VYUŽÍVANIE ÚDAJOV ZVEREJŇOVANÝCH ORGÁNMI VEREJNEJ SPRÁVY NA KOMERČNÉ ÚČELY – PRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ ZA NESPRÁVNE A NEPRAVDIVÉ ÚDAJE1

Autor: JUDr., Ľubica Masárová, PhD.
Univerzita: Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta

Abstrakt

Autorka sa v článku venuje zverejňovaniu informácií, ktorými disponujú vykonávatelia verejnej správy, vo forme otvorených dát. Poukazuje na možné riziká spojené so zverejnením nesprávnych údajov o fyzických a právnických osobách, najmä tých, ktoré sú spôsobilé negatívne ovplyvniť postavenie osoby v spoločnosti. Pozornosť je venovaná aj aktuálnej judikatúry SD EÚ týkajúcej sa otázky vyváženia dvoch kolidujúcich práv, a to práva na slobodu prejavu a práva na súkromie v prípade zverejňovania a spracovávania osobných údajov. Analyzovaná je tiež relevantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúca sa posudzovania zásahov do práva na súkromie zverejňovaním, spracovaním a šírením údajov a osobách, ktoré sú z evidencií vedených vykonávateľmi verejnej správy.

 

ÚVOD

Vláda SR sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude zvyšovať transparentnosť verejnej správy a sprístupňovať verejné informácie, ktorými disponuje, vo forme otvorených dát. Ambíciou tohto kroku je podporovať hospodárstvo založené na dátach a tým stimulovať podnikateľské prostredie. Koncept otvorených dát vychádza z predpokladu, že orgány verejnej správy zhromažďujú a spravujú obrovské množstvo verejných dát v rôznych oblastiach. Využitie tejto množiny verejných informácií na komerčné alebo nekomerčné účely v podobe vývoja rôznych aplikácií je možné, ak sa zabezpečí ich zverejňovanie vo formáte otvorených dát. Za otvorené dáta nemožno považovať tie dáta, ku ktorým sa vzťahujú právne predpisy, ktoré neumožňujú ich zverejnenie, napr. zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zverejňovanie otvorených dát sa týka len verejných dát a teda nie takých, ktoré sú kategorizované ako prísne tajné, tajné, dôverné, vyhradené, citlivé, osobné, vyhradené, chránené.2

Transponovaním smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 oopakovanom použití informácií verejného sektora do zákona č. 211/2000 Z. z. oslobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2016 sa vytvoril predpoklad na proaktívne, ale aj pasívne (na základe žiadosti) zverejňovanie otvorených dát povinnými osobami.

V súvislosti so zverejňovaním dát vykonávateľmi verejnej správy je však nutné venovať pozornosť aj nevyhnutnosti rešpektovania Ústavou SR a medzinárodnými dokumentami zaručeného práva osôb na súkromie a eventuálnej kolízii tohto práva s tiež rovnakými dokumentami garantovaným právom na slobodné šírenie informácií a slobodu prejavu. Rovnako tak je nutné adekvátnu pozornosť venovať zodpovednosti vykonávateľov verejnej správy za správnosť apravdivosť zverejňovaných dát, ktoré sú následne rôznymi subjektami spracovávané na komerčné a nekomerčné využitie. Vzhľadom na rozsah tohto príspevku jeho cieľom je poukázať na vybrané problémy zverejňovania dát získaných vykonávateľmi verejnej správy v oblasti správy daní a odvodov.

1 PRÁVNY RÁMEC V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Právnym základom pre poskytovanie informácií v dispozícií orgánov verejnej správy v Slovenskej republike je zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ako už bolo v úvode konštatované, ten najmä po transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 vytvoril predpoklad na proaktívne ako aj pasívne zverejňovanie otvorených dát povinnými osobami. Obmedzenia v zverejňovaní dát, ktorými disponujú vykonávatelia verejnej správy sú obsiahnuté nie len v tomto právnom predpise, ale aj v mnohých ďalších právnych predpisoch, ktoré však zároveň upravujú aj výnimky, na ktoré sa uvedené obmedzenia nevzťahujú.

Vo vzťahu k fyzickým osobám možno uviesť v prvom rade zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnako tak obmedzenia vo vzťahu k zverejňovaniu údajov v dispozícii vykonávateľov verejnej správy obsahujú aj iné právne predpisy. V článku analyzovanej oblasti ako príklad možno uviesť napr. zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 11 upravuje povinnosť zachovávať daňové tajomstvo, za ktoré sú považované informácie o daňovom subjekte, ktoré sa získajú pri správe daní. Súčasne však zákon zakotvuje výnimky z povinnosti zachovávať daňové tajomstvo, t.j. prípady, kedy daňové orgány informácie získané pri správe daní sú oprávnené zverejniť. V súlade s § 52 ods. 1 Daňového poriadku Finančné riaditeľstvo SR zverejňuje napr. zoznamy daňových dlžníkov podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 EUR, zoznam daňových subjektov, ktorým bola v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa bude zoznam zverejňovať povolená úľava alebo odpustený daňový nedoplatok s uvedením jej výšky atď. Rovnako tak FR SR zverejňuje v súlade s § 52 ods. 6 Daňového poriadku na svojom webovom sídle zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod zákona č. 222/2004 Z.Z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ide o prípady, kedy platiteľ DPH porušuje svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona).3 V tomto prípade zákon zároveň prikazuje vymazať zo zoznamu platiteľa, u ktorého odpadli dôvody, na základe ktorých bol v tomto zozname zverejnený a súčasne v období šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch neporušil svoje povinnosti.4 Zverejnené zoznamy umožňujú filtrovať záznamy na základe vyplnenia jednotlivých preddefinovaných položiek filtra (názov subjektu, adresa). Výsledný vybraný zoznam je možné exportovať do niektorého z povolených formátov (spravidla sú to formáty: .pdf, .xls alebo .csv). Zároveň je zverejnený úplný, aktuálne zverejnený zoznam vo formáte XML alebo CSV v komprimovanom tvare (.zip), pre ďalšie spracovanie. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravuje zhromažďovanie, zverejňovanie a ochranu údajov v dispozícii orgánov sociálneho zabezpečenia v § 170. Z neho vyplýva, že údaje evidované orgánmi sociálneho zabezpečenia nie sú verejné amôžu byť sprístupnené iba zo zákonných dôvodov vybraným subjektom. Výnimku predstavuje ustanovenie § 171 tohto zákona, podľa ktorého Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam fyzických a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky, pričom sumu pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do zoznamu určuje generálny riaditeľ. Zoznam obsahuje meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, obchodné meno právnickej osoby a sumu pohľadávky. Zákon bližšie nešpecifikuje otázku aktualizácie uvedeného zoznamu. Podľa informácie Sociálnej poisťovne zoznam je aktualizovaný 4 krát mesačne. Zároveň je pre hromadné stiahnutie zoznam dlžníkov sprístupnený vo formáte csv.zip a txt.zip.

Pre ďalšiu analýzu problematiky je potrebné uviesť, že dáta v podobe rôznych v súlade so zákonom zverejňovaných informačných zoznamov a najmä zoznamy dlžníkov zverejňované či už Sociálnou poisťovňou alebo Finančným riaditeľstvom SR sú využívané rôznymi obchodnými spoločnosťami na komerčné účely (napr. v podobe spracovanie analýz bonity subjektu pre obchodných partnerov), bankami, poisťovňami a rovnako tak sú ďalej šírené a spracovávané tieto dáta aj v rámci rôznych verejne dostupných projektov na internete (napr. projekt www.foaf.sk), ktoré poskytujú časť informácií bezodplatne a časť iba na základe plateného prístupu.

Právny základ pre uvedené spracúvanie osobných údajov o fyzických osobách dáva ustanovenie § 10 ods. 3 písm. e) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je možné aj bez súhlasu dotknutej osoby spracúvať osobné údaje, ktoré už boli zverejnené v súlade so zákonom a prevádzkovateľ ich náležite označil ako zverejnené, pričom ten, kto tvrdí, že spracúva zverejnené osobné údaje, na požiadanie preukáže úradu, že spracúvané osobné údaje boli už zákonne zverejnené. Tento právny základ sa s účinnosťou nového Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 ruší. Podľa informácie zverejnenej Úradom na ochranu osobných údajov SR dôvodom pre jeho zrušenie je jeho rozpor so zásadou zákonnosti, spravodlivosti a transparentnosti a zásadou obmedzenia účelu a kompatibility účelu. Preto aj pre spracúvanie už zverejnených osobných údajov bude musieť prevádzkovateľ disponovať iným primeraným právnym základom v súlade s čl. 6 nového nariadenia.5 Podľa čl. 85 uvedeného nariadenia majú však členské štáty právnymi predpismi zosúladiť právo na ochranu osobných údajov podľa tohto nariadenia s právom na slobodu prejavu a právom na informácie vrátane spracúvanie na žurnalistické účely a na účely akademickej, umeleckej a literárnej tvorby. Je potrebné poznamenať, že právo na ochranu osobných údajov je súčasťou širšieho práva na ochranu súkromia ako jedného zo základných ľudských práv a slobôd.

2 PRÁVO NA INFORMÁCIE A SLOBODU PREJAVU VS. PRÁVO NA OCHRANU SÚKROMIA

Aj vzhľadom na vyššie uvedené zmeny, ktoré významným spôsobom ovplyvnia ďalšie šírenie a spracovanie dát zverejnených aj vykonávateľmi verejnej správy v oblasti daní a odvodov bude záväzkom štátu vytvoriť takú právnu úpravu, ktorá vytvorí spravodlivú rovnováhu medzi ochranou osobnosti a súkromia dotknutých osôb a slobodou prejavu. Ide o otázku veľmi citlivú a zložitú, o čom svedčí aj relevantná judikatúra Súdneho dvora EÚ, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.

Ako konštatovala generálna advokátka J.Kokott vo svojom návrhu vo veci C-73/07 Tietosuojavaltuutettu proti Satakunnan Markkinapörssi Oy a Satamedia Oy už pri prijímaní smernice EP a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa vedelo o možnom konflikte medzi týmito dvoma základnými právami, a členské štáty preto dostali v článku 9 tohto nariadenia za úlohu zabezpečiť rovnováhu medzi nimi. Mali prijať nevyhnutné výnimky z ochrany údajov najmä pre médiá.

V uvedenom prípade Súdny dvor EÚ riešil otázku, či možno túto výnimku pre médiá vztiahnuť aj na zverejnenie daňových údajov fínskych občanov vo forme zoznamu vrátane údajov o ich príjmoch a majetku v časopise, ako aj na následné sprístupnenie týchto údajov prostredníctvom služby krátkych textových správ (SMS) pre mobilnú telekomunikáciu. V zmysle fínskej vnútroštátnej právnej úpravy sú verejnými daňovými údajmi obsiahnutými v každoročne vykonávanom zdanení meno daňovníka, jeho rok narodenia a obec, v ktorej má bydlisko, ako aj údaje o príjme zo zdaniteľnej činnosti, z kapitálu a zdaniteľného majetku a suma vymeraných daní. Verejný orgán tieto individuálne údaje v zmysle zákona na požiadanie oznamuje ústne, ale dokumenty môže dať aj k nahliadnutiu alebo vyhotoviť ich kópie. Kópie súboru dát verejného orgánu s osobnými údajmi sa môžu poskytnúť vo vytlačenej alebo elektronickej forme pod podmienkou, ak je príjemca podľa predpisov o ochrane

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia