K OTÁZKE ZÁKONNOSTI A PRÍPUSTNOSTI KRIMINALISTICKÝCH METÓD A TECHNICKÝCH PROSTRIEDKOV PRI DOKAZOVANÍ V TRESTNOM KONANÍ [1]

Autor: doc. JUDr., Iveta Fedorovičová, CSc.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Vychádzajúc zo vzájomnej spätosti a podmienenosti kriminalistiky a trestného práva sa autorka cielene zameriava na význam aplikácie kriminalistických metód (vrátane technických prostriedkov umožňujúcich ich realizáciu v praxi) v procese dokazovania trestných vecí – osobitne trestných činov sexuálneho zneužívania.

1 NIEKOĽKO POZNÁMOK NA ÚVOD

K tomu, aby som určitým spôsobom zvýraznila význam metodológie kriminalistiky pre trestné právo, pomerne často sa či už pri výučbe kriminalistiky a trestného práva, v prednáškovej činnosti alebo vystúpeniach na konferenciách vraciam k tak-povediac „nestarnúcej“ myšlienke nestora vedeckej kriminalistiky Hansa Grossa, ktorý už dávno v minulosti slovami - „Trestné právo hmotné a procesné nám nič nepovedia o tom, akým spôsobom sú trestné činy páchané, akým spôsobom ich treba zisťovať a skúmať, aké boli motívy a ciele ich spáchania“- naznačil nielen v rovine teoretickej, ale aj v praktickej, (predovšetkým v procese dokazovania trestných vecí) nutnosť prepojenia trestného práva s kriminalistikou, ako vedou interdisciplinárnou, poskytujúcou trestnému právu pri jeho realizácii a aplikácii v praxi prostredníctvom rozvoja svojej vlastnej metodológie (budovanej v mnohom na základe poznatkov technických, prírodných a spoločenských vied) všetky tie poznatky, ktoré k dosiahnutiu svojho účelu i napĺňaniu svojich funkcií potrebuje.

Zároveň si treba priznať i tú skutočnosť, že existencia samotných noriem trestného práva hmotného a procesného (i keď koncipovaných „v sústavnom pohybe“, t. j. i pomerne často novelizovaných v súlade s daným stavom poznania štruktúry a dynamiky trestnej činnosti, meniacich sa foriem a spôsobov jej páchania, v súlade s rozvojom vedy a techniky, ako aj so spoločensko-ekonomickými a politickými zmenami, ktoré v našich - špecificky slovenských podmienkach - neustále prebiehajú) nikdy nebude zárukou toho, že trestná činnosť sa páchať nebude a taktiež zárukou toho že každý trestný čin bude reálne zistený a jeho páchateľ aj spravodlivo potrestaný.

A práve v tejto polohe, ktorú som sa snažila uvedeným naznačiť, je vytvorený značne rozsiahly priestor pre inkorporáciu a tvorivé prepracúvanie nových vedeckých poznatkov a metód najmä technických, prírodných a spoločenských vied kriminalistikou, ktorá tieto bezprostredne sprostredkúva trestnému právu, čím fakticky :

– na strane jednej - je podmienený jej samotný komplexný dynamický rozvoj a v jeho rámci prehĺbená exaktnosť pri tvorbe nových, resp. kriminalistami rutinným spôsobom používaných kriminalistických metód

– a na strane druhej – je týmto jednoznačne vytvorený aj široký priestor pre možnosti vedeckého usvedčenia páchateľov nežiadúcej protispoločenskej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti v procese dokazovania v trestnom konaní. Príspevky budú publikované bez zmien, nie sú po autoroch kontrolované, ani neprechádzajú 

2 K FUNKCIÁM A METODOLÓGII KRIMINALISTIKY

V záujme napĺňania spoločnej spoločenskej funkcie trestného práva a kriminalistiky, majúcej základ predovšetkým v ochrane jednotlivca, spoločnosti a štátu pred trestnou a inou protispoločenskou činnosťou poznatkami, metódami a prostriedkami vlastnými tej ktorej vede, plní kriminalistika predovšetkým dve, vzájomne sa podmieňujúce základné funkcie – funkciu teoretickú a metodologickú. Teoretická funkcia spočíva najmä v skúmaní a poznávaní tých objektívne existujúcich zákonitostí, ktoré tvoria jej predmet skúmania. Je úplne logické, že k tomu, aby táto úloha, resp. cieľ mohli byť realizované, kriminalistika nutne musí využívať funkcie čiastkové, a to funkciu poznávaciu, pragmatickú a prognostickú, ktoré sú predpokladom pre naplnenie teoretickej funkcie ako celku. Teoretickú funkciu možno teda označiť ako určitý základ, resp. platformu pre realizáciu funkcie metodologickej, ktorú možno považovať za základ rozvoja metodologického aparátu kriminalistickej vedy a praxe.

Ak budem teda vychádzať zo skutočnosti, že kriminalistika v sebe zahŕňa predovšetkým učenie o metódach kriminalistickej vedy a ich prenose do praxe, ako aj o spätnom využívaní poznatkov z policajno-bezpečnostnej, vyšetrovateľskej, znaleckej, expertíznej či súdnej praxe, ktoré kriminalistická veda zovšeobecňuje a taktiež využíva pri tvorbe, formovaní a zdokonaľovaní svojich vlastných vedeckých metód a súčasne budem brať do úvahy aj transformáciu poznatkov a metód z iných špeciálnych vied dôležitých pre tvorbu jednotlivých kriminalistických metód a ich následné využitie v rôznych formách praxe boja s trestnou a inou protispoločenskou činnosťou – nemožno metodológiu kriminalistiky ponímať len jednostranne (t. j. len z pohľadu kriminalistickej vedy)[2] , ale práve v spojitosti s rôznorodou praktickou činnosťou tých subjektov, ktoré sa na tomto boji, inak povedané - na napĺňaní spoločenskej funkcie kriminalistiky svojou každodennou bezprostrednou činnosťou podieľajú. Z uvedeného vyplýva, že pri vlastnom ponímaní metodológie kriminalistiky (ako vedy a praxe v ich súhrne) do rámca jej systému komplexne zahŕňam rovnako tak metódy vedeckého, ako i praktického poznania.[3]

3 VZŤAH KRIMINALISTIKY A TRESTNÉHO PRÁVA CEZ JEHO TVORBU, REALIZÁCIU A APLIKÁCIU V PRAXI

Tým, že trestné právo hmotné definuje čo je trestný čin a v jednotlivých dispozíciách trestnoprávnych noriem Osobitnej časti zákona tento konkretizuje, vytvára tak určitý rámec najzávažnejších protiprávnych činov a je de facto relevantné nielen z hľadiska dokazovania[4] týchto činov v predsúdnom a súdnom konaní trestnom, ale aj z hľadiska výberu a využitia konkrétnych kriminalistických metód, postupov a operácií v danej trestnej veci.

Možno teda zhrnúť, že už samotným momentom spáchania trestného činu, jeho odhalením (zistením), cez jeho vyšetrovanie, dokazovanie v predsúdnom a súdnom konaní a napokon i prevenciu a prognózovanie ďalších možných do úvahy pripadajúcich spôsobov jeho spáchania (majúcich nesporne vplyv na samotnú tvorbu práva, t. j. na tvorbu nových trestnoprávnych noriem precizáciou objektívnych stránok skutkových podstát trestných činov, resp. formuláciou nových objektívnych stránok v smere podporenia legislatívnej činnosti, vedúcej prípadne i k zakotveniu nového druhu trestného činu do Trestného ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU