ZAISTENIE VECÍ PRI DOMOVEJ PREHLIADKE V KONTEXTE ZÁKONNOSTI A PRÍPUSTNOSTI DÔKAZOV[1]

Autor: JUDr., Lenka Vráblová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Cieľom príspevku je analyzovať inštitút domovej prehliadky vo vzťahu k veciam zaisteným počas domovej prehliadky z hľadiska zákonnosti a prípustnosti dôkazov v trestnom konaní. Príspevok sa zameriava predovšetkým na predmety, ktoré nie sú špecifikované v príkaze na domovú prehliadku, ale sú nájdené náhodne a majú trestný charakter. Danú problematiku príspevok skúma predovšetkým v kontexte extrémistickej trestnej činnosti a potenciálnych komplikácii v trestnom konaní v rámci tohto druhu kriminality.

1 ÚVOD

V súvislosti s problematikou domovej prehliadky a zákonnosti a prípustnosti dôkazov z nej
získaných bolo vedených množstvo odborných diskusií, a to na teoretickej úrovni trestnoprávnej
vedy, ako aj na úrovni praktickej, napr. vo forme rozhodovacej činnosti súdov SR. V rámci príspevku
sa prioritne venujeme analýze rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 Tos 10/2012 zo dňa
14.02.2012, rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 To 102/2013 a pokynu generálnej
prokuratúry III Spr 117/14/1000 zo dňa 15. decembra 2014. Cieľom príspevku je predovšetkým
zhrnúť závery z nich vyplývajúce a vzájomne ich porovnať vo vzťahu k zákonnej úprave, posúdiť ich
v kontexte judikatúry ESĽP a analyzovať a aplikovať ich v kontexte extrémistickej trestnej činnosti.

2 VŠEOBECNE K PRÍKAZU NA DOMOVÚ PREHLIADKU

Z hľadiska príkazu na domovú prehliadku zákon vyžaduje, aby bol príkaz vydaný oprávnenou osobou, ktorou je predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, ktorý ho vydá na základe návrhu prokurátora. Zákonnými náležitosťami príkazu na domovú prehliadku sú:

- písomnosť;

- odôvodnenosť;

- musí v ňom byť opísaná vec alebo osoba, ktorá sa má pri domovej prehliadke zaistiť, ak je známa.

Okrem takto formulovaných základných podmienok, ktoré je potrebné kumulatívne splniť pre zákonnosť príkazu, a teda aj samotnej domovej prehliadky, možno vo vzťahu k príkazu na domovú prehliadku formulovať požiadavky, ktoré síce explicitne nevyplývajú zo zákona, no vzhľadom na povahu a účel tohto inštitútu je nevyhnutné ich splnenie. Konkrétne ide o požiadavku, aby: 

1. sa príkaz na domovú prehliadku opieral o pravdivé informácie zo strany polície;

2. sa príkaz na domovú prehliadku opieral o skutočné zámery polície, ktoré do svojho návrhu preberá prokurátor;

3. zásah do domovej slobody bol realizovaný len z dôvodu, ktorý je v príkaze obsiahnutý;

4. zásah do domovej slobody bol realizovaný len v súvislosti s trestným činom uvedeným v príkaze;

5. veci, ktoré majú byť predmetom domovej prehliadky, súvisia s týmto trestným činom.[2] 

Takto formulované požiadavky sú dostatočne konkrétne na to, aby sa v praxi čo najviac eliminovali problémy v súvislosti s uplatnením inštitútu domovej prehliadky. Aj napriek tomu však vystáva problém v súvislosti s náhodne nájdenými vecami pri domovej prehliadke vo vzťahu k ich zákonnosti a prípustnosti ako dôkazov v ďalšom konaní. 

3 OTÁZKA NÁHODNE NÁJDENÝCH VECÍ PRI DOMOVEJ PREHLIADKE

Problematikou prípustnosti náhodne nájdených vecí nešpecifikovaných v príkaze na domovú prehliadku sa zaoberal vo svojom uznesení Krajský súd v Žiline, sp. zn. 1 Tos 10/2012. Uznesenie sa týka veci, v ktorej bol vydaný príkaz na domovú prehliadku pre trestný čin krádeže. Domová prehliadka, ako to vyplýva zo zápisnice, však nebola zameraná na hľadanie vecí v súvislosti s uvedeným trestným činom, ktoré boli špecifikované v príkaze, čo zdôrazňuje aj skutočnosť, že túto domovú prehliadku vykonávali pracovníci zaradení na úseku extrémizmu, čo Krajský súd v Žiline považuje za manipulačný postup polície.[3] Z právneho názoru uvedeného v tomto rozhodnutí vyplýva, že Krajský súd v Žiline odmieta zákonnosť a prípustnosť dôkazov získaných z domovej prehliadky na základe príkazu, v ktorom neboli definované veci, ktoré viedli k začatiu trestného stíhania. Tento právny názor sa na prvý pohľad zdá logický. Ak zákon jasne zakotvuje podmienku, že veci (a osoby), ktoré majú byť pri domovej prehliadke zaistené, je potrebné opísať, ostatné veci, ktoré nesúvisia s trestnou činnosťou vo veci, v ktorej bol príkaz na domovú prehliadku vydaný, by na prvý pohľad nemali mať charakter zákonne získaných dôkazov. Ak sa však bližšie zamyslíme nad charakterom vecí náhodne nájdených pri domovej prehliadke v širších súvislostiach, a nie len vo vzťahu k situácii riešenej v uznesení KS ZA, zistíme, že samotné veci zaistené pri domovej prehliadke, ktorých opis nie je uvedený v príkaze, môžu mať rozličný charakter:

- veci ako dôkazy získané na základe manipulatívneho postupu príslušníkov PZ;

- veci ako dôkazy vykazujúce náhodnosť ich nájdenia v rámci domovej prehliadky.

V prípade prvej skupiny dôkazov možno hovoriť o situácii, kedy skutočnosti, ktoré sú prevzaté do návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku, smerujú k jasnému zavádzaniu súdu na vydanie príkazu, pričom znie na predmety, ktoré sú odlišné od skutočného účelu domovej prehliadky. V takomto prípade možno tvrdiť, že cieľom PZ je len získanie zákonného podkladu na prehľadanie obydlia, pričom je evidentné, že cieľom je nájsť veci súvisiace s iným druhom trestnej činnosti, než pre ktorú sa vydal príkaz na domovú prehliadku. V druhom prípade hovoríme o situácii, kedy sú v priebehu domovej prehliadky tiež nájdené veci, ktoré súvisia s trestnou činnosťou, a nie sú špecifikované v príkaze na domovú prehliadku, dokonca, pre trestnú vec, v ktorej sa príkaz na domovú prehliadku vydal, nemajú žiaden význam. Rozdiel oproti prvej situácii je však v tom, že takéto predmety sú nájdené náhodne, no majú evidentne protiprávny charakter. V takomto prípade je oprávnené uvažovať o tom, či by bolo, v zmysle ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU