KVALITATÍVNA ANALÝZA VYBRANÝCH KRIMINOGÉNNYCH FAKTOROV PÁCHATEĽOV TRESTNÝCH ČINOV AKCENTUJÚCICH OCHRANU VERITEĽOV[1]

Autori: JUDr. Jakub Ľorko PhD., JUDr. Stanislav Mihálik PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta

Abstrakt

V predkladanom príspevku sa autori zamerali na profil páchateľa vybraných trestných činov s akcentom na ochranu veriteľov. Analyzovaný súbor predstavuje všetkých aktuálne odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody za vybrané trestné činy s akcentom na ochranu veriteľov a vzhľadom na nie častý výskyt, resp. „stíhanie“ predmetných trestných činov, ide len o štyroch odsúdených. Autori vybraný súbor odsúdených podrobili kvalitatívnej analýze, pričom spoločné komparačné kritériá predstavuje vybraných 5 kriminogénnych faktorov, ktorými sú osobná charakteristika, rodinné zázemie, pracovné návyky, závislosti a trestná činnosť odsúdených.

 

1 Výskumné zámery projektu

Projekt VEGA s názvom Právna ochrana uč astnikov ekonomicko-pravnych vzťahov s akcentom na trestnoprávnu ochranu veriteľov, ktorého vedúcim je doc. JUDr. Eduard Burda, PhD., sa momentálne nachádza v treťom roku realizácie. Podstata projektu v zmysle žiadosti o dotáciu/finančný príspevok – návrhu vedeckého projektu, spočíva v interdisciplinárnom vedeckom rozbore právnej úpravy vybraných trestných činov, ktoré slúžia na ochranu účastníkov ekonomicko-právnych vzťahov, predovšetkým, avšak nielen veriteľov. Tieto trestné činy nie je možné vedecky skúmať bez hĺbkovej analýzy súvisiacich právnych predpisov z ďalších právnych odvetví ako sú finančné právo, správne právo a obchodné právo, ani bez vedeckého poznania ekonomicko-právneho prostredia, v ktorom sa tieto trestné činy vyskytujú. Preto je potrebné pri jeho spracovaní vychádzať z podrobných ekonomických a sociologicko-právnych až kriminologických analýz. Cieľom projektu je analyzovať, aké účinky má daná právna úprava v súčasnom ekonomicko-právnom prostredí, odhaliť jej slabé stránky či nedostatky vzhľadom na realitu a v syntéze navrhnúť právnu úpravu de lege ferenda, ktorá by tieto nedostatky v reálnom prostredí eliminovala.

Cieľom projektu je systematicky spracovať a poskytnúť viacdimenzionálny pohľad na problematiku ochrany účastníkov ekonomicko-právnych vzťahov, predovšetkým veriteľov, ale aj osôb, ktorých majetok je spravovaný inými osobami a ekonomických konkurentov. Keďže ide o tému značne širokú, predmet skúmania bol vymedzený cez päť do značnej miery súvisiacich trestných činov stanovených v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj „TZ“). Pritom žiadny z týchto trestných činov nie je možné ani aplikovať, ani skúmať bez prepojenia na osobitnú právnu úpravu z oblasti správneho, finančného či obchodného práva a potreba správnej formulácie či už týchto trestných činov alebo príslušnej osobitnej právnej úpravy nie je možná bez znalostí ekonomických súvislostí a sociologicko-právneho, prípadne kriminologického výskumu zameraného na realizáciu týchto právnych úprav v praxi. Ochranu veriteľov skúmame najmä cez trestné činy poškodzovanie veriteľa podľa § 239 TZ a zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 TZ (v prípade potreby výskum rozšírime o trestné činy súvisiace s konkurzným a reštrukturalizačným konaním), ochranu osôb pri správe ich majetku skúmame primárne prostredníctvom trestného činu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a nasl. TZ, ochranu ekonomických konkurentov cez trestný čin zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa § 265 TZ a pre všetky tieto trestné činy je tiež podstatný ich súvis s trestným činom skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a nasl. TZ.

Autori sa v predchádzajúcich výskumných fázach projektu zameriavali najmä na analýzu vybraných hmotnoprávnych ustanovení TZ, t. j. konkrétnych skutkových podstát trestných činov,[2] z čoho o. i. vyplynul záver o nízkom nápade trestných vecí[3] kvalifikovaných ako vyššie uvádzané trestné činy zamerané na ochranu veriteľov.

Poznanie právnej úpravy, jeho kladných aj záporných stránok, vykonanie horizontálnej komparácie vo vzťahu k relevantným právnym úpravám iných štátov, či spracovanie vertikálnej historickej komparácie nám prinieslo rôzne závery, nedostali sme však odpoveď na otázku, aké sú atribúty páchateľa vybraných trestných činov akcentujúcich ochranu veriteľov?

2 Metódy a ciele partikulárneho výskumu

Práve odpoveď na vyššie nastolenú otázku je hlavným cieľom predmetného príspevku. Prvotná idea autorov príspevku bola spracovať kvantitatívnu analýzu kriminogénnych faktorov páchateľov trestných činov akcentujúcich ochranu veriteľov. Kvantitatívna analýza sa aplikuje pri zisťovaní početnosti, frekvencie výskytu zistených poznatkov alebo ich intenzity, pomocou štatistických metód kvantitatívnou analýzou sa zisťuje dôležitosť určitých údajov či stupeň závislosti medzi určitými faktmi.[4] Zámerom autorov bolo aplikovať danú metódu na celú vzorku odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody za trestné činy poškodzovanie veriteľa podľa § 239 TZ, zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 TZ, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a nasl. TZ, zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa § 265 TZ a skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a nasl. TZ (ďalej len „trestné činy akcentujúce ochranu veriteľov“). Následne by boli v danej vzorke skúmané spoľahlivé, „tvrdé“ a opakovateľné údaje[5], ktoré vprípade kriminologického profilu páchateľa predstavujú statické kriminogénne faktory (napr. pohlavie, vek, vzdelanie, atď.),[6] apráve vytvorenie kriminologického profilu malo byť hlavným cieľom daného výskumu.

Autori na zber dát využili dohodu o spolupráci medzi Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou a Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“). GR ZVJS prevádzkuje internú aplikáciu VVVT, ktorá obsahuje jednotlivé karty odsúdených ao.i. je možné prostredníctvom danej aplikácie vytvoriť zoznam klientov (odsúdených) podľa jednotlivých trestných činov. Autori však po vygenerovaní zoznamu klientov odsúdených a nachádzajúcich sa výkone trestu odňatia slobody pre trestné činy akcentujúce ochranu veriteľov zistili, že vo výkone trestu odňatia sa v súčasnosti pre spáchanie vybraných trestných činov nachádzajú len 4 odsúdení. Táto skutočnosť predstavovala komplikáciu, keďže metóda kvantitatívnej analýzy vyžaduje určitú početnú vzorku, na základe ktorej by sme mohli zovšeobecniť určité zistenia do záverov ovybraných statických kriminogénnych faktoroch. Vzorka štyroch odsúdených nemá výpovednú hodnotu ani v porovnaní s aktuálnym objemom väzenskej populácie, ktorý je viac ako 8 tisíc odsúdených a obvinených.

Autori vzhľadom na uvedené prehodnotili výber metódy a rozhodli sa pre kvalitatívnu analýzu, ktorá skúma charakteristické znaky jednotlivých faktov, ich charakter zvláštnosti, opiera sa o logické operácie. Ako zdroj údajov si autori zvolili záznam o psychologickom vyšetrení, ktorý v podmienkach ZVJS realizuje psychológ rozhovorom s odsúdeným, pričom takýto záznam obsahuje spravidla autoanamnestické údaje (rodinná anamnéza, osobná anamnéza, pracovná anamnéza, zdravotná anamnéza, závislosti, sebahodnotenie, záľuby, životnú perspektívu a kontakt s civilným prostredím), údaje o trestnej činnosti (kriminálna anamnéza, aktuálna trestná činnosť a postoj odsúdeného k trestnej činnosti) a závery psychologického vyšetrenia (použité metódy, psychologická charakteristika a odporúčania).

Autori sa vzhľadom na neznalosť obsahu a štruktúry psychologického vyšetrenia nerozhodli pre preliminárny výber skúmaných kritérií, ale najskôr si jednotlivé záznamy z psychologických vyšetrení preštudovali aby poznali ich štruktúru, obsah ateda aj ich výpovednú hodnotu. Nakoniec autori najmä vzhľadom na mieru porovnateľnosti jednotlivých kritérií u konkrétnych odsúdených dospeli k rozhodnutiu a výberu nasledujúcich kritérií – kriminogénnych faktorov:

a) Trestná činnosť

- popisuje spáchaný skutok, ktorým páchateľ naplnil skutkovú podstatu trestného činu akcentujúceho ochranu veriteľov (považujeme za potrebné zistiť aj formu páchania predmetnej trestnej činnosti), 

-  obsahuje kriminálnu anamnézu, t. j. početnosti výskytu odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody aaj početnosti odsúdení spolu sdruhom páchanej kriminality,

-  vyjadruje postoj odsúdeného k trestnej činnosti;

b) Osobná charakteristika

- V nej sa nachádzajú údaje ako vek, rodinná situácia (slobodný, rozvedený, atď.), počet detí, vzdelanie;

c) Rodinné zázemie

- Od osobnej charakteristiky sa odlišuje najmä tým, že obsahuje údaje o rodičoch a súrodencoch odsúdeného aich rodinnej situácii, nevynímajúc informácie o páchaní trestnej činnosti rodinnými príslušníkmi,

 

d)  Pracovné návyky

- Sú akýmsi „životopisom“ odsúdeného obsahujúcim jeho predchádzajúce pracovné pozície v rôznych pracovnoprávnych vzťahoch, prípadne aj jeho plány do budúcna v danej oblasti a

 

e)  Závislosti

- Daná položka obsahuje súbor návykov odsúdeného, resp. jeho vzťah k alkoholu, cigaretám, hracím automatom, ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia