PODMIENKA MORÁLNOSTI KANDIDÁTA PRI VÝBERE SUDCOV MEDZINÁRODNÝCH SÚDOV

Autori: doc. JUDr. Peter Vršanský CSc., JUDr. Daniel Bednár PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Cieľom článku je analyzovať požiadavku morálnosti v procese výberu kandidátov na sudcov medzinárodných súdov. Analyzovaná téma je úzko spojená s procesom výberu kandidátov na sudcov na vnútroštátne súdy.

Motto: 7 Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." Jn 8, 7

1 ÚVOD

Cieľom tohto príspevku je analyzovať, či podmienka preskúmania morálnosti kandidátov pri výbere sudcov medzinárodných súdov je zakotvená v zakladajúcich právnych aktoch medzinárodných súdov. Vzhľadom nato, že kandidáti na sudcov medzinárodných súdov sa vyberajú aj zo sudcov vnútroštátnych súdov Slovenskej republiky, v článku porovnávame medzinárodnú úpravu s relevantnými ustanoveniami slovenského právneho poriadku.

Problematika posudzovania morálnosti kandidátov pri výbere sudcov medzinárodných súdov je komplexná, zložitá, mnohorozmerná, interdisciplinárna téma. Jej širšie pozadie vytvára celková problematika výberu najvhodnejších kandidátov do sudcovských funkcií nielen na medzinárodnej ale aj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Je preto vhodné porovnať, ako je otázka morálnosti posudzovaná vo sfére medzinárodného práva i vnútroštátneho práva Slovenskej republiky.

Komplexný výskum procesu výberu sudcov na základe kritéria morálky si vyžaduje historický, systematický, jazykový (gramatický a sémantický), logický a právny rozbor existujúcich relevantných materiálnych a formálnych prameňov medzinárodného a vnútroštátneho práva. Je dôležité, aby analýzy tejto problematiky zohľadňovali nielen súčasný právny stav, ale aj vývojové trendy a odborné úvahy de lege ferenda. Popritom však treba mať na mysli aj praxou overenú skutočnosť, že optimálny výber sudcov neovplyvňuje len kvalita právnej úpravy procesu výberu kandidátov, ale že uvedený proces ovplyvňujú aj mnohé faktory mimoprávnej povahy. Ide najmä o vplyv medzinárodných vzťahových, ideologických, politických, ekonomických, finančných, sociálnych, psychologických či kultúrnych aspektov.

Navyše, v prípade voľby kandidátov na sudcov medzinárodných súdov sa musí zabezpečiť, aby boli v konečnom zložení súdu zastúpené hlavné formy civilizácie a právne systémy sveta. (the main forms of civilization and principal legal systems of the world).[1] Nie je možné vylúčiť, že obsah a rozsah pojmu „morálka“ v uvedených civilizačných a právnych systémoch sa interpretuje rozdielne či dokonca protirečivo. Rozdielne názory sudcov na pojem morálka sa následne môžu negatívne prejaviť na rozhodovacej činnosti súdu v takých otázkach ako sú trest smrti, umelé prerušenie tehotenstva, manželské vzťahy, ľudské práva a základné slobody, diskriminácia, národnostné, rasové, etnické a iné menšiny a pod. Dôležité v tomto smere je tiež to, ako pojem morálka interpretuje medzinárodné spoločenstvo štátov alebo jednotlivé národné štáty. Morálka jednotlivca sa nemusí vždy zhodovať s morálkou, ktorú vyznáva štát či medzinárodné spoločenstvo ako celok.

Právna úprava kritérií výberu sudcov sústavne upútava pozornosť odborníkov na právo i laikov. Keď prvých preto, lebo prax potvrdzuje narastajúcu nutnosť obsadzovať sudcovské funkcie nielen odborne, ale aj morálne vyspelými odborníkmi, tak potom druhých preto, lebo verejnosť citlivo reaguje na akékoľvek zlyhanie súdnej moci na vnútroštátnej či medzinárodnej úrovni, na slabú vymožiteľnosť práva, spôsobovanú najmä neprimeranou dĺžkou súdneho konania, či na zneužitie súdnej moci sudcami alebo inými účastníkmi súdneho konania s nízkou morálkou. Napríklad, ak sudca bol ustanovený do funkcie síce legálne, avšak s pomocou politických, lobistických alebo iných vplyvov, ktoré vopred vylučujú jeho nestrannosť a nezávislosť pri budúcom rozhodovaní. Ako je známe, kandidáti na posty medzinárodných sudcov sú navrhovaní ad personam, teda nie ako zástupcovia štátov, ktoré ich nominovali, ale ako popredné osobnosti a znalci medzinárodného práva. Zaužívaná medzištátna prax ale potvrdzuje, že štáty, ktorých sú kandidáti na post sudcov príslušníkmi, spravidla intenzívne lobujú diplomatickou cestou za „svojich“ kandidátov s cieľom zvýšiť ich šancu na získanie potrebného počtu hlasov pri hlasovaní v relevantných medzinárodných organizáciách či orgánoch. V prípade voľby kandidátov na sudcov MSD sú to Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada OSN. Podľa článku 10 ods. 1 Štatútu MSD, „(1)Zvolení sú uchádzači, ktorí získali absolútnu väčšinu hlasov vo Valnom zhromaždení a v Bezpečnostnej rade“.[2]

Konanie pred medzinárodnými súdmi má za cieľ dosiahnuť nielen právo, ale aj spravodlivosť. Nie náhodou, pri príprave definitívnych rozhodnutí sudcovia Medzinárodného súdneho dvora posudzujú najprv právne súvislosti prípadu, a následne aj to, či a ako pripravované právne rozhodnutie môže negatívne ovplyvniť dosahovanie hlavných cieľov Organizácie Spojených národov zakotvených v Charte OSN. Téma práva a spravodlivosti, ktorej súčasťou je aj požiadavka na vysoký morálny profil kandidáta na sudcu medzinárodného súdu, je preto trvalo obsiahnutá v rozhodovacej činnosti medzinárodných súdov. Netreba vari ani upozorňovať na to, že s pojmom spravodlivosť je úzko spojený pojem morálka.

2 KOLÍZNY PROBLÉM INTERMORÁLNY

Morálka je historická kategória. To znamená, že obsah a rozsah tohto pojmu sa historicky vyvíjal, menil a formoval v závislosti na hodnotách, ktoré vyznávala ľudská civilizácia v jednotlivých historických etapách spoločensko-ekonomického vývoja. Iná morálka bola vyznávaná v období otrokárskych despocií, iná existovala v čase feudálnej rozdrobenosti, stavovského či absolutistického feudalizmu, inú sa pokúsil zadefinovať či plánovať socializmus a komunizmus, a iné morálne hodnoty sa vyznávajú v období kapitalistického systému trhovej ekonomiky. Rovnako sa vyvíjali názory na obsah a rozsah pojmu „morálnosť“ v súvislosti s výberom kandidátov na sudcov medzinárodných či vnútroštátnych súdov.

K zmenám v určovaní hlavných obsahových pojmových znakov pojmov súvisiacich s otázkou morálky dokonca dochádza aj v rámci určitej jednej etapy spoločenského vývoja. Napríklad, obsah niektorých zásad prijatých v článku 2 Charty OSN prijatej v roku 1945 je v súčasnosti, zdá sa, prehodnocovaný, vzhľadom na podstatné zmeny v materiálnych prameňoch medzinárodného práva. Podobne, úprava zásad zakotvených v Deklarácii zásad medzinárodného práva týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce štátov v súlade s Chartou OSN z roku 1970 sa čiastočne odlišuje od obsahu a rozsahu zásad zakotvených v Záverečnom akte Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975. Iný obsah a rozsah v priebehu vývoja dostávajú aj niektoré ľudské práva a základné slobody a iné inštitúty, ktoré majú súvislosť s problematikou posudzovania morálnej integrity kandidátov na sudcov. Formulujú sa nové zásady, ktoré sa v roku 1945 možno zdali nemorálne. Napríklad súčasný liberálny prístup k posudzovaniu morálnych aspektov registrovaného partnerstva. Všetky spomenuté zásady sa v tej či onej miere dotýkajú posudzovania otázky morálnosti kandidátov na sudcov medzinárodných súdov.

Vzhľadom na uvedené, v priebehu vývoja, v čase striedania rôznych pohľadov na obsah a rozsah pojmu morálka, nutne dochádza ku kolízii starých a nových predstáv o morálnosti sudcov. Dôležité je, aby sa zásadne nerozlišovali na jednej strane subjektívne presvedčenie konkrétneho sudcu o morálnych hodnotách, a na druhej strane objektívne presvedčenie spoločnosti o morálnych hodnotách, ktoré by sa mali rešpektovať v danej historickej etape vývoja. Sudca totiž rozhoduje nielen nestranne a nezaujato, ale rozhoduje aj podľa svojho vedomia a svojho svedomia. V prípade diskrepancie medzi subjektívnym a objektívnym pohľadom na požiadavku morálnosti sudcov môžu vzniknúť v súvislosti s rozhodovacou činnosťou sudcu interpretačné a aplikačné problémy pre spoločnosť, pre konkrétneho sudcu alebo súčasne aj pre spoločnosť aj pre konkrétneho sudcu, súvisiace s tým ako sudca alebo spoločnosť posudzujú kritériá morálky. 

V tomto zmysle, posudzovanie morálnych hodnôt a morálnej integrity kandidátov na sudcov medzinárodných či vnútroštátnych súdov sudcov je nielen kolízny problém intertemporálny (ktorá právna úprava má prednosť, ak dôjde k jej kvalitatívnej zmene v priebehu času), ale aj kolízny problém intermorálny (ktoré morálne hodnoty majú prednosť pred ktorými morálnymi hodnotami). 

Kolízny problém intermorálny zahrňuje najmä:
a) Kolíziu pôvodnej a zmenenej subjektívnej morálky vyznávanej sudcom
b) Kolíziu pôvodnej a zmenenej objektívnej morálky vyznávanej medzinárodným spoločenstvom štátov
c) Kolíziu subjektívnej morálky sudcu a objektívnej morálky spoločnosti (v prípade, že sa odlišujú),
d) Kolíziu morálnych hodnôt vyznávaných v štáte a morálnych hodnôt vyznávaných medzinárodným spoločenstvom štátov ako celkom

Otázka znie, ako riešiť kolízny problém intermorálny?

Ako je známe, v oblasti medzinárodného práva súkromného existujú zaužívané pravidlá, ako sa dá riešiť kolízny problém intertemporálny, teda problém prednostnej aplikovateľnosti pôvodnej alebo novej kolíznej právnej úpravy. Spravidla dostáva prednosť neskoršia právna úprava. Na druhej strane, trestnosť činu sa spravidla posudzuje podľa práva platného v čase jeho spáchania, nie podľa neskôr prijatej právnej úpravy.

Môžeme per analogiam využiť zaužívané právne spôsoby riešenia kolízneho problému intertemporálneho aj na riešenie kolízneho problému intermorálneho?

Automatická aplikácie analógie by mohla viesť k nesprávnemu výsledku, napríklad v situácii, ak by nové vyznávané morálne hodnoty boli v rozpore s univerzálnymi cieľmi a zásadami zakotvenými Charty OSN, s kogentnými ustanoveniami medzinárodného práva a pod. K podobnému výsledku by viedlo aj automatické použitie zásad Lex posterior derogat legi priori a Lex specialis derogat legi generali, ak by sa nevzali do úvahy širšie okolnosti konkrétneho prípadu kolízie morálnych hodnôt. Ak by sa mala posudzovať trestnosť páchateľov zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a zločinov proti mieru podľa kritérií morálky nacistického Nemecka či militaristického Japonska v čase, keď ich zločinci spáchali, tak by museli byť v procese pred Norimberským a Tokijským tribunálom, resp. pred národnými súdmi stíhajúcimi takýchto zločincov v jednotlivých krajinách po skončení druhej svetovej vojny oslobodení - v príkrom rozpore s morálnymi hodnotami civilizovaných víťazných národov - mnohí zločinci právoplatne odsúdení za spáchanie amorálnych zločinov v čase vojny. V oblasti morálky automaticky neplatí zásada, parafrázujeme, Mos posterior derogat mori priori. [3] Tak isto automaticky neplatí ani zásada Mos prior derogat mori posteriori. Domnievame sa, že kolízny problém intermorálny by sa vždy mal posudzovať podľa veľkosti prieniku posudzovanej morálnosti sudcov s univerzálnymi hodnotami formulovanými na báze prirodzeného práva, úcty k demokracii, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, slobody a úcty k človeku ako ľudskej bytosti.

Ako historická kategória, morálka vznikla, má svoj vývoj, a je zrejmé, že raz aj zanikne. Súčasná úroveň vedeckého poznania neumožňuje urobiť záver, či v súčasnosti prevládajúca morálka založená na hodnotách demokracie, slobody, bezpečnosti, právneho štátu, ochrany ľudských práv a základných slobôd, a ďalších hodnotách, zanikne spolu s ľudskou civilizáciou, alebo či súčasná morálka zanikne ešte skôr ako zanikne ľudská civilizácia. Nemožno vylúčiť, že ľudstvo sa začne v budúcnosti spravovať inými morálnymi hodnotami, zodpovedajúcimi kvalitatívne zmeneným materiálnym prameňom medzinárodného a vnútroštátneho práva. Napríklad, ak by sa k rozhodovaniu o osude sveta zasa dostali „nepriateľské štáty“ o ktorých hovorí Charta OSN (napr. v článku 107). Morálne hodnoty nacizmu, fašizmu a totalitných režimov sa zjavne odlišujú od súčasnej interpretácie obsahu a rozsahu pojmu morálka. Ako je známe, súčasná morálka v medzinárodných vzťahoch a v demokraticky orientovaných krajinách je morálka vychádzajúca z cieľov a zásad Charty OSN, z hodnôt „civilizovaných národov“, o ktorých sa zmieňuje napríklad článok 38 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora. Iná možnosť je, že sa v budúcnosti v rámci ľudskej civilizácie etabluje nová morálka, zodpovedajúca novým podmienkam života na Zemi, napríklad v súvislosti s nadviazaním kontaktov ľudskej civilizácie z mimozemskými civilizáciami. Medzinárodné právo v takomto prípade nadobudne charakter intragalaktického či dokonca medzigalaktického medzinárodného práva. Nový obsah a rozsah pojmu „morálka“ bude zodpovedať výsledku stretu ľudskej civilizácie s mimozemskou civilizáciou. Rozhodujúce bude, či víťaz v konflikte bude postupovať pri definovaní nového obsahu a rozsahu pojmu morálka kompromisne v duchu zásady „Sláva víťazovi, česť porazenému“ alebo nekompromisne na základe zásady „Vae victis“[4] . Úvahy o eventuálnom strete hodnôt ľudskej civilizácie, vrátane jej morálnych hodnôt, s mimozemskými civilizáciami nie sú iba teoretické konštrukcie. Svedčí o tom napríklad to, že Zmluva o kozme z roku 1967 v článku V označuje kozmonautov za „vyslancov ľudstva“. Možno sa pýtať, ku komu v kozmickom priestore posiela ľudstvo svojich vyslancov reprezentujúcich morálku ľudskej civilizácie?[5]

Vývoj nie je možné zastaviť. V súčasnosti medzinárodné súdy sú nútené glosovať medzinárodné právo zaniknutého bipolárneho sveta tam, kde neexistujú normy nového sveta 21. storočia. To znamená sudcovia musia glosovať aj morálne hodnoty bipolárneho sveta, pretože tvorba formálnych prameňov medzinárodného práva post-bipolárneho sveta zaostáva za vývojom v oblasti materiálnych prameňov práva, jednoducho nestačí reagovať na kvalitatívne zmeny v medzinárodných vzťahoch, ku ktorým dochádza od rozpadu Zväzu sovietskych socialistických republík v roku 1989 a následnom rozpade globálnej svetovej socialistickej sústavy. Samozrejme, takéto vývojom ovplyvnené nevyhnutné glosovanie pôvodnej morálky je spojené s interpretačnými problémami. Starým pojmom sa prisudzuje moderný, teda nie obvyklý dohodnutý význam, využíva sa extenzívny či reštriktívny výklad existujúcej právnej úpravy, aplikujú sa všeobecné, doplnkové a jazykové argumenty právnej interpretácie s cieľom zabezpečiť aspoň základnú právnu úpravu novovznikajúcich spoločenských vzťahov, neznámych v období bipolárneho sveta. 

V oblasti medzinárodných vzťahov a medzinárodnej politiky je badateľný trend určitých pokusov pragmatického prehodnocovania obsahu a rozsahu niektorých cieľov a zásad Charty OSN, vrátane zásady zvrchovanej rovnosti štátov, zásady nezasahovania do vecí, ktoré výhradne patria do vnútornej právomoci štátov, zásady nepoužitia sily, zásady povinnej spolupráce a pod. Má to vplyv aj na posudzovanie otázky kritéria morálnosti kandidátov na sudcov medzinárodných a vnútroštátnych súdov. Interpretačný posun si vyžadujú nové spoločenské prejavy, ako sú medzinárodný terorizmus, existencia a prístup k zbraniam hromadného ničenia, výskyt globálnych problémov neriešiteľných jednotlivými štátmi, globálne klimatické zmeny, demografický vývoj, zvýšený záujem o ochranu ľudských práv a základných slobôd a pod. Všetky tieto faktory budú ovplyvňovať aj v budúcnosti vývoj názorov na kritérium morálnosti sudcov, na ich morálku a morálne hodnoty, ktoré majú vyznávať. 

V oblasti súdnej praxe sa nedostatok právnej úpravy na úrovni základných prameňov práva prejavuje v náraste významu sudcovského aktivizmu, v náraste významu pomocných prameňov práva pri rozhodovacej činnosti medzinárodných či vnútroštátnych súdov, zohľadňujúcej morálne výzvy 21. storočia v podmienkach prechodnej absencie nových základných prameňov, akými sú medzinárodné zmluvy, medzinárodná obyčaj alebo všeobecné právne zásady, uznávané civilizovanými národmi. Glosovanie sa vyžaduje aj pre oblasť interpretácie pojmu „morálka“, „morálnosť“ a pod.

Tézu o potrebe glosovania starého práva možno aplikovať aj na glosovaní právnych noriem zaniknutého Československa v rozhodovacej činnosti vnútroštátnych súdov v Slovenskej republike. Pokiaľ ide o morálne hodnoty, mnoho sudcov vnútroštátnych súdov vyštudovalo v čase demokratickej totality a v súlade s vtedajšími pravidlami prisahalo v promočnom sľube na morálne hodnotové kritériá socialistického Československa. V súčasnosti sa tí istí sudcovia musia riadiť inými morálnymi kritériami. Nie je vylúčené, že viacerí z nich pociťujú určité vnútorné protirečenie medzi tým, ako rozhodovali v minulosti a ako musia rozhodovať v súčasnosti, teda v podmienkach zmenených pohľadov na obsah a rozsah pojmu morálka. Na druhej strane, otázka znie, či by sa presun od niektorých morálnych hodnôt vyznávaných v demokratickej totalite minulosti k niektorým morálnym hodnotám vyznávaným v totalitnej demokracii, pokiaľ by nastala, naozaj vyznačoval veľkými rozdielmi. 

V zásade je možné povedať, že prebiehajúca destabilizácia v oblasti vývoja materiálnych resp. morálnych prameňov práva sa negatívne prejavuje v procese výberu kandidátov na sudcov v tom zmysle, že výber kandidátov súčasne ovplyvňuje trvanie na morálnych hodnotách starého práva 20. storočia, ako aj trvanie na morálnych hodnotách vznikajúceho nového práva 21. storočia. 

Keďže už bolo konštatované, že vývoj nemožno zastaviť, možno zodpovedne deklarovať aj v oblasti morálky: Právo 20. storočia je mŕtve, nech žije právo 21. storočia. Sudcovská morálka 20. storočia je mŕtva, nech žije sudcovská morálka 21. storočia.

3 METÓDY

Systematický rozbor

Otázka právnej úpravy kritérií výberu sudcov, požiadavka preskúmania morálnej úrovne kandidátov na sudcov medzinárodných súdov, je interdisciplinárna téma. Zasahuje do predmetu úpravy viacerých oblastí medzinárodného práva verejného, medzinárodného práva súkromného (napríklad v otázke aplikácie absolútnej alebo relatívnej výhrady verejného poriadku v jej pozitívnom alebo negatívnom vyjadrení zameranom na vylúčenie účinkov cudzieho práva), regionálnych právnych systémov, osobitne do oblasti úpravy európskeho práva (Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor EÚ), avšak týka sa aj vnútroštátnej právnej úpravy. Dôvod je zrejmý - vnútroštátne právne normy v súčasnosti neupravujú len kritériá na výber kandidátov na funkcie sudcov ústavných súdov, správnych súdov či všeobecných súdov na národnej úrovni jednotlivých štátov, ale aj postup pri navrhovaní národných kandidátov na sudcov medzinárodných súdov. 

Z ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU