ZÁKONNOSŤ A PRÍPUSTNOSŤ VÝSLUCHU OBZVLÁŠŤ ZRANITEĽNEJ OBETE

1 ÚVOD

Od 1. januára 2018 je v podmienkach Slovenskej republiky účinný zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obetiach“), ktorým sa vykonala úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ a smernice Rady 2004/80/ES. Cieľom zákonodarcu bolo jednoznačne vymedziť silné postavenie obete a to atribútmi, ktoré možno zjednodušene rozdeliť na morálne a právne. Je prirodzené, že účelom zákona o obetiach je zaistiť ich uznanie, zaobchádzanie s rešpektom, zabezpečiť empatický, individuálny a najmä profesionálny prístup.[1] Praktická aplikácia niektorých právnych atribútov v trestnom konaní však vyvolala značné problémy. Zákon o obetiach rozoznáva pojem druhotná viktimizácia, ktorý definuje ako „ujmu, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania alebo nekonania orgánu verejnej moci, subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, znalca, tlmočníka, obhajcu alebo oznamovacích prostriedkov.“ Zákon o obetiach tiež obohatil zákon č. 301/2005 Z. z. (ďalej len „Trestný poriadok“) o zásadu „ochrany poškodeného,“ ktorá znie nasledovne: „orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné v priebehu celého trestného konania umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých ho treba riadne, vhodným spôsobom a zrozumiteľne poučiť. Trestné konanie sa musí viesť s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému. Treba zohľadniť jeho osobnú situáciu a okamžité potreby, vek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie a jeho vyspelosť a zároveň plne rešpektovať jeho fyzickú, mentálnu a morálnu integritu. Ustanovenia osobitného zákona o právach obetí trestných činov tým nie sú dotknuté.“[2]

Zákon o obetiach zaviedol do slovenského právneho poriadku pojem obeť, obzvlášť zraniteľná obeť či obeť domáceho násilia. Obzvlášť zraniteľnou obeťou sa rozumie:
1. dieťa,
2. osoba staršia ako 75 rokov,
3. osoba so zdravotným postihnutím,
4. obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi, trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, trestného činu spáchaného organizovanou skupinou, niektorého z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, niektorého z trestných činov terorizmu alebo trestného činu domáceho násilia,
5. obeť trestného činu spáchaného násilím alebo hrozbou násilia z dôvodu jej pohlavia, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania alebo viery, 
6. obeť iného trestného činu, ktorá je vystavená vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie zistenému na základe individuálneho posúdenia obete a jej osobných vlastností, vzťahu k páchateľovi alebo závislosti od páchateľa, druhu alebo povahy a okolností spáchania trestného činu.[3]

Na prvý pohľad sa citované ustanovenie javí ako jednoznačné, avšak orgány činné v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) a súdy sa v aplikačnej praxi museli vysporiadať s otázkou, či osoba podľa prvých troch bodov je obzvlášť zraniteľnou obeťou aj v prípade procesného postavenia svedka. Z jazykového výkladu môže vyplývať, že pokiaľ by mala byť obzvlášť zraniteľnou obeťou výlučne obeť, výslovne by to bolo uvedené, rovnako ako v bodoch 4.,5, a 6. Na druhej strane teleologickým výkladom dospejeme jednoznačne k záveru, že úmyslom zákonodarcu bolo chrániť obete, a preto sa musí jednať o obeť.[4]

2 PRÁVNA ÚPRAVA

V zmysle predchádzania riziku druhotnej viktimizácie sa zákonom o obetiach ustanovil spôsob, akým prebieha výsluch obzvlášť zraniteľnej obete. Ak je ako svedok v trestnom konaní vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného zákona, treba vykonať výsluch ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. Výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu. OČTK zabezpečí, aby výsluchy v prípravnom konaní viedla tá istá osoba, ak sa tým nenaruší priebeh trestného konania. Podľa znenia účinného do 31. 12. 2018 sa k výsluchu priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu. Výsluch bolo teda potrebné vykonať za obligatórnej prítomnosti psychológa alebo znalca. Úloha znalca v trestnom konaní spočíva najmä v znaleckej činnosti. Znalcov v odbore psychológia registruje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky 188 (k 12.2.2019).[5] Pokiaľ je odôvodnený predpoklad, že znalec bude v ďalšom konaní ustanovený, nie je v zásade problémom zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu podľa § 134 ods. 4 Trestného poriadku. Vzhľadom na výrazný dopyt po vypracovaní znaleckých posudkov v trestných a iných konaniach a zmienený počet registrovaných znalcov je prirodzené, že v časovej vyťaženosti motivácia znalca zúčastniť sa na jedinom úkone pro forma nie je vysoká. Trestný poriadok neupravuje povinnosť psychológa alebo znalca zúčastniť sa vykonania úkonu podľa § 134 ods. 4 Trestného poriadku zúčastniť. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že znalca ani psychológa nemožno predviesť. V súvislosti s vyššie uvedeným sa museli OČTK v záujme dodržania zákonnej dikcie výsluchu obzvlášť zraniteľnej obete pokúsiť zabezpečiť prítomnosť psychológa.

Psychologickú činnosť môžu v zmysle platnej právnej úpravy vykonávať len osoby, ktoré absolvovali ...