PREPUSTENIE ZO SLUŽOBNÉHO POMERU Z DÔVODU PROTIPRÁVNEHO KONANIA POLICAJTA A PRINCÍP NE BIS IN IDEM1

Autor: JUDr., Michal Aláč, PhD.
Univerzita: Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta

Abstrakt

Policajt je zo zákona povinný chrániť zákonnosť, a to tak v čase služby ako aj mimo nej. Môže však nastať situácia, kedy, či už vedome alebo nevedome, poruší právny predpis a musí byť voči nemu vyvodená príslušná zodpovednosť. Služobný úrad má v takejto situácii špecifické postavenie. Na jednej strane musí postupovať tak, aby ochránil záujmy spoločnosti a zároveň, aby chránil policajta a nezasiahol neprimeraným spôsobom do priebehu alebo samotného trvania jeho služobného pomeru. V aplikačnej praxi často dochádzalo k nesprávnemu postupu spôsobenému nejasnou zákonnou úpravou a až rozhodovacia prax justičných orgánov dokázala tieto nedostatky zvrátiť.

 

1 ÚVOD

Zákon č. 73/1998 Z. z.2 predstavuje komplexnú právnu úpravu služobného pomeru policajtov. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. sa policajtom rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník Slovenskej informačnej služby, príslušník Národného bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Cit. zákon obsahuje hmotnoprávnu úpravu ich práv a povinností a na to nadväzujúcu procesnoprávnu úpravu konania vo veciach služobného pomeru a s výnimkou oblasti sociálneho zabezpečenia neodkazuje na subsidiárnu aplikáciu iného všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho iný druh štátnej služby.

Zákon č. 73/1998 Z. z. ustanovuje osobitné podmienky vzniku služobného pomeru, jeho priebehu, ako aj podmienky jeho ukončenia a zodpovednostné vzťahy príslušníkov, a to najmä oblasť disciplinárnej zodpovednosti. Procesnoprávna úprava upravujúca konanie vo veciach služobného pomeru je však nedostatočná, pretože je len rámcová a neupravuje všetky procesné inštitúty, ktoré sú pre iné procesné úpravy štandardné. Zároveň však zákon č. 73/1998 Z. z. v § 247a ustanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Správny poriadok však nie je možné vylúčiť absolútne, pretože v konaní podľa zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné aplikovať základné princípy správneho konania zakotvené v správnom poriadku, resp. princípy správneho trestania.

2 SLUŽOBNÁ PRÍSAHA, SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA A POVINNOSTI POLICAJTA

2.1 Služobná prísaha a povinnosti policajta

Služobný pomer policajta vzniká na základe individuálneho správneho aktu – personálneho rozkazu o prijatí do štátnej služby, a to dňom určeným v tomto personálnom rozkaze, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu. Služobný pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou. Na konštituovanie služobného pomeru je teda nevyhnutné kumulatívne splnenie štyroch podmienok: vydanie personálneho rozkazu o prijatí, jeho doručenie uchádzačovi, nastúpenie do služby a zloženie služobnej prísahy bez výhrady.

Znenie služobnej prísahy je ustanovené v § 17 zákona č. 73/1998 Z. z. pre príslušníkov Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže nasledovne: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. Prísaha príslušníkov Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného zboru znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný príslušník Slovenskej informačnej služby/Národného bezpečnostného úradu. Služobné povinnosti budem plniť podľa svojich najlepších schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem chrániť ústavné zriadenie Slovenskej republiky, ako aj práva občanov. Na to som pripravený vynaložiť všetky sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!“.

V súvislosti so zložením služobnej prísahy je dôležité poukázať na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že podľa § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 2). Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k Policajnému zboru (§ 16 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 2. Teda sľubu, ktorým tú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti, a to aj s nasadením vlastného života. Táto prísaha nie je prázdnou proklamáciou určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do Policajného zboru, ale skutočným potvrdením záväzku. Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom Policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým má súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. A od iných osôb nemožno očakávať plnenie sľubu - vyššiu vernosť a ani zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Naopak, prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali.3 Za iné osoby možno označiť tzv. „civilné osoby“, resp. spoločnosť ako celok.

Služobná disciplína policajtov podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Generálna enumerácia povinností policajta je ustanovená v § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Medzi najdôležitejšie povinnosti patrí povinnosť plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Ďalej taktiež povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, povinnosť v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu, plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a povinnosť predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti. Cit. ustanovenie upravuje ako lex generalis povinnosti policajta prioritnevo vzťahu k nadriadenému, resp. služobnému úradu a determinuje jeho postavenie ako nositeľa disciplinárnej zodpovednosti za disciplinárne previnenie.

3 PROTIPRÁVNA ČINNOSŤ POLICAJTA A POSTUP SLUŽOBNÉHO ÚRADU

3.1 Disciplinárne previnenie

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa disciplinárnym previnením rozumie zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Za disciplinárne previnenie zákon č. 73/1998 Z. z. podľa § 52 ods. 2 považuje aj konanie príslušníka, ktoré má znaky priestupku . Zákon v poznámke pod čiarou zároveň odkazuje na § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) vznení neskorších predpisov. Zákon o priestupkoch v § 10 ustanovuje, že osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia