KRITÉRIÁ OBMEDZENIA SLOBODY PREJAVU V JUDIKATÚRE ESĽP

Autor: Mgr., Roman Bisták
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Príspevok sa zameriava na analýzu rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach týkajúcich sa obmedzenia slobody prejavu a jeho vplyvu na vnútroštátne právo a rozhodovanie národných súdov.

1 ÚVOD

Sloboda prejavu je dôležitým demokratickým oprávnením, ktoré umožňuje participáciu občanov na verejnom živote, jednak ich oprávnením prispievať vlastnými prejavmi do politickej diskusie, ale aj ich oprávnením byť adresátom informácií, ktorých adresátom byť chcú. Sloboda prejavu im umožňuje však aj realizáciu iných práv a slobôd, ktoré by bez slobody prejavu neboli možné. V nasledujúcom príspevku by sme radi touto cestou priblížili nielen úpravu slobody prejavu, popísanie jednotlivých oprávnení z nej prameniacich, ale aj jej obmedzenia, ktoré sa v rôznych štátoch západnej civilizácie zdajú byť čoraz populárnejšie. V úvode si teda kladieme otázku, či existuje nejaký mechanizmus, nejaké kritéria, ktoré musia byť splnené na účely slobody prejavu. 

2 GARANCIE OCHRANY SLOBODY PREJAVU V ZMYSLE EURÓPSKEHO DOHOVORU O ĽUDSKÝCH PRÁVACH

Sloboda prejavu ako taká sa považuje za takzvaný základný kameň demokracie. Jej úprava a jej garancie sú upravené jednak v ústavách národných štátov, ako aj v mnohých medzinárodnoprávnych dokumentoch. Takýmto dokumentom, ktorý má z hľadiska nami spracovávanej témy kľúčovú dôležitosť, je Európsky dohovor o ľudských právach. Práve v tomto dokumente, záväznom pre členské štáty Rady Európy, je upravená aj sloboda prejavu, pričom možno zdôrazniť, že „ nie je dôležitá len ako samostatné právo, ale hrá centrálnu úlohu aj pri ochrane ostatných práv zakotvených v Dohovore. Bez širokých garancií práva na slobodu prejavu, ktoré sú chránené nezávislými a nestrannými súdmi, nemožno hovoriť o slobode prejavu, ani o demokracii.“[1] Jej dôležitosť je okrem iného podčiarknutá aj vo viacerých rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva ( ďalej len „ESĽP“), kde vo viacerých prípadoch vyslovil názor, že „... sloboda prejavu stanovuje jeden zo základných kameňov demokratickej spoločnosti, jednak pre základné podmienky pokroku demokratickej spoločnosti, ako aj pre sebanaplnenie každej osoby.“[2]

Z hľadiska samotnej úpravy slobody prejavu v Dohovore je určujúci najmä čl. 10, ktorý stanovuje :
1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Na základe takto vymedzenej úpravy slobody prejavu možno konštatovať, že prvý odsek vymedzuje slobodu prejavu pomerne všeobecne, explicitne vyjadrujúc tri jej komponenty na účely Dohovoru:
1. Právo zastávať názory.
2. Právo prijímať informácie.
3. Právo rozširovať informácie.

Všetky tieto práva možno pritom realizovať bez ohľadu na hranice a bez zasahovania štátnych orgánov.

Prvotnou slobodou, ktorú v zmysle Dohovoru zaraďujeme pod slobodu prejavu, je sloboda zastávať názory. Táto sloboda je z hľadiska jej samotnej formulácie slobodou najširšou, pretože na ňu nemožno aplikovať obmedzenia uvedené v ods. 2 čl. 10 Dohovoru.[3] To, že je a má byť slobodou najširšou potvrdzuje aj správa Rady ministrov, kde sa uvádza, že „... akékoľvek obmedzenia tohto práva sú nekonzistentné s povahou demokratickej spoločnosti.“[4]

Ďalším právom, garantovaným Dohovorom je právo prijímať informácie. Oster tvrdí, že ide o akýsi dôsledok práva na slobodu prejavu, pričom však ide o originálne právo prijímať informácie od osoby robiacej prejav, popri práve tejto osoby prejav urobiť, čiže nemožno hovoriť o tom, že ide iba o derivatívne právo.[5] Toto právo v dôsledkoch zakladá povinnosť štátu neobmedzovať osobu pri prijímaní informácii, ktoré si želajú, aby boli voči nim smerované.[6]

Popri práve prijímať informácie, Dohovor v čl. 10 ods. 1 zakotvuje aj ďalšie významné právo týkajúce sa informácií, t.j. právo šíriť informácie, ktoré je zo svojej samotnej podstaty ďalším z mozaiky významných práv a slobôd, ktoré umožňujú subjektom realizovať slobodu prejavu. Spočíva teda najmä v šírení názorov, informácií a myšlienok s použitím najrôznejších prostriedkov komunikácie.

Práva, týkajúce sa prijímania a šírenia informácií sú pre riadne fungovanie demokratickej spoločnosti určujúce. Nemožno pritom zabudnúť, že informácie a myšlienky, ktoré požívajú ochranu Dohovoru, „nie sú iba „informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré sú prijímané priaznivo alebo sú považované za neurážilivé, ale aj tie ktoré urážajú, šokujú alebo pôsobia rušivo smerom k štátu alebo akejkoľvek časti populácie. Také sú totiž požiadavky pluralizmu, tolerancie a znášanlivosti, bez ktorých nemôže existovať „demokratická spoločnosť“....“[7]

3 MOŽNOSTI OBMEDZENIA SLOBODY PREJAVU PODĽA ČL. 10 ODS. 2 DOHOVORU

3.1 Zodpovednosť a povinnosti pri výkone slobody prejavu

Sloboda prejavu, napriek tomu, že má byť čo najširšia, neznamená to, že by mala byť bezhraničnou, bezbrehou. Podobný prístup je badateľný aj v čl. 10 ods. 2 Dohovoru, kde je ustanovené jednak, že sloboda prejavu, resp. oprávnenia garantované v ods. 1 sú spojené aj s povinnosťami a zodpovednosťou. Termíny „povinnosti“ a „zodpovednosť“ Dohovor ďalej nedefinuje, no existentná judikatúra ESĽP nám pomáha vrhnúť na význam týchto pojmov určité svetlo, aj keď možno povedať, že prešla pomerne zaujímavým vývinom. 

Tak napr. v prípade Engel a ďalší v. Holandsko, ESĽP uznal, že zákaz distribúcie dokumentu kritizujúcom niektorých vyšších dôstojníkom vojakom bol oprávneným zásahom do slobody prejavu, ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU