Divácke násilie – komparatívny prehľad anglickej a slovenskej legislatívy

Autor: Mgr., Michal Zuzik
Univerzita: Bulletin advokácie SAK

Abstrakt

Slovenská právna úprava v oblasti boja proti diváckemu násiliu je oproti anglickej legislatíve málo rozvinutá. Právny poriadok SR však obsahuje účinné inštitúty, ktoré dokážu, v prípade ich dôslednej aplikácie, eliminovať nepriaznivé následky tejto protiprávnej činnosti. Podľa zákona o športe je nedostatočné najmä uplatňovanie a dodržiavanie práv a povinností organizátora športového podujatia a usporiadateľov, ako i obce. V trestnoprávnej oblasti by jedným z možných riešení bolo zavedenie kvalifikovanej skutkovej podstaty „v súvislosti s konaním športové- ho podujatia“ pri vybraných trestných činoch.

 

Problematika diváckeho násilia je v posledných desaťročiach stredobodom mediálneho, politického i akademického záujmu. Nie je to jav celkom nový, v posledných rokoch však v SR naberajú jeho prejavy na intenzite. S problémom diváckeho násilia sa stretáva celá Európa a ide o fenomén v skutočnosti medzinárodný, pričom však nemožno prehliadnuť fakt, že niektoré ďalšie krajiny EÚ disponujú efektívnejšie nastaveným systémom prevencie a eliminácie problémov spojených s diváckym násilím.[1]

V nasledujúcom príspevku porovnáme právnu úpravu boja proti diváckemu násiliu v kolíske futbalu Anglicku so slovenskou legislatívou.

Divácke násilie je jedným zo spoločenských fenoménov, ktorý – hoci jeho bezpečnostná rele- vancia nedosahuje závažnosť napr. organizovaného zločinu alebo terorizmu – znamená zne- pokojujúcu formu narúšania verejného poriadku. V SR však čoraz častejšie zaznamenávame situácie, keď sa násilné prejavy pri športových stretnutiach vymykajú kontrole aktérov zodpo- vedných za zabezpečenie bezpečnosti, pričom takéto – hoci časovo a miestne obmedzené – narušenie verejného poriadku máva negatívne dopady na ďalšie sféry spoločenského života.

Pre pojem diváckeho násilia nie je vžitá presná definícia. Väčšinou charakterizuje násilné alebo nebezpečné správanie divákov v súvislosti so športovými zápasmi. Môže sa odohrávať na štadiónoch, v ich bezprostrednom okolí (najčastejšie ulice, parkoviská, vlakové alebo autobusové stanice, reštaurácie), alebo na trasách presunu fanúšikov. Pojem divácke násilie je používaný pri násilí, ktoré je plánované, má opakujúci sa, či manifestačný charaktera realizuje ho relatívne ohraničená
skupina osôb, ktorých zjednocujúcim znakom je spätosť s určitým klubom či národným tímom.[2] Okrem samotného násilia pod tento pojem spadajú aj ďalšie formy rizikového správa- nia, ako sú rasistické urážky, používanie extrémistickej symboliky, či správanie ohrozujúce bezpečnosť ostatných divákov, hráčov, rozhodcov (napríklad hádzanie rôznych predmetov nahraciuplochu).VSRsaprípadydiváckehonásiliavyskytujúnajmävsúvislostis futbalovými stretnutiami. Najbežnejším pomenovaním tohto javu sa stalo „futbalové chuligánstvo“. Ako synonymum na označenie chuligán sa používa slovo „rowdy“ (plurál rowdies) znamenajúci bitkár, vandal. Vzhľadom na stupňujúcu intenzitu prejavov diváckeho násilia nielen v SR, ale aj v okolitých štátoch, ako i v kontexte blížiacich sa ME vo futbale v Poľsku a na Ukrajine, bude zaujímavé porovnanie právnych úprav Anglicka a SR v tejto oblasti.

Veľká Británia (Anglicko a Wales)

1. Zákon o futbalových divákoch (Football Spectators Act) z roku 1989
Zákon upravuje organizovanie futbalových zápasov (v Anglicku a Walese), ustanovuje práva a povinnosti návštevníkov futbalových zápasov, ustanovuje trestné činy súvisiace s futbalom, upravuje možnosť vydania zákazu vstupu na štadión (§ 15), povinné hlásenie odsúdeného páchateľa na určitej policajnej stanici počas futbalového zápasu (§ 19), atď.

Zákon ustanovil pojem „regulované futbalové stretnutie“ („designated [regulated] football match“). Ide o akýkoľvek zápas regulovaný týmto zákonom alebo zákonom o futbalovej trestnej činnosti (viď nižšie).

Ide o zápas:

–  ktorého kluby sú členmi futbalovej ligy (Football League), futbalovej asociácie premier ligy (Football Asoociation Premier League),

–  futbalovej ligy, reprezentujúci klub mimo Anglicka a Walesu alebo reprezentujúci krajinu alebo iné územie,

–  odohrávajúci sa na určitom ihrisku, registrovanom futbalovou ligou, alebo futbalovej asociácie premier ligy ako domáce ihrisko klubu, ktorý je členom futbalovej ligy alebo futbalovej asociácie premier ligy,

–  anglického poháru (FA Cup).

Taktiež sem možno zaradiť zápasy hrané mimo územia Anglicka alebo Walesu, pokiaľ v nich hrajú národné tímy Anglicka alebo Walesu alebo kluby reprezentujúce futbalovú ligu alebo futbalovú asociáciu premier ligy.

Druhá časť zákona upravila možnosť súdom ukladať zákazy vstupu na štadióny ako preven- tívne opatrenie k cestám mimo Anglicko a Wales. Na základe zákona o futbalových výtrž- nostiach (viď nižšie), ktorý novelizoval zákon o futbalových divákoch, môže byť zákaz vstupu („football bannding order“) vydaný, ak

1. osoba bola uznaná vinnou za trestný čin súvisiaci s futbalom,
2. odsúdenie má spojitosť s regulovaným stretnutím,
3. bolo vydané prehlásenie o súvislosti trestného činu s futbalovým stretnutím („declaration of relevance“),
4. zákaz pomôže k prevencii násilia a výtržností na futbale.

Zákaz môže byť vydaný len vtedy, ak bol páchateľ uznaný vinným a odsúdený (aj pod- mienečne) za trestný čin, pre ktorý bol obžalovaný.

Pokiaľ k porušeniu zákona dôjde mimo štadióna, bude súd skúmať, či ide o trestný čin spácha- ný v súvislosti s futbalovým zápasom. Následne príslušný súd môže prehlásiť, že išlo o taký čin. To musí súd vyjadriť vydaním prehlásenia o súvislosti trestného činu s futbalovým stretnutím. Pokiaľ má byť porušovanie zákona považované za činnosť súvisiacu s futbalom („football related offence“), musia byť spáchané v dobe 24 hodín pred alebo po stretnutí (§ 1 ods. 8).[3] Súdy však majú obvykle problém určiť, či trestný čin spáchaný mimo štadión je, či nie je futbalovým trest- ným činom. Žalobca potom musí obvinenému oznámiť úmysel súdu takéto prehlásenie vydať 5 dní pre začatím konania pred súdom. Proti vydaniu prehlásenia o súvislosti sa možno odvolať.[4]

Ustanovenie § 16 upravuje možnosť súdu vydať tzv. obmedzujúce nariadenie („restriction order“) spočívajúce v povinnosti hlásiť sa na určitej policajnej stanici, ktorú určí na základe súd- neho rozhodnutia Úrad pre zákazy vstupu na futbalové stretnutia (FBOA – „Football Banning Order Authority“) a odovzdať cestovný pas v čase konania regulovaného futbalového stretnutia po dobu piatich rokov pre osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené na trest odňatia slobody za trestný čin súvisiaci s futbalovým stretnutím. Vždy však musí ísť o futbalové stretnutia hrané mimo Anglicka alebo Walesu. Osobám, ktoré boli právoplatne odsúdené na iný trest ako odňatie slobody, súd môže vydať obmedzujúce nariadenie na dobu dvoch rokov. FBOA pošle povinnej osobe oznámenie, kedy má odovzdať pas na polícii a kedy sa má na polícii hlásiť. Neodovzdanie pasu je porušením zákona a zakladá trestnú zodpovednosť.

Súd musí byť pred vydaním zákazu vstupu presvedčený, že jeho postup pomôže zabrániť násiliu a porušovaniu verejného poriadku na futbalovom stretnutí či v súvislosti s daným futba- lovým stretnutím odohraným mimo Anglicka alebo Walesu (§ 16 ods. 2).

Na základe súdom vydaného opatrenia sa páchateľ musí hlásiť, jedenkrát a potom ešte počas piatich dní po vydaní opatrenia (podľa dĺžky trestu odňatia slobody) na policajnej stanici k tomu určenej a špecifikovanej. Ten, kto bol prepustený z väzenia, sa musí hlásiť do 5 dní od prepustenia. Policajná stanica musí byť určená v mieste pre povinnú osobu vhodnom, najmä tam, kde páchateľ býva alebo pracuje. Za porušenie uvedených opatrení (zákaz vstupu, povin- nosť hlásiť sa) môže policajný dôstojníko povinnú osobu zatknúť aj bez zatykača. Zadržať túto osobu môže taktiež stevard alebo klubový pracovník pri jej snahe o vstup na štadión.[5]

Ustanovenie § 17 upravuje možnosť podať na súde žiadosť o zrušenie nariadeného obme- dzenia. Podmienkou prípustnosti žiadosti o zrušenie obmedzenia je minimálna dĺžka tohto opatrenia, t. j. opatrenie musí byť v platnosti najmenej jeden rok. V prípade, že je žiadosť zamietnutá, možno ju opakovane podať najskôr po šiestich mesiacoch. Zrušenie predbežného opatrenia závisí od profilu danej osoby, charakteru spáchanej trestnej činnosti a správania sa od doby, keď bol príkaz vydaný.

Ustanovenie § 20 upravuje právomoc orgánov činných v trestnom konaní udeliť výnimku z povinnosti hlásiť sa v čase, keď sa konajú vybrané futbalové stretnutia, na určitej policajnej stanici. Pokiaľ je udelená výnimka z tejto povinnosti, osoba stále zostáva povinná odovzdať pas päť dní pred tým, než by jej povinnosť hlásiť sa nadobudla platnosť. Jediným možným dôvo- dom na udelenie výnimky z povinnosti odovzdať pas je zahraničná cesta celkom bez súvislosti s futbalovým stretnutím, pričom o tejto skutočnosti musí daná osoba políciu alebo iný orgán činný v trestnom konaní presvedčiť. Uvedenie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov na podporu udelenia výnimky sa považuje za trestný čin.

Futbalové trestné činy sú také, ktoré parlament považuje za trestné činy spáchané v súvis- losti s regulovaným futbalovým stretnutím a ktoré môžu následne spôsobiť uloženie zákazu vstupu ako prevenciu ďalších návštev futbalových zápasov. Tieto trestné činy sú uvedené v zá- kone o futbalových divákoch v znení zákona o futbalových výtržnostiach. Novými trestnými činmi, ktoré vedú k vydaniu zákazu vstupu na základe zákona o futbalových výtržnostiach sú:

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia