Komparácia predbežných opatrení nariaďovaných v Slovenskej republike a v Európskej unii

Autor: Bc. Mgr., Andrea Horniaková
Udalosť: Bulletin advokácie SAK

Abstrakt

Autorka článku konfrontuje i porovnáva predbežné opatrenia nariaďované v Európskej únii s predbežnými opatreniami nariaďovanými v Slovenskej republike. Článok sa neusiluje zachytiť každý jeden možný rozdiel či zhodu medzi menovanými predbežnými opatreniami, a taktiež si nenárokuje na komplexnosť a ucelenosť záverov danej problematiky. Článok sa zameriava len na niektoré rozdiely a zhody medzi predbežnými opatreniami v Slovenskej republike a Európskej únii.

Predbežné opatrenie je v SR i v Európskej únii chápané ako procesný prostriedok, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, efektívnej, ale len dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania. Ak by v Slovenskej republike prišlo k situácií, že by súd odmietol rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, alebo ak by o ňom rozhodol oneskorene, došlo by k zmareniu účelu tohto procesného inštitútu, čo by sa mohlo klasifikovať ako odmietnutie spravodlivosti.

 

„Porušenie odmietnutia spravodlivosti ako základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo osebe nariadenie predbežného opatrenia."1 Cieľom konania o nariadení PO je (podľa judikatúry súdov EÚ) zaručiť plnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia. Na účely dosiahnutia tohto cieľa sa musí naliehavosť návrhu na nariadenie PO posudzovať vo vzťahu k nevyhnutnosti predbežne rozhodnúť, aby sa zabránilo tomu, že účastníkovi konania, ktorý žiada o nariadenie PO, bude spôsobená vážna a nenapraviteľná škoda.2

 

Každý účastník konania si musí byť vedomý, že jeho pomery môže dočasne upraviť spomínaný inštitút, no jeho obsah nemusíbyť v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatne skončeného konania. Predpokladá sa len to, že tento inštitút vytvorí procesnú situáciu, počas ktorej sa môže právoplatne rozhodnúť prejednávaný spor. Inštitút PO má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. A práve preto je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu do práv odporcu alebo tretej osoby. Preventívno-výchovné pôsobenie PO je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú z právneho poriadku SR i EÚ.

 

Znaky predbežných opatrení

 

Ich existenciu vyjadruje predovšetkým význam a účel samotného procesného inštitútu. Všetky pojmové znaky PO neexistujú samostatne, je medzi nimi výrazná a charakteristická koexistencia, pričom niektoré z nich predpokladajú tie ďalšie. Ak by sme PO považovali za určitú abstraktnú kategóriu celostného objektu, mohli by sme konštatovať, že pozostáva z vymedzených komponentov, ktoré popri sebe existujú a vzájomne sa podmieňujú.

 

K spoločným znakom PO v SR a EÚ podľa mňa predovšetkým patrí (a) dočasnosť, predbežná povaha, (b) provizórnosť, (c) proporcionalita, (d) rýchlosť, naliehavosť, (e) osvedčenie nároku, vznik vážnej a nenapraviteľnej škody, (f) akcesorita k hlavnému konaniu vo veci samej a (g) efektívnosť.

(a)   Dočasný charakter PO v SR predpokladá podľa Svetlany Ficovej,3 že: nie je ho možné vydať vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov v civilnom konaní, nie je možné deklarovať ním určité právo, nie je možné nariadiť ho so spätnou účinnosťou, nie je možné nariadiť také predbežné opatrenie, ktoré by znemožnilo celkom alebo s nadmernými ťažkosťami privodiť pôvodný stav, a to faktický aj právny. Časovým ohraničením dočasnosti je vyjadrený spôsob úpravy zániku a zrušenia PO, ktorý je vymedzený v § 77 OSP. Je nevyhnutné, aby PO malo za cieľ zabrániť ohrozeniu vykonateľnosti konečného rozhodnutia vo veci samej do takej miery, že vznikne stav, ktorý je nezlučiteľný s nerušeným výkonom práv účastníka. Ak sa zmenili okolnosti, na návrh účastníka konania možno uznesenie o nariadení PO kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť.4 PO v rámci EÚ má tiež len dočasný charakter, dočasnú povahu a zaniká najneskôr vyhlásením rozsudku vo veci samej. Ak v rámci návrhu na nariadenie PO sudca rozhodujúci o PO porovnáva váhu rozličných dotknutých záujmov, je jeho úlohou rozhodnúť či napr. zrušenie sporného aktu sudcom rozhodujúcim vo veci samej umožní zvrátenie situácie spôsobenej jeho bezprostredným uplatňovaním. Platí to aj naopak, a teda, či odklad výkonu tohto aktu je spôsobilý zabrániť jeho plnému účinku v prípade, že žaloba vo veci samej bude zamietnutá.

(b)   Druhým znakom PO v SR aj EÚ je provizórnosť, lebo jeho vydaním sa upravujú vzťahy medzi fyzickými i právnickými osobami len provizórne. Nariadením PO navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté vo veci samej. Ním sa len zaisťuje, aby konečné rozhodnutie malo reálny význam. „Obsah predbežného opatrenia a jeho výrok musí byť odlišný od obsahu výroku rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudiko- valo konečné rozhodnutie veci."5 Tu sa nám naskytuje otázka, nakoľko je potrebné, aby nedošlo k prejudikovaniu konečného rozhodnutia, keď PO je len dočasnou úpravou. Vzhľadom na dočasnosť a provizórnosť PO je najdôležitejšie, aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu neobnoviteľného či nenávratného stavu.

(c)   PO v SR i EÚ charakterizuje zásada proporcionality, ktorá predstavuje na jednej strane záujem navrhovateľa na nariadení PO a záujem odporcu na strane druhej. Znamená to, že súd berie do úvahy nielen „výhody" navrhovateľa, ale aj „nevýhody" odporcu. Je teda dôležité, aby bola nastolená rovnováha záujmov. Keď tomu tak nie je, súd PO nenariadi. Ak v rámci návrhu na nariadenie PO sudca rozhodujúci o jeho nariadení, pred ktorým navrhovateľ poukazuje na nebezpečenstvo toho, že mu vznikne vážna a nenapraviteľná škoda, porovnáva význam proti sebe stojacich dotknutých záujmov, musí najmä preskúmať, či napr. prípadné zrušenie sporného rozhodnutia sudcom rozhodujúcim vo veci samej umožní zvrátenie situácie, ktorá by nastala, ak by sa rozhodnutie okamžite vykonalo. A naopak, či napr. odloženie výkonu môže zabrániť jeho úplnej účinnosti v prípade, že sa žaloba vo veci samej zamietne.

(d)   Povinnosťou súdu je rozhodnúť o nariadení PO v rámci SR bezodkladne, ak sú splnené podmienky na jeho nariadenie a ak je nevyhnutná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania. § 74 ods. 4 OSP ustanovuje, že o návrhu na nariadenie PO, ktorý má náležitosti podľa odseku 2,6 rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do 30 dní po doručení návrhu. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie PO podľa § 76 ods. 1 písm. b7 a g,8 rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu; a ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie PO podľa § 75a,9 rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu. PO, vydané podľa § 75a, trvá najmenej počas troch mesiacov od jeho vykonateľnosti; ak bolo pred uplynutím tejto lehoty začaté konanie vo veci samej, PO trvá a zanikne, len čo je rozhodnutie vo veci samej vykonateľné.10 Samozrejme, všetky návrhy, ak má o nich súd rozhodovať, musia obsahovať náležitosti, ktoré sú vymedzené v § 74 ods. 2 OSP. Naliehavosť PO v EÚ by sa mala posudzovať vo vzťahu k nevyhnutnosti predbežne rozhodnúť, nariadiť PO, aby nebola spôsobená vážna a nenapraviteľná škoda účastníkovi konania, ktorý žiada o PO. Ak spôsobenie ujmy závisí od viacerých okolností, malo by postačovať, aby sa zdala byť predvídateľnou s dostatočnou mierou pravdepodobnosti. Žalobca je však povinný dokázať skutočnosti, ktoré odôvodňujú očakávanie takejto vážnej a nenapraviteľnej škody. Súd prvého stupňa EÚ (ďalej len „SPS") napr. vo veci T-125/05 R a T-117/05 R zamietol návrh na nariadenie PO, lebo dospel k záveru, že podmienka naliehavosti nie je splnená a v dôsledku toho návrh zamieta bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či sú splnené ostatné podmienky na nariadenie PO.

(e)  Osobitným pojmovým znakom PO v SR je osvedčenie nároku11 na nariadenie PO. Pojem osvedčenie

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU