ZAISTENIE NÁROKU POŠKODENÉHO V TRESTNOM STÍHANÍ PROTI PRÁVNICKEJ OSOBE[1] [2]

Autor: Dr.h.c., prof., JUDr., Lucia Kurilovská, PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta

Abstrakt

Príspevok sa zaoberá analýzou a komentárom zaisťovacích inštitútov v trestnom stíhaní vedenom proti právnickej osobe. Analýza poskytuje náhľad na účel zaisťovacích opatrení. Komparuje ich s inštitútom zaistenia nároku poškodeného.

 

V prípravnom konaní rozhoduje o obmedzujúcom a zaisťovacom opatrení na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. V návrhu na vydanie obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je nevyhnutné špecifikovať samotné zaistenie, resp. obmedzenie tak, aby bolo vykonateľné. Odôvodnenie návrhu prokurátora na vydanie takéhoto rozhodnutia musí byť opreté o konkrétne skutkové zistenia, ktoré nasvedčujú tomu, že existuje nejaká dôvodná obava. Táto dôvodná obava nemôže byť opretá len o znenie zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov vznení neskoršieho predpisu (ďalej len „ZoTZPO“), ale musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností.

Zistené skutočnosti musia nasvedčovať, že obvinená právnická osoba je trestne zodpovedná za spáchaný trestný čin. Túto podmienku je potrebné vykladať tak, že z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa skutok stal, má znaky trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že sa ho mohla dopustiť právnická osoba. Ide v zásade o podmienku dôvodnosti vznesenia obvinenia, tak ako to je v prípade fyzickej osoby. Pri trestnom stíhaní právnickej osoby je potrebné túto podmienku posudzovať z pohľadu konceptu pričítateľnosti, t. j. či doposiaľ zistené skutočnosti napĺňajú všetky podmienky pričítateľnosti trestného činu.

Podľa § 26 ods. 3 ZoTZPO je nevyhnutné prihliadnuť aj na následky, ktoré môže mať uloženie takéhoto opatrenia na právnickú osobu, ako aj tretiu osobu. V zmysle uvedeného ustanovenia je potrebné vždy prihliadať aj na následky uloženia opatrenia pre právnickú osobu, prípadne tretie osoby (napr. veriteľov právnickej osoby). Súd by mal prihliadať na práva tretích osôb, dopad opatrenia na právnickú osobu, odôvodnenosť návrhu konkrétnymi skutočnosťami a iné. Pod tretími osobami rozumieme nielen zamestnancov právnickej osoby, ale aj ich dodávateľov, veriteľov a ďalšie osoby, ktoré sú závislé od riadneho chodu samotnej právnickej osoby. Rovnako budú tretími osobami aj ďalšie osoby, ktoré síce nemajú žiadny konkrétny vzťah k právnickej osobe, ale môžu profitovať z jej činnosti. Stotožňujeme sa s tvrdením Říhu, že vplyv na tretie osoby musí byť v uznesení riadne odôvodnený a podopretý konkrétnymi skutkovými argumentmi. Zastávame názor, že vysporiadanie sa s týmito okolnosťami by malo byť obsiahnuté už v návrhu prokurátora, nakoľko ide o jednu z obligatórnych okolností, na ktoré musí súd prihliadať.

Návetie § 26 ods. 1 ZoTZPO „z jej konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že...“ nápadne pripomína návetie § 71 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“ alebo „TP“) „a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že..“. Ak pripustíme skutočnosť, že opatrenia podľa § 26 ZoTZPO sú „väzbou“ právnickej osoby, tak nájdeme odpovede na vyššie položené otázky. Dôvody obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení sú v podstate analogickým odzrkadlením väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku. Dikcia zásady rovnosti strán, resp. rovnosti subjektov nám hovorí, že medzi obvinenou právnickou osobou a obvinenou fyzickou osobou nesmú existovať žiadne rozdiely v právach (ak to povaha veci nevylučuje). Zastávame názor, že lehota trvania obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení bude zhodná s lehotou trvania väzby uvedenou v § 76 Trestného poriadku. Každý jeden zásah do základných práv a slobôd musí byť pokrytý odôvodneným rozhodnutím súdu. Sme toho názoru, že základnou lehotou bude teda sedemmesačná lehota podľa § 76 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 1 ods. 2 ZoTZPO (stricto sensu je podľa nášho názoru nevyhnutné za základnú lehotu považovať „len nevyhnutný čas“ – pozn. autorov). Rovnako trváme na tom, že táto lehota sa predlžuje len za predpokladu, ak prokurátor podá najmenej dvadsať pracovných dní pred uplynutím lehoty obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo návrh na predĺženie tejto lehoty.

Teda per analogiam k 76 ods. 3 ZoTZPO, súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o obmedzujúcom alebo zaisťujúcom opatrení alebo o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty obmedzujúceho alebo zaisťujúceho opatrenia v prípravnom konaní tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia v prípravnom konaní alebo pred uplynutím lehoty obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou obmedzujúceho alebo zaisťujúceho opatrenia v prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného súdu rozhodne o zrušení obmedzujúceho alebo zaisťujúceho opatrenia písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Predĺžiť lehotu obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia možno len vtedy, ak návrh bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a zrušením obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia môže trvať až sedem mesiacov, lehota zaisťovacieho alebo obmedzujúceho opatrenia v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa § 76 ods. 7 TP. Pri späťvzatí návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby sa postupuje primerane podľa § 72 ods. 3 TP.[3]

Aplikácia ustanovenia § 76 ods. 3 Trestného poriadku per analogiam je podľa nášho názoru nielen možná, ale aj nutná. Rovnako je podľa nášho názoru nevyhnutné analogicky, s poukazom na § 1 ods. 2 ZoTZPO, aplikovať aj ustanovenie § 76 ods. 6 Trestného poriadku na celkovú lehotu trvania zaisťovacieho alebo obmedzujúceho opatrenia, ako aj ustanovenia § 76 ods. 7 Trestného poriadku.

Per analogiam k § 76 ods. 6 TP celková lehota zaisťovacieho alebo obmedzujúceho opatrenia v prípravnom konaní spolu so zaisťovacím a obmedzujúcim opatrením v konaní pred súdom nesmie presiahnuť
a) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,
b) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
c) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin

Per analogiam k § 76 ods. 7 TP z celkovej lehoty na obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie pripadá na prípravné konanie najviac
a) sedem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,
b) devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
c) dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

Paralelu s konaním o návrhu na vzatie obvineného do väzby vidíme aj pri podaní sťažnosti voči uzneseniu o opatrení podľa § 26 ZoTZPO, kde podľa nášho názoru bude musieť sudca pre prípravné konanie rozhodnúť tak, aby v prípade podania sťažnosti mohol byť spis predložený nadriadenému ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia