TRESTNÝ ČIN NEKALEJ LIKVIDÁCIE – (NE)POTREBNÁ FORMALITA

Autori: Mgr. Petra Dražová, JUDr. Lukáš Turay, JUDr. Filip Vincent
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta

Abstrakt

Autori v článku rozoberajú nový trestný čin nekalej likvidácie, ktorý podľa ich názoru nemal byť zavedený do nášho právneho poriadku. Poukazujú na úskalia nového trestného činu v rámci teórie trestného práva, ale aj v rámci aplikačnej praxe.

 

1 Úvod

V rámci právnej úpravy zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „Obchodný zákonník“), proces smerujúci k zániku obchodnej spoločnosti pozostáva z dvoch fáz – zrušenia a zániku obchodnej spoločnosti. Najznámejšie spôsoby zrušenia obchodnej spoločnosti sú rozhodnutie súdu, rozhodnutie spoločníkov alebo príslušného orgánu obchodnej spoločnosti alebo tiež uplynutie času, na ktorý bola obchodná spoločnosť založená. Zánik obchodnej spoločnosti nastane výmazom zobchodného registra, ktorý vykoná príslušný registrový súd podľa sídla obchodnej spoločnosti. Až dňom zániku obchodnej spoločnosti prestáva byť obchodná spoločnosť subjektom práv a povinností.[1]

Likvidácia predstavuje v rámci právnych noriem obchodného práva v zásade povinný proces medzi zrušením a zánikom spoločnosti, ktorý bol viacerými autormi definovaný rôzne. Likvidácia môže byť definovaná ako: „zákonom upravený postup, pri ktorom dochádza k mimosúdnemu vyrovnaniu majetkových vzťahov zanikajúcej právnickej osoby, resp. iného spoločenského útvaru, ktorý nastupuje obligatórne, pokiaľ zákon neurčuje, že likvidácia nie je potrebná.“[2] Iní autori likvidáciu definujú ako: „Likvidácia je komplexom právnych a iných úkonov, sledujúcich vo svojich dôsledkoch pôvodne zamýšľané vysporiadanie majetkových a ďalších pomerov zanikajúcej firmy. Prvotným účelom likvidácie je minimalizovať negatívne následky ukončenia činnosti pre vlastníkov kapitálu, zákazníkov, obchodných partnerov, tuzemských a zahraničných investorov a štát.“[3]

Zrušením obchodnej spoločnosti na základe vyššie uvedeného ešte obchodná spoločnosť nezaniká, čiže nestráca svoju právnu subjektivitu. Po zrušení obchodnej spoločnosti nasleduje proces likvidácie, ktorého účelom je zistiť všetok majetok obchodnej spoločnosti (vrátane aktív apasív), vysporiadať záväzky voči veriteľom obchodnej spoločnosti a ak obchodnej spoločnosti po tomto procese ostane majetok (nazývaný ako likvidačný zostatok), tak ten následne rozdeliť medzi spoločníkov obchodnej spoločnosti.[4]

Likvidácia však ako proces medzi zrušením a zánikom obchodnej spoločnosti nie je obligatórna vždy, pričom výnimky ustanovuje Obchodný zákonník. Likvidácia sa nevyžaduje vtedy, ak obchodné imanie zrušovanej obchodnej spoločnosti prechádza na právneho nástupcu (napr. v prípade zlúčenia alebo splynutia) a v ďalších prípadoch, kedy by uskutočnenie likvidácie nemalo zmysel, pretože obchodná spoločnosť nedisponuje relevantným majetkom na uspokojenie pohľadávok veriteľov, konkrétne:

ak spoločnosť nemá žiaden majetok;

ak súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku;

ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí ani na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty počas konkurzného konania;

ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku;

ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku;

ak po ukončení konkurzného konania neostane spoločnosti žiaden majetok.[5]

 

2 Trestný čin nekalej likvidácie 

Skutkové podstaty úpadkových trestných činov, medzi ktoré možno zaradiť aj skutkové podstaty trestného činu Nekalej likvidácie podľa § 251b zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „Trestný zákon“), patria do kategórie tzv. blanketových skutkových podstát, ktoré odkazujú priamo alebo nepriamo na iné právne predpisy. V prípade úpadkových trestných činov pôjde predovšetkým o Obchodný zákonník.

Likvidácia v mysli pozorného čitateľa vyvoláva nepochybne negatívnu konotáciu. Je to jeden zo spôsobov ukončenia „života“ obchodnej spoločnosti. Podstatou tohto inštitútu je vysporiadanie aktív a pasív likvidovanej právnickej osoby a tým usporiadanie jej majetkových pomerov.

Zaujímavý názor, s ktorým sa stotožňujeme, vyjadril JUDr. Peter Šamko. Poukázal na skutočnosť, že k likvidácii dochádza vtedy, keď spoločnosť plánuje ukončenie svojich aktivít a má ešte majetok. V aplikačnej praxi dochádza k prevedeniu majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti na „bieleho koňa“ až v prípadoch, kedy už obchodná spoločnosť nemá žiadny majetok.[6]

2.1 Objekt

Objektom trestného činu nekalej likvidácie je ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich pri podnikaní právnických osôb – konkrétnejšie ochrana čistoty podnikateľského prostredia pred prevádzaním obchodných podielov v obchodných spoločnostiach na „biele kone“. V tomto smere možno badať narušenie ochrannej funkcie trestného práva, pretože tento trestný čin sankcionuje aj osoby, ktoré sú často obeťami takýchto nekalých praktík („biele kone“). Z aplikačnej praxe poznáme prípady, že ide často o ľudí, ktorí majú nízky sociálny status a tento status je jedným z hlavných dôvodov, prečo príjmu úlohu „bieleho koňa“.

 

2.2 Objektívna stránka

V súčasnosti je trestná politika štátu nastavená smerom ku kriminalizácii konaní, ktoré sú spoločensky nežiaduce, ale zabúda sa na možnosť aplikácie a využívania prostriedkov správneho práva alebo iných právnych odvetví. Žiaľ v tomto smere sa priorizuje trestné právo. ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia