ZÁKONNOSŤ A PRÍPUSTNOSŤ ELEKTRONICKÝCH DÔKAZOV

Autor: Mgr., Petra Dražová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Súčasný svet je čím ďalej, tým viac ovládaný novými inteligentnými technológiami. Na jednej strane stojí požiadavka zákonnosti, ktorá je v trestnom konaní neustále prítomná a osobitne potrebná. Ak sa dôkaz získa spôsobom, ktorý odporuje zákonu, stáva sa nezákonným. Na druhej strane, je nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní a súdy mali k dátam, ktoré sú častokrát uchovávané na zahraničných serveroch, prístup, aby bol účel trestného konania naplnený. Článok je preto zameraný na vybrané aspekty súvisiace so získavaním, predkladaním a hodnotením fenoménu posledných rokov, ako aj iniciatívu Európskej komisie prijať právny rámec, ktorý by umožnil efektívnejší prístup k elektronickým dôkazom..

1 ÚVOD

Nesporným faktom je, že čoraz viac aktivít sa odohráva v digitálnom svete. Takmer každý jeden aspekt ľudského života naberá elektronickú podobu – väčšina populácie vyspelých krajín sveta má minimálne zriadenú elektronickú adresu a tiež používa mobilný telefón, zväčša smartfón. Tak ako je možné identifikovať z klasickej papierovej pošty dátum odoslania, uloženia či prijatia písomnosti, obsahové informácie, ba dokonca použitím špeciálnej techniky aj prítomnosť odtlačkov prstov, rovnako tak zanecháva prijatie či odoslanie elektronickej pošty vo virtuálnom svete stopu. Stopa, ktorá nie je v porovnaní s tými fyzickými, uchopiteľnými až tak zrejmá a badateľná na prvý pohľad. Komunikácia v rámci medziľudských vzťahov sa čím ďalej tým viac a viac vytráca niekam do online priestoru. Častokrát sme svedkami alebo rovno účastníkmi toho, kedy sa použitím elektronických oznamovacích prostriedkov prijímajú dôležité rozhodnutia, napríklad sa stáva úplne bežným javom hlasovanie valného zhromaždenia spoločnosti per rollam prostredníctvom e-mailovej komunikácie či mobilnej aplikácie. S čoraz väčšou digitalizáciou a informatizáciou spoločnosti nastupuje však aj potreba orgánov činných v trestnom konaní a súdov držať s vývojom a sofistikovanými metódami páchateľov krok. Okrem technologických výziev, však mnohokrát
narážajú na opakujúci sa problém, a síce, že záujmové digitálne údaje sú uchovávané na zahraničných serveroch. Poskytovateľ služieb sídliaci v inej jurisdikcii, neochota dobrovoľnej spolupráce, obmedzená právomoc slovenských orgánov či zdĺhavé a formalizované postupy, to všetko sú nežiaduce faktory volajúce po modernom uspokojivom riešení zohľadňujúcom realitu dnešných dní.

2 PROBLÉMY APLIKAČNEJ PRAXE SÚVISIACE SO ZAISŤOVANÍM ELEKTRONICKÝCH DÔKAZOV

Keďže využívanie elektronických dôkazov je relatívne nový právny nástroj v rámci dokazovania v trestnom konaní, úvodom by bolo vhodné ozrejmiť si trojicu pojmov elektronický dôkaz, prameň elektronického dôkazu a elektronický dôkazný prostriedok, nakoľko teória trestného práva procesného tieto pojmy rozlišuje. Istým medzníkom vo vývoji bol Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z roku 2011[1] , ktorý ako jeden z prvých dokumentov vôbec predikoval zhromažďovanie dôkazov o trestnom čine v elektronickej forme. V Slovenskej republike platný a účinný zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) tieto pojmy nepozná, a preto si pomôžeme analógiou. Elektronickým dôkazom teda rozumieme akúkoľvek informáciu s dôkaznou hodnotou relevantnú pre trestné konanie, ktorá je prenášaná alebo uchovávaná v digitálnej podobe[2] a ktorá bola získaná zákonným spôsobom. Za pramene elektronických dôkazov preto môžeme v tom najširšom možnom význame považovať cloudové úložiská, výpočtovú techniku vrátane počítačov, technických nosičov (USB kľúče, externé disky), ako aj prenosné elektronické zariadenia, teda mobilné telefóny, tablety či inteligentné hodinky. Všetky tieto elektronické zariadenia disponujú jednou rovnakou črtou, a to, že v sebe majú zabudovanú pamäť, ktorá predstavuje samotnú prapodstatu zdroja dát, pretože to je miesto, kam sa všetky informácie ukladajú. Informácie môžu mať potom volatilnú alebo perzistentnú povahu,[3] a to v závislosti od toho či sú uložené na pevných diskoch zariadení alebo sa nachádzajú v operačnej pamäti. Pod elektronickým dôkazným prostriedkom možno chápať vykonanie dôkazu rozličnými spôsobmi, napríklad mailom či profilom zo sociálnej siete, teda jeho konverziou, interpretáciou do ľudskými zmyslami vnímateľnej podoby, nakoľko dáta samy o sebe sú iba zhlukom matematických operácií, ktoré v tejto svojej originálnej podobe nemajú pre laika žiadnu výpovednú hodnotu. 

V aplikačnej praxi sa však možno stretnúť so vskutku kurióznym problémom, a to nesprávnou interpretáciou elektronického dôkazu, ktorá vyúsťuje do mylných záverov. Neraz sa v zápisnici z hlavného pojednávania nachádza formulácia o vykonaní listinných dôkazov ich prečítaním, pod ktoré sú podraďované či už výtlačky e-mailov, výtlačky obrazovky počítaču alebo mobilného telefónu. Orgány činné v trestnom konaní a súdy však prenosom dát do tlačenej podoby opomínajú, že takáto interpretácia elektronického dôkazu nemusí vždy zohľadňovať objektívnu skutočnosť. Napríklad v prípade obrazovo-zvukovej nahrávky[4] je možné navrhnúť vykonanie dôkazu predložením technického nosiča (napríklad DVD či USB kľúča). Je však zrejmé, že jeho konverziou, čo i len takým rutinným úkonom akým je kopírovanie, sa môže vynechať veľké množstvo informácií súvisiacich s predkladanými dátami, nazývaných aj metadáta. Metadátami, veľmi zjednodušene povedané dátami dát, označujeme súbor informácií, ktoré majú výpovednú hodnotu pre vznik, zmenu alebo zánik predmetných dát. Absencia metadát vedie k volatilite dôkazu[5] , čo automaticky vedie k jeho nepoužiteľnosti, a tak zo strany obhajoby dochádza k odôvodneným námietkam týkajúcich sa celistvosti a autenticity zaisteného dôkazu. Tu sa potom stretávame s otázkou prípustnosti takéhoto elektronického dôkazu. A preto, nakoľko dôveryhodným potom bude, napríklad vytlačený screenshot uskutočnenej komunikácie uloženej v aplikácii smartfónu, ktorá má preukazovať skutočnosť relevantnú pre trestné konanie. 

3 ZÁKONNOSŤ A PRÍPUSTNOSŤ ZAISTENÝCH ELEKTRONICKÝCH DÔKAZOV

Na tomto mieste je vhodné poukázať na vybrané otázky z praxe a kategórie zákonnosť a prípustnosť dôkazu si demonštrujeme na prípade zaisťovania e-mailovej komunikácie v trestnom konaní. Deliacim okamihom v prípade elektronickej pošty, či už prijatej, odoslanej alebo rozpísanej je moment uloženia, resp. stiahnutia e-mailu do príslušného zariadenia. Preto v prípade, ak je e-mail uložený v počítači, možno hovoriť o veci v zmysle legálnej definície podľa § 130 ods. 2 Trestného zákona „Za vec sa považuje aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči.“, a teda takáto vec môže byť zaistená v rámci niektorej z prehliadok podľa Trestného poriadku, a následne podrobená znaleckému skúmaniu. V tomto smere je však potrebné odlíšiť prípady, kedy takáto e-mailová komunikácia nie je uložená, resp. stiahnutá v danom počítači či mobilnom telefóne a prístup k nej je možný iba prostredníctvom webového prehliadača. Predmetná elektronická pošta za týchto okolností nespĺňa pojmový znak „na ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU