Banskobystrický proces

Autor: JUDr. Peter Kerecman PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK

Abstrakt

Prinášame štvrtú, záverečnú časť referátu, ktorý odznel na siedmej Konferencii o histórii advokácie 26. novembra 2010. Tradičné podujatie usporiadal Výbor pre históriu advokácie Českej advokátskej komory a Spoločnosť pre históriu advokácie.

Advokáti vo väzení

Všetci odsúdení advokáti svoj trest vykonali v banskobystrickom väzeníešte koncom roku 1900. Svedectvo o pomeroch vo väznici obsahujú listy Andreja Halašu jeho manželke začínajúce vždy slovami „Drahá Anička!". Ako vyplýva z prvého z nich (25. 9.1900), všetci spoločne odsúdení boli obyvateľmi ciel umiestnených na druhom poschodí väzenskej budovy vo vzájomnom susedstve - Halaša obýval celu spoločne so svokrom Pavlom Mudroňom a Svetozátom Hurbanom. V susednej cele bol Matúš Dula.

O väzení Halaša píše: „Výhľadz neho mám len na okolité vrchy bystrické aknebu! Chyžky sú priestranné, každá s dvoma oblokami, ale tak vysoko, že nimi von hľadieť nemožno, iba ak si človek priloží lavičku, čo je však prísne zakázané. Postele železné, na nich slamníky. Na stene dve truhličky na drobnosti, pri dverách lavička, na nej úzky krčah na vodu, v kúte metla a nočná plechová nádoba. To je asi celé naše zariadenie. Chyžky sú asi na tri metre vysoké a inakšie úhľadné a čisté, majú parové kúrenie, chybujú nám ale vešiaky. Ceremónia odovzdania trvala asi dve hodiny: najprv pospisoval nás kráľovský fiškus, od neho odviedli nás dvaja strážnici, jeden na čele, druhý pozadu do prijímacej izby k žalárnému dozorcovi, ten odobral nám peniaze, tabatierky, prstene, hodinky, nože. Otec má číslo 340, ja 345. Po odbavení týchto formalít odviedli nás do chyžiek hovoriac nám, aby sme sa sami roztriedili. Po oboznámení sa s našimi príbytkami, dovolené nám bolo prísťpod bránu a vybrať si z kufrov najpotrebnejšie veci. Potom sme si odbavili prvý obed. Obed náležal z toho, že každému dali polkruhovatý chlieb a v papieri zabalených pár kúskov šunky. Doniesli to na tácni a podávali úzkými oblôčikmi dverovými. O piatej pustili nás na celohodinovú vychádzku do dvora, obtočeného z dvoch strán vysokými múrmi a z druhých väzenským staviskom. Obídenie priestoru desaťráz robíjeden kilometer. O šiestej dali nám večeru, mäsové karbonátky posekané s kašou zabalené v paprikových listoch. Doniesli to vplechových velkých hrncoch. Po večeri doniesli nám čerstvej vody a zavreli nás na tri zámky prajúc nám dobrú noc. O šiestej ráno sa zvoní, musíme všetci povstávať a ísť na prechádzku, ktorá trvá do siedmej. Po prechádzke nás zasa zavrú, do ôsmej sedíme v rozjímaní, z ktorého vyruší nás štrkot kľúčov oznamujúci, že nam nesie sluha - rab na veľkej tácni 17pohárov už pripravenej kávy a väzenský hostinský v košíku rožky i cukor. Behom raňajok nechajú dvere otvorené, soberú náčinie a zavrú nás zase. Otec vzal do rúk knihu, Hurban vystrel sa cez dve postele. Je posvätné ticho, rušené len hukotom väzenskej dielne. Cítime sa dobre, až na tú jednotvárnosť, ktorá je nepríjemná, kým jej neprivykeme. V každej celle je jeden z väznov náčelníkom, skrze direktora ustanoveným. V našej je otec..."

Väzni sa obávajú o svoje odoslané listy, Halaša v nasledujúcich listoch vysvetľuje: „Poneváč listy bez cenzúry neprepúšťajú a cenzúru prevádza sám kráľovský fiškus, ktorý nerozumie po slovensky, listy sú zadržované kým ich neprezrú pravdepodobne s pomocou tlmočníka, sotva dostali ste list, a pokračuje „otcovipovolili odvčera vankúša odzajtra dostaneme pol litra vína. Chybujú nám noviny a martinské pivo. Prosba o fajčenie bola podaná, ešte je nevybavená. „ (26. 9. 1900). V jednom z ďalších listov už badať zmenu: „Otec číta ruské politické pojednania, Hurban recituje nám Lermontova. Otec je mimoriadne dobrej nálady celý deň, spáva nadúšok a ani včasné vstávanie nerobí mu obtiaže. Noviny nedostávame ani maďarské. Fajčenie má dovolené len starý Cablk, dostáva každodenne dve viržínky. Víno dostáva akrem otca a starého Cablka len Dula. Ostatných nás lekár neuznal za potrebných vína, či fajčenia". O niekoľko dní už radostne Halaša píše: „Otec dostáva už dve cigary denne." A dodáva: „Postieľaťsi musíkaždy sám svoju posteľ, len v celle Dulovej a v našej usporadúva posteľ sluha. Aj obuv musí si každý čistiť sám. No ale od zametania izieb, vyprášenia a prinášania vody sme všetci oslobodení. Otec sa pustil do životopisu. Chváli každé ráno, že spí na dúšok, kdežto my ostatní prebúdzame sa cez noc aj 5-6 ráz, lebo znepokojujú nás drobné chrobáčky, ktorých musí byť u nás aspoň za jeden regiment a my ich lapať nevieme. . Na prechádzkach vedieme živé rozhovory. Dula a Cablk prevádzajú dostihy v rýchlom chodení, otec, Soltýs

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia