DIFAMÁCIA V ONLINE PROSTREDÍ

Autor: JUDr., Soňa Ralbovská Sopúchová, PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Príspevok sa zaoberá témou ochrany osobnosti a slobody prejavu v súvislosti s prípadmi difamácie uskutočňujúcej sa v online prostredí. V prvej časti príspevku sa autorka zameriava na objasnenie základných súvisiacich pojmov, ako sú ochrana osobnosti, sloboda prejavu, online prostredie a difamácia. V ťažiskovej časti príspevku autorka analyzuje právo na ochranu osobnosti a právo na slobodu prejavu a tieto prepája s problematikou difamácie v online prostredí. Súčasťou analýzy je rozbor možnosti právnej ochrany osôb pred difamáciou a právne nároky poškodených osôb. Autorka si kladie otázku, kde má difamácia hranice a ako sa s ňou vysporiadať v súčasnej informačnej spoločnosti. V závere autorka sumarizuje diskutovanú tému a navrhuje návrhy de lege ferenda s cieľom zlepšiť právne postavenie osôb poškodených difamáciou v online prostredí.

1 ÚVOD

Ľudská spoločnosť zaznamenala v posledných desaťročiach výrazné zmeny súvisiace
s vedou a technikou. Koniec 20. storočia a začiatok 21. storočia možno označiť za modernú dobu,
charakteristickú rozsiahlym využívaním informačno-komunikačných technológií, akými sú počítače,
mobilné telefóny, platobné karty či televízia. Jedným z najvýznamnejších informačnokomunikačných technológií je bezpochyby celosvetová sieť sietí – Internet, ktorý významnou mierou
prispel k zmene komunikácie, vyjadrovania, výučby a rôznych spoločenských činností. V dnešnej
dobe je pozornosť sústredená na informácie, inovácie a technológie, ktoré sa stali významnejšími
atribútmi meniacej sa spoločnosti ako napríklad výroba.
Problematika difamácie, inak povedané ohovárania, na Internete, je v súčasnosti
pertraktovaná čoraz častejšie, a to z dôvodu, že online prostredie umožňuje konanie, ktoré
v minulosti nemalo tendenciu zasiahnuť osoby alebo firmy tak výrazne, ako je tomu dnes. Internet
prepája milióny ľudí, nemá minulosť, na ktorú možno jednoducho zabudnúť a napomáha zasahovať
do práv osôb masívnym spôsobom.
Z týchto a ďalších dôvodov sme si položili otázky, ako online prostredie ovplyvňuje dve
významné ľudské práva, a to právo na ochranu osobnosti a právo na slobodu prejavu v súvislosti
s difamáciou, akú právnu ochranu poskytuje slovenský právny poriadok osobám postihnutým
difamáciou v online prostredí a aké právne nároky im prináležia. Cieľom príspevku je uskutočniť
analýzu uvedených otázok, upriamiť pozornosť na zistené nejasnosti alebo nesprávnosti
a v nadväznosti na ne poskytnúť úvahy a návrhy na odstránenie následkov, ktoré sú často mimoriadne nežiaduce a spôsobilé negatívnym spôsobom ovplyvniť postavenie osôb alebo ich práva. 

2 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

V tejto časti objasňujeme štyri základné pojmy, na ktorých je položená téma predkladaného príspevku. Prvým z nich je pojem difamácia, ktorý v zjednodušenej forme predstavuje problematiku ohovárania, druhým je online prostredie, ktoré prináša nové spôsoby porušovania práv, a to aj v prípadoch difamácie, tretím pojmom je ochrana osobnosti, ktorá môže byť difamáciou bezprostredne dotknutá a posledným je sloboda prejavu ako protiváha k ochrane osobnosti. Pojem difamácia je cudzí výraz pochádzajúci z anglického jazyka, ktorému nie je v podmienkach Slovenskej republiky priradený slovenský ekvivalent. Podľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra rozumieme difamáciou nactiutŕhanie, ohováranie, hanobenie, zneúctenie či znevažovanie. [1] Teoretická základňa problematiky difamácie vznikla v Spojených štátoch amerických, kde sa v 90. rokoch minulého storočia začali rozhodovať prvé spory, ktorých predmetom bola difamácia uskutočňovaná na Internete. Na základe judikatúry sa následne začali objavovať prvé teoretické definície difamácie, ktoré zahŕňali reputáciu osoby, ale aj skupiny osôb či produktu. Za najvýstižnejšie objasnenie difamácie považujeme nasledovné: „publikácia alebo komunikácia nepravdivého tvrdenia, ktoré sa odráža na reputácii osoby (obchodnej spoločnosti, produktu, skupiny osôb, náboženstva alebo národa) a smeruje k zníženiu jej vážnosti v očiach iných osôb alebo smeruje k tomu, aby sa verejnosť tejto osoby stránila alebo sa jej vyhýbala.“[2] Rozbor tejto definíciu prináša zistenie, že v prípade difamácie musí ísť vždy o zverejnenie (formou publikácie alebo iného spôsobu komunikácie) určitého nepravdivého vyjadrenia o niekom alebo niečom smerom k iným osobám s tým, že týmto spôsobom dochádza k vzniku škody alebo ujmy. Ak teda osoba vyjadruje len svoj osobný názor alebo uverejňuje pravdivý fakt či komunikuje nepravdivé alebo falošné tvrdenie iba osobe, ktorej sa týka alebo svojim konaním nespôsobí škodu, resp. ujmu, nedopúšťa sa difamácie. Avšak, medzi vyjadrením nepravdivého tvrdenia a osobného názoru ako obsahu slobody prejavu môže byť tenká hranica, rovnako ako v prípade skúmania spôsobenia škody či ujmy. Na základe vyššie uvedeného môžeme konštatovať, že v mnohých prípadoch difamácie môže dochádzať k zásahom do ochrany osobnosti. Ďalším súvisiacim pojmom, ktorý by sme radi objasnili, je pojem online prostredie. Online prostredie je laický výraz, ktorý používame pre pomenovanie počítačom sprostredkovaného prostredia nachádzajúceho sa virtuálnom svete. Ak by sme chceli tento pojem definovať právne, najbližšie nachádzame pojem kybernetický priestor, ktorého legálna definícia sa nachádza v Zákone č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne v ustanovení § 3, písm. b): „kybernetickým priestorom je globálny dynamický otvorený systém sietí a informačných systémov, ktorý tvoria aktivované prvky kybernetického priestoru, osoby vykonávajúce aktivity v tomto systéme a vzťahy a interakcie medzi nimi.“ Kybernetický priestor je najčastejšie dostupný prostredníctvom siete Internet, ktorá poskytuje možnosť vyjadriť sa, uviesť vyhlásenie či zverejniť článok v podstate všetkým osobám, ktoré sú pripojené k tejto globálnej sieti, a to v rámci takmer neobmedzeného priestoru, anonymne, v jednom okamihu a bez predchádzajúcej kontroly. Okrem toho možno difamáciu spáchať aj prostredníctvom elektronických komunikácií, ktoré ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU