Procesné aspekty realizácie záložného práva v Slovenskej republike

Autor: doc. JUDr. Peter Molnár PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK

Abstrakt

Autor sa venuje aplikačným problémom realizácie záložného práva vo sfére procesného práva, t.j. pri exekučnom konaní. Identifikuje základné nedostatky právnej úpravy a navrhuje ich možné riešenia. Poukazuje aj na nevhodnú doktrínu Ústavného súdu SR v týchto otázkach, ktorá obhajuje nelegitímne obmedzenie práva na súdnu a inú právnu ochranu veriteľa, ktorý vystupuje v exekučnom konaní ako oprávnený. Za nevyhnutné považuje tiež vyriešenie vzťahu medzi Občianskym zákonníkom a Exekučným poriadkom v otázke realizácie predaja zálohu.

 

Úvodné poznámky

 

Kvalitu právneho vzťahu v nadväznosti na kvalitu právnej normy ovplyvňuje aj (ne)použitie dispozitívnych ustanovení právnej normy účastníkmi právneho vzťahu pri konštituovaní právneho vzťahu, a teda pri vytváraní jeho obsahu, či už voľbou obsahu právneho vzťahu, alebo využitím zabezpečovacích inštitútov (hmotnoprávna prevencia). Zajeden z najvýznamnejších zabezpečovacích prostriedkov považujeme práve záložné právo.

Hmotnoprávny vzťah, v ktorom si účastníci plnia svoje právne povinnosti a ich práva nie sú ohrozované (ohrozením práva rozumieme také správanie subjektu alebo taký stav, na základe ktorého dôjde, alebo dôvodne možno predpokladať, že môže dôjsť k porušeniu práva)[1] ani porušované, si "vystačí" bez práva procesného.

Ústava SR (články 46 až 51 článok 46 ods. 1),[2] ale aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 6)[3] pre prípad ohrozenia alebo porušenia práva účastníka právneho vzťahu garantuje každému subjektu právo na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je nazývané tiež právom na spravodlivý proces.[4] Ide o samostatné subjektívne verejné právo voči štátu na poskytnutie právnej ochrany v procese, ktorý maximálne garantuje spravodlivý výsledok, nie však výsledok priaznivý.[5] Pre naplnenie tohto základného práva musí štát konštituovať postupy na dosiahnutie ochrany práva a garantovať ich riadne fungovanie.

Realizácia záložného práva je možná aj bez použitia noriem procesného práva. Vzhľadom na to, že predmetom tohto príspevku je realizácia záložného práva spôsobmi, ktoré „používajú" aj normy civilného procesu, zaoberáme sa v ďalšom bližšie len nimi.

Spôsoby realizácie záložného práva

Ak nie je zabezpečená pohľadávka riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon svojho záložného práva (§ 151j ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov - ďalej aj „OZ"), spôsobmi taxatívne uvedenými v ust. § 151j ods. 1 OZ: 1. spôsob určený v zmluve; 2. predaj zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov; a 3. domáhanie sa predaja podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „EP"), to všetko za predpokladu, že Občiansky zákonník alebo osobitný predpis neustanovuje inak (napríklad § 53b zákona č. zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov. Tento výpočet na prvý pohľad dáva záložnému veriteľovi skutočne viac možností výkonu záložného práva.

Spôsob určený v zmluve o zriadení záložného práva môže byť akýkoľvek spôsob, neodporujúci zákonu, alebo zákon neobchádzajúci, teda aj priamy predaj, na realizáciu ktorého bude oprávnený priamo záložný veriteľ, alebo iná splnomocnená osoba. Pre ochranu záložcu je v záložnej zmluve vhodné dohodnúť minimálne štandardy ochrany záujmov záložcu (najmä napr. minimálnu cenu, za ktorú sa má záloh predať). Realizujúci záložný veriteľ nesmie poškodzovať ani záujmy ostatných záložných veriteľov (napríklad priamym predajom zálohu hlboko pod cenu, čím bude znemožnené uspokojenie záložných veriteľov s poradím nasledujúcim po realizujúcom záložnom veriteľovi, pozri aj § 151m ods. 8 OZ).

Procesné aspekty realizácie záložného práva (v zmysle civilného procesu) možno v platnej právnej úprave skúmať jedine v konaní podľa Exekučného poriadku.

Domáhanie sa predaja podľa ustanovení exekučného poriadku

Domáhaním sa predaja zálohu postupom podľa Exekučného poriadku treba rozumieť iniciovanie exekučného konania proti záložcovi (ktorý, samozrejme, môže byť buď priamym dlžníkom, alebo osobou odlišnou od dlžníka), predmetom ktorého bude predaj presne identifikovanej časti majetku záložcu - zálohu. Predmetom exekúcie v tomto konaní teda nebude, a ani nemôže byť, iný majetok povinného. Keďže takéto exekučné konanie je iniciované na základe dohody záložného veriteľa a záložcu o spôsobe výkonu záložného práva, možno ho nazvať dobrovoľnou exekúciou.

Treba konštatovať, že tento spôsob realizácie záložného práva nie je bez ďalšieho možné vykonať tak, ako to predpokladá Občiansky zákonník.

Exekučný poriadok reaguje na ustanovenie § 151j ods. 1 OZ v dvoch svojich ustanoveniach: § 57 ods. 1 písm. j, podľa ktorého je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie predajom zálohu skutočnosť, že zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom (táto predpokladaná situácia prichádza do úvahy vtedy, ak povinný, čiže záložca je osobou odlišnou od dlžníka; v prípade zániku záložného práva takto bývalý záložný veriteľ stráca akékoľvek právo smerujúce k predmetu exekúcie a ostatný majetok povinného, samozrejme, predmetom exekúcie nie je) a v § 61 a ods. 3, podľa ktorého sa na exekúciu predajom zálohu primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí, nehnuteľností alebo cenných papierov podľa povahy zálohu. Zákonodarca však opomenul dôležitú skutočnosť - vykonanie akejkoľvek exekúcie, a teda aj predajom zálohu tak, ako ho predpokladajú citované ustanovenia, je podmienené existenciou spôsobilého exekučného titulu.

Podľa platného znenia ust. § 41 EP, ktorý obsahuje taxatívny výpočet exekučných titulov, záložná zmluva spôsobilým exekučným titulom nie je. Dohoda, ktorej súdnu exekúciu pripúšťa zákon, bola súčasťou výpočtu exekučných titulov, avšak len do 31. augusta 2005 (nové znenie uvedeného ustanovenia, účinné od 1. septembra 2005, dohodu neobsahuje). Ani pri ostatných spôsoboch zriadenia záložného práva nemožno naplniť požiadavku spôsobilého exekučného titulu. ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia