. Účelom trestného konania nie je odsúdenie obžalovaného za každú cenu, ale riadne objasnenie a zdokumentovanie skutkových okolností, alebo udalostí, čo vedie k spravodlivému rozhodnutiu v predmetnej trestnej veci. Je dôležité poukázať na formalizmus v podmienkach slovenskej trestnoprávnej praxe v prípravných fázach trestného konania. Ide o priblíženie súčasnej praxe súdov a prokuratúry, ktoré pod zásterkou údajného zvyšovania úrovne uznesení v prípravnej fáze trestného konania nad rozumnú mieru obmedzujú prostriedky riadneho vyšetrovania vecí zo strany polície. Dokazovanie pred začatím trestného stíhania často neprebieha spôsobom typickým pre prípravné konanie a dôkazné prostriedky sa obmedzujú len na výsluch oznamovateľa, poškodeného, podozrivého a na vyžiadanie písomných podkladov.
Účelom dokazovania je rekonštruovať skutočnosti z minulosti tak, aby naše poznanie bolo jej správnym odrazom a aby mohlo byť základom spravodlivého rozhodnutia. Cieľom dokazovania je teda zistiť̌ objektívnu pravdu, t.j. takú pravdu, ktorá bude v zhode so skutočnosťou.

2 POSTUP PRED ZAČATÍM TRESTNÉHO STÍHANIA
Vnútorné presvedčenie[1] orgánu činného v trestnom konaní a súdu o vierohodnosti, úplnosti a relevantnosti dôkazov môže vzniknúť len na základe faktov, a to tých, ktoré boli zákonne zistené. Aby toto vnútorné presvedčenie správne odrážalo realitu, musí tejto realite aj zodpovedať. Ak má byť vina zistená, musí byť toto vnútorné presvedčenie nepochybné, pretože v trestnom konaní sa zisťuje skutkový stav veci prostredníctvom subjektu. Ak by sám subjekt mal pochybnosti, znamenalo by to, že skutkový stav veci je spochybniteľný, teda že realita nebola zobrazená správne.

Obstarávanie dôkazov, teda zisťovanie, či bol spáchaný trestný čin a kto je jeho páchateľom, sa musí vykonávať na základe jasných pravidiel, určených zákonom a koncepcie, ktorá zásadne určuje pravidlá vymedzené predmetom a rozsahom dokazovania. Dôkaz získaný neprocesnou formou, alebo dokonca protizákonne, nemôže byť použitý pre konečné rozhodnutie súdom. Dôkaz získaný porušením zákona môže byť použitý iba na usvedčenie osoby, ktorá takýto nezákonný dôkaz obstarala. Z toho dôvodu sa kladie dôraz na procesné zabezpečenie vykonávaných dôkazov, t. j. presné spisovanie zápisníc. Pochybenia pri spisovaní zápisnice môžu viesť nielen k relatívnej, ale aj k absolútnej neplatnosti toho-ktorého dôkazu.
Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov, podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku, treba považovať tak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok vyžadovaných v zmysle Trestného poriadku, alebo iným osobitným zákonom, na vykonanie konkrétneho dôkazu, ako aj splnenie obsahových (materiálnych) podmienok), t. j. aby úkon, použitý ako dôkazný prostriedok na vykonanie, resp. získanie dôkazu, bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť. Dôkaz získaný v rozpore so zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu.
V praxi sa orgány činné v trestnom konaní dozvedajú o páchaní trestnej činnosti buď prijatím trestného oznámenia, alebo priamo pri výkone služby, pokiaľ hovoríme o príslušníkoch policajného zboru. Po prijatí trestného oznámenia, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní, poučiť oznamovateľa o tom, že bol spáchaný trestný čin, zadokumemtovať jeho poznatky o páchaní trestnej činnosti záznamom do zápisnice, ak nebolo trestné oznámenie podané písomnou formou.

Na základe trestného oznámenia sa spravidla začne trestné stíhanie. Pre formu trestného oznámenia platí ustanovenie § 62 Trestného poriadku, podľa ktorého trestné oznámenie, alebo tiež podanie, možno urobiť: písomne, ústne do zápisnice, telegrafický, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, alebo bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré následne treba potvrdiť písomne, alebo ústne, do zápisnice do troch dní, inak sa o podaní nekoná (§ 62 ods. 1 Trestného poriadku).
O tom, že orgány činné v trestnom konaní uvedené zákonné podmienky pre prijatie podania nerešpektujú, svedčí aj nižšie opísané konkrétne trestné konanie, ktoré nemá oporu v zákone.

3 PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA : POSTUP ORGÁNOV ČINNYCH V TRESTNOM KONANÍ PRI DOKAZOVANÍ SKUTKU
Službukonajúci vyšetrovateľ Policajného zboru (ďalej len „vyšetrovateľ“), prijal telefonický oznámenie o tom, že príslušník mestskej polície, ktorý objasňoval priestupok neoprávneného parkovania na vyhradenom parkovacom mieste, bol kontrolovanou osobou, ktorá mala byť príslušníkom mestskej polície obvinená zo spáchania priestupku proti plynulosti v cestnej doprave, napadnutý.
Oznamovateľom o tom, že počas výkonu služby bol príslušník mestskej polície napadnutý kontrolovanou osobou, bol príslušník mestskej polície, tzv. operačný dôstojník. Tento operačný dôstojník, ktorý nebol účastný ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU