Zákon o obetiach trestných činov – legislatívna zmena, ktorá upevnila postavenie obetí trestných činov v prípravnom konaní190

Autor: npor. JUDr., Patrícia Krásná, PhD., LL.M.
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Abstrakt

Spracovaný príspevok sa zameriava na diferenciu medzi obeťou a poškodeným, aj na Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako na legislatívnu zmenu, ktorá upevnila postavenie obetí trestných činov v prípravnom konaní. V rámci príspevku autorka tiež poukazuje na účelnú navrhovanú legislatívnu zmenu Zákona o obetiach trestných činov a tiež na jednotlivé prvky efektívnosti prístupu k podpore a ochrane obetí trestných činov. Medzi dané prvky autorka zaradila ,,kontaktné body“ pre obete trestných činov a policajnú aplikáciu ,,Pomáham chrániť“.

 

Úvod

Obete trestných činov, ich ochrana a podpora sú témy, ktoré v posledných rokoch rezonujú v mnohých odborných, ale i laických diskusiách. Spoločnosť si postupom času začala uvedomovať potrebu ochrany, podpory obetí a tiež potrebu uplatňovania restoratívnych prvkov v trestnom systéme našej krajiny. Restoratívna justícia sa predovšetkým zameriava na potreby obetí, páchateľov a spoločnosti. Poukazuje na participáciu medzi obeťou, páchateľom a spoločnosťou na procese reparácie, rehabilitácie a mediácie.191

S prihliadnutím na vývoj uplatňovania práv obetí v Slovenskej republike, poznatky z realizácie ochrany obetí v zahraničí, je možné konštatovať, že aj u nás sa systematicky postupne vytvárajú podmienky pre zabezpečovanie účelovej činnosti smerujúcej k efektívnej ochrane obetí trestných činov.

V zjednodušenom vyjadrení, akceptáciou systémového prístupu sa skúmajú vlastnosti prvkov a vzťahov vymedzeného systému a ich synergický efekt k naplneniu cieľov poznávania. Vo vzťahu k riešeniu problematiky postavenia obetí trestných činov, resp. legislatívnej zmene, ktorá upevnila postavenie obetí trestných činov - Zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, (ďalej už len ,,Zákon o obetiach trestných činov“), i v kontexte prípravného konania je vhodné uviesť, že javom, ktorý budeme hodnotiť a v určitom slova zmysle aj konštruovať je konkrétna realita. Tá je účelovo spájaná so zabezpečovaním ochrany obetí v prípravnom konaní, ale aj so zabezpečením ochrany a podpory obetí počas celého trestného konania.

Vzhľadom na komplexnosť nami skúmanej problematiky je vhodné ak bude poznávaná systémovým prístupom. V daných súvislostiach zdôrazňujeme, že „prístup“ nie je synonymom „metódy“. Prístup sa od metódy odlišuje tým, že je všeobecnejší, menej presný, obsahuje najvšeobecnejšie princípy a nemusí sa viazať iba na jednu metódu. Je to možnosť vo vzťahu k dosiahnutiu cieľa.

Pred samotným riešením a rozpracovaním nami zvolenej problematiky bolo neodmysliteľnou a neoddeliteľnou súčasťou prvotnej fázy bezprostredné poznanie aktuálneho stavu danej problematiky. Poznanie (poznávanie) relevantných skutočností, ktoré sú známe a pre našu vedeckú činnosť podstatné. Spomínané je kardinálne pre objektivitu poznania a nezaručuje len dosiahnutý spracovaný informačný výstup, ale aj jeho obhajobu, osobitne charakteristiku postupu pri dosahovaní stanovených cieľov.

Samozrejmou súčasťou spracovania akejkoľvek problematiky je fakt o elementárnom oboznámení sa s používanou metodológiou. Čiže kľúčovými kategóriami (ich metodologickými pojmami), s ich existujúcimi systematickými väzbami, ktoré príznačne poukazujú na existujúci stav, ale i stav, ktorý predchádzal súčasnosti a takisto podmienky možného vývoja v danej problematike. Týmito konštatáciami sme sa rozhodli zvýrazniť, že nami zvolené špecifické prístupy a postupy pri skúmaní vymedzeného vedeckého problému budú nevyhnutné pri abstrahovaní jeho hlbšej podstaty, ale i pri jeho komplexnom a konštruktívnom skúmaní.

Dovolíme si tvrdiť, čo vyplýva i z aplikačnej praxe, že budovanie systému ochrany a podpory obetí trestných činov je potrebné založiť na objektívnom poznaní. To je možné dosiahnuť len realizáciou aplikovaného výskumu, teda od podrobného poznania všetkých relevantných skutočností, ktoré s uvedeným súvisia. Konkrétne pri napĺňaní našej ambície, v tomto procese budeme vykonávať analýzu a syntézu údajov, ktoré charakterizujú existujúci stav v systéme ochrany obetí trestných činov v Slovenskej republike i v prípravnom konaní.

Samozrejme, pri tejto činnosti budeme rešpektovať, že ochrana práv obetí predstavuje konkrétnu štruktúru spolupráce jednotlivých inštitúcií a subjektov, ktoré pri plnení týchto úloh prebrali na seba danú kompetenciu (právna regulácia, zodpovednosť).

1. Obeť trestného činu verzus poškodený a legislatívna podpora obetí trestných činov v kontexte historického vývoja

Obeť trestného činu verzus poškodený. Téma, ktorá nielen z hľadiska práva, ale aj sociológie a iných vedných disciplín, je stále aktuálnou. Uvádzané pojmy si dovolíme povedať, že ešte v súčasnej dobe medzi širokou verejnosťou rezonujú ako synonymá, slová, ktoré v sebe nezahŕňajú odlišný charakter, či podstatu. Avšak sú to opodstatnene rozličné kategórie - charakteristiky osôb, ktorým bolo trestným činom ublížené, vznikla im ujma v dôsledku spáchania trestného činu.

Pri vzhliadnutí na minulosť a charakteristiku poškodeného pohľadom prioritne trestného práva je možné tvrdiť, že trestné právo pojem ,,obeť“, ako taký nepoznalo. Trestné právo pracovalo s pojmom poškodený a na základe uvedeného boli poškodenému priznávané i jeho práva. Považujeme za potrebné poukázať na fakt, že pojmy ,,obeť“ a ,,poškodený“ navodzujú rozdiely. Tieto značné rozdiely je možné poznať i na základe pohľadu kriminologického, viktimologického, trestnoprávneho a všeobecného pohľadu spoločnosti. Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej už len ,,Trestný poriadok“) vo svojich intenciách v ponímaní poškodeného vyžaduje príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a trestným činom. Bez existencie daného elementárneho predpokladu nie je možné, aby poškodený v trestnom konaní vystupoval.192 Pre porovnanie je možné poukázať na skutočnosť, že viktimológia nevyžaduje túto príčinnú súvislosť a poníma ako obeť trestného činu, každú osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené, respektíve považuje za potenciálnu obeť každého člena spoločnosti.

Pri konfrontovaní pojmov ,,poškodený“ a ,,obeť“ je možné pojem ,,obeť“ nazvať multidisciplinárnym pojmom, ktorý má uvedené dané skutočnosťou. Naše tvrdenie objektivizujeme predovšetkým tým, že s pojmom ,,obeť“ pracuje celý rad vedných disciplín. Obetiam trestných činov sa venuje aj viktimológia, ktorá okrem iného poukazuje na vzťah obete a páchateľa, typológiu obetí, viktimizáciu a dynamiku prežívania ujmy,193 ktorá je považovaná za pomerne novú vednú disciplínu.194 Problematiku obetí trestných činov rieši aj psychológia, kde v nami vybranej monografii autorka opisuje z psychologického hľadiska obete domáceho násilia,195 kriminalistika a iné.

Pomerne často je spájaná charakteristika a existencia pojmu obeť i s právnickou osobou. Mnohí považujú možnosť priznania postavenia obete trestného činu právnickej osobe za samozrejmé a prirodzené. Z uvádzaného dôvodu si dovolíme pre ozrejmenie nami spomínaného tvrdiť, že právnickú osobu nie je možné považovať za obeť trestného činu z viacerých dôvodov. Uvádzanými dôvodmi sú skutočnosti, že právnická osoba nie je schopná svojimi zmyslami vnímať ujmu, ktorá jej vznikla trestným činom i keď v súlade s teóriou kolektívnej vôle právnická osoba prejavuje vôľu. Avšak aj keď táto vôľa je pripisovaná právnickej osobe samotnej, jej skutočný zdroj pramení z vôle iných osôb.196

Tiež nie je možná viktimizácia, pretože právnická osoba nie je biologický, psychický komplex jednotlivých vlastností, ktoré by ju predurčovali na legitímne postavenie obete trestného činu.197

Tu však vzniká fakt, kedy síce právnická osoba nemôže mať postavenie obete trestného činu, avšak postavenie poškodeného v trestnom konaní mať opodstatnene môže.198 Pre porovnanie si dovolíme uviesť nasledovný príklad. V prípade, kedy sa stane obeťou trestného činu podnikateľ - fyzická osoba, ktorá vykonáva svoju podnikateľskú činnosť na základe Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní199 je možné, aby bol podnikateľ - fyzická osoba, obeťou podľa Zákona o obetiach trestných činov. Právnická osoba ako taká, ale obeťou byť nemôže.

Ďalším podstatným dôvodom je, že charakterizácia pojmu ,,právnická osoba“ je dodnes nejednotná. V rámci terminologického konštatovania je možné tvrdiť, že pojem ,,právnická osoba“ je ,,neuzavretý.“200 Európska únia (ďalej už len ,,EÚ“), upriamila svoju pozornosť a svoj 

 

interes oobete trestných činov od 80. rokov minulého storočia. Odôvodňujeme to is relevanciou existujúcich skutočností, kedy Európsky parlament v roku 1981 prijal Rezolúciu (77) 27 Výboru ministrov Rady Európy o odškodňovaní obetí trestných činov.201

Považujeme za opodstatnené a dôležité spomenúť i medzinárodný dokument, ktorý môžeme nazvať ,,kolískou“ pojmu ,,obeť“. Týmto medzinárodným dokumentom je Deklarácia o základných princípoch spravodlivosti pre obete trestných činov a zneužitia moci zValného zhromaždenia Organizácie spojených národov (ďalej už len ,,OSN“) z 29. novembra 1985 (ďalej už len ,,Deklarácia OSN“).202

S prihliadnutím na podmienky Slovenskej republiky si dovolíme tvrdiť, že vzhľadom na legislatívnu úpravu práv, podpory a ochrany obetí trestných ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia