Advokát ako svedok v trestnom konaní a povinnosť mlčanlivosti

Autori: doc. JUDr. Jozef Olej CSc., prof. JUDr. Alexander Bröstl CSc.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK

Abstrakt

Ťažiskom príspevku je rozbor povinnosti mlčanlivosti advokáta ako svedka v trestnom konaní a možnosti jej prelomenia z dôvodu povinnosti prekaziť trestný čin. Príspevok polemizuje s právnym názorom vyšetrovateľa a prokurátora vysloveným v rámci rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty pre odmietavé stanovisko advokáta svedčiť v trestnom konaní o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v rámci výkonu advokácie. Príspevok sa dotýka všeobecných východísk povinnosti mlčanlivosti advokáta, ako aj prelomenia povinnosti mlčanlivosti advokáta zákonnou úpravou na úseku ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

V ostatnom čase sme zaznamenali snahu orgánov činných v trestnom konaní neadekvátnym spôsobom zasahovať do právneho postavenia advokáta. Predmetom nasledovného príspevku je jeden z konkrétnych zásahov, týkajúci sa povinnosti mlčanlivosti advokáta v pozícii svedka v trestnom konaní, ktorý má vypovedať o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri poskytovaní právnych služieb. S cieľom otvoriť na stránkach bulletinu širšiu diskusiu o povinnosti mlčanlivosti advokáta v jej rôznych podobách príspevok pripomína všeobecné východiská povinnosti mlčanlivosti a zaoberá sa tiež prelomením povinnosti mlčanlivosti advokáta zákonnou úpravou na úseku ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

Všeobecne o povinnosti mlčanlivosti advokáta

 

Povinnosť mlčanlivosti advokáta je vždy aktuálnou problematikou bytostne spojenou nielen s historickým vývojom a súčasným praktickým výkonom advokácie, ale najmä s teoretickými východiskami a medzinárodnými štandardami, ktoré by mala bezvýhradne akceptovať národná legislatíva a justičná prax. Bolo by nadbytočné reagovať na poznatky k profesijnému tajomstvu advokáta uvedené v jedinečnej publikácii profesorky A. Krskovej.[1] Ťažiskové, autorkou formulované deviate prikázanie „Hovoriť striebro, mlčať zlato" citovanej publikácie (s. 223 a nasl.) by sme na úvod v modifikovanej skratke radi pripomenuli:

-    verejný záujem na efektívnom fungovaní právneho systému vyžaduje, aby každý mohol získaťodbornú právnu radu vo veci svojich práv, záväzkov a povinností. V záujme zabezpečenia takejto pomoci musí komunikácia medzi advokátmi a ich klientmi prebiehať celkom bez zábran. V praxi však nemožno očakávať, že komunikácia bude otvorená, pokiaľ existuje možnosť, že advokát bude prinútený odhaliť obsah svojej komunikácie s klientom, a to na úkor klienta a proti jeho vôli,

-    etický kódex advokátov v Európskej únii v čl. 2. 3. 1 ustanovuje, že „z podstaty funkcie advokáta vyplýva, že klient advokátovi poskytne informácie, ktoré by inému neposkytol, a že advokátovi klient poskytuje informácie na základe vzájomnej dôvery. Dôvera nemôže existovať bez istoty mlčanlivosti o zverených informáciách. Mlčanlivosť je teda primárnym a základným právom a zároveň povinnosťou advokáta",

-    obsahom záväzku mlčanlivosti advokáta je zákaz:

a)  prezradiť dôvemé informácie klienta,

b)  použiť dôverné informácie klienta v jeho neprospech,

c)  použiť dôverné informácie klienta v prospech tretej osoby; dôvernými informáciami sú ústne alebo písomné informácie, o ktorých sa advokát dozvedel od klienta alebo inej osoby, ktorých prezradenie si klient neželá alebo odhalenie ktorých by mohlo byť na ujmu klienta. Povinnosť mlčanlivosti zahŕňa všetky informácie o skutočnostiach, o ktorých sa advokát pri poskytovaní právnych služieb klientovi dozvedel. Táto povinnosť sa netýka verejne známych, notorických či bagateľných skutočností. Teda do rozsahu povinnosti mlčanlivosti patria nielen tie informácie, ktoré sa týkajú priamo výkonu mandátu, ale aj súkromné, osobné, obchodné, daňové či politické súvislosti s klientom,

-    povinnosť mlčanlivosti vzniká v okamihu prvého kontaktu s potenciálnym klientom, teda momentom, v ktorom sa advokát dozvie o okolnostiach súvisiacich s budúcim poskytnutím či poskytovaním právnych služieb. Táto povinnosť existuje počas celého trvania vzťahu advokáta s klientom a trvá dovtedy, pokiaľ advokáta povinnosti mlčanlivosti nezbaví klient, alebo nenastane situácia, s ktorou zákon spája prelomenie povinnosti mlčanlivosti. Povinnosť mlčanlivosti sa nikdy nepremlčuje, pretrváva aj po skončení poskytovania právnych služieb klientovi, prípadne po jeho smrti (fyzická osoba) alebo po jeho zániku (právnická osoba). Povinnosť mlčanlivosti advokáta pretrváva aj vtedy, ak má advokát pozastavený výkon advokácie alebo ju prestal vykonávať,

-    v záujme zachovania vyššej spoločenskej hodnoty, ako je hodnota ochrany súkromia klienta a hodnota ochrany princípov existencie advokácie, môže zákonodarca obmedziť rozsah povinnosti mlčanlivosti advokáta len na základe zákona a za podmienok a v rozsahu stanovenom zákonom.

Možno pozitívne konštatovať, že predmetné štandardy sú konkrétnejšie zakotvené v zákone č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (v ďalšom „Zákon o advokácii"), a to konkrétne v ust. § 23. Predmetná úprava je ťažisková a súčasne východisková pre advokátov pri poskytovaní právnych služieb, bez ohľadu na právny odbor, v ktorom ich poskytujú.

Zákonodarca daným ustanovením súčasne taxatívne určuje prípady, kedy sa advokát nemôže dovolávať povinnosti mlčanlivosti, prípadne ju nemusí rešpektovať, a teda je povinný resp. môže dôvernú informáciu získanú od klienta ďalej poskytnúť. Ide o prípady, kedy:

-    klient (po jeho smrti alebo zániku jeho právny nástupca) svojím slobodným a vážnym rozhodnutím v písomnej forme pozbaví povinnosti mlčanlivosti advokáta všeobecne, alebo len na konkrétne špecifikované informácie. Aj v tomto prípade advokát nesmie takéto informácie poskytnúť, ak sa nazdáva, že by to bolo v neprospech záujmov klienta,

-    klient alebo jeho právny nástupca je v spore s advokátom, ktorý zastupuje alebo zastupoval jeho záujmy. Keďže obsah sporu sa týka predovšetkým dôverných informácií, ktoré si vzájomne poskytli klient a advokát, bolo by nelogické, aby orgán rozhodujúci o predmetnom spore rozhodoval len na základe rozhodnutia klienta, ktoré dôverné informácie má poskytnúť advokát a teda, ktoré klientom selektované informácie majú byť podkladom pre meritórne rozhodnutie. Zákon rešpektujúc princíp „rovnosti zbraní" umožňuje advokátovi, aby v tomto konkrétnom spore v konaní pred súdom alebo iným orgánom uviedol dôvernú informáciu v záujme ochrany svojich záujmov aj bez súhlasu klienta. Obdobnú možnosť zákon poskytuje advokátovi aj v disciplinárnom konaní, ktoré vedieproti nemu Slovenská advokátska komora, na začatie ktorého dal podnet klient alebo jeho právny nástupca,

-    advokát nie je povinný zachovávať mlčanlivosť voči osobám, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 23 ods. 8 Zákona o advokácii, ktorých poveruje vykonaním úkonov v rámci právnej služby pre klienta. Práve poskytnutie dôvernej informácie týmto osobám je podmienkou vykonania úkonu v záujme klienta. Zákon preto jednoznačne aj týmto osobám ukladá povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli od advokáta v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci pre klienta

-    Zákon o advokácii v dvoch prípadoch odkazuje na úpravu v iných zákonných normách, v ktorých je prelomená povinnosť mlčanlivosti advokáta a na základe ktorých je advokát povinný v zákonom stanovených prípadoch a splnením zákonom stanovených podmienok poskytnúť dôvernú informáciu aj bez vedomia či súhlasu klienta. Ide o povinnosť advokáta ustanovenú:

a)  zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom ako „Zákon o praní špinavých peňazí"), na ktorý odkazuje ustanovenie § 23 ods. 1 Zákona o advokácii,

b)  Trestným zákonom a Trestným poriadkom, na ktoré nepriamo odkazuje ustanovenie § 23 ods. 9 Zákona o advokácii.

Povinnosť mlčanlivosti advokáta a ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti

V septembri 2005 bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/60/ES o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorú mali členské štáty EÚ povinnosť implementovat' do svojich právnych poriadkov. Slovenská republika túto povinnosťsplnila prijatím Zákona o praníšpinavých peňazí.

Zákon predstavuje výrazný zásah do povinnosti mlčanlivosti advokáta, pretože podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. j označuje advokáta za „povinnú osobu, ktorá musí splniť povinnosť informovať o dôležitej okolnosti pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti, financovania terorizmu a pri neobvyklej obchodnej operácii". Advokát má takto postupovať bez súhlasu a najmä bez vedomia klienta, „ak mu poskytuje právnu službu, ktorá sa týka

1.   nákupu a predaja nehnuteľností alebo obchodných podielov v obchodnej spoločnosti,

2.    správy alebo úschovy finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku,

3.   otvorenia alebo správy účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo účtu cenných papierov, alebo

4.   založenia, činnosti alebo riadenia obchodnej spoločnosti, združenia fyzických osôb a právnických osôb, účelového združenia majetku, alebo inej právnickej osoby.

V zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 predmetného zákona je advokát povinný ohlásiť finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu, ako aj odmietnutie vykonania požadovanej neobvyklej obchodnej operácie a poskytovať tejto jednotke súčinnosť.

Oznámenie advokáta o neobvyklej obchodnej operácii by podľa § 17 ods. 3 Zákona o praní špinavých peňazí malo okrem identifikačných údajov advokáta a osôb, ktorých sa neobvyklá obchodná operácia týka, obsahovať údaje o neobvyklej obchodnej operácii, najmä dôvod nezvyčajnosti, časový priebeh udalostí, čísla

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia