NIEKOĽKO POZNÁMOK K TRESTNÉMU ČINU NEBEZPEČNÉHO PRENASLEDOVANIA[1]

Autor: doc. JUDr., Miloš Deset, PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Trestný čin nebezpečného prenasledovania má mimoriadne negatívne dopady na kvalitubežného života poškodeného (poškodenej), ale aj ďalších osôb – obetí, ktoré s poškodeným (poškodenou) žijú v spoločnej domácnosti. Dotknuté osoby sú zvyčajne konfrontované častými a hrubými telefonátmi, vulgárnymi správami, vyhrážkami a sledovaním zo strany páchateľov. Žijú v strachu o svoj život, zdravie či v obave zo spôsobenia inej ujmy. Pre dotknuté osoby takéto patologické správanie páchateľov znamená konfrontácie s veľmi ťažkými životnými situáciami, príspevok sa preto zaoberá charakteristikou daného činu z hľadiska trestného práva hmotného a kriminológie a možnými riešeniami prípadov nebezpečného prenasledovania z hľadiska trestného práva procesného a kriminalistiky.

1 ÚVOD

Ako stalking, t. j. nebezpečné prenasledovanie, sa v minulosti označovali situácie, keď dochádzalo k prenasledovaniu celebrít fanúšikmi trpiacimi psychickými poruchami. Postupne sa však tento termín rozšíril. Viacerí autori poukazujú na to, že v súčasnosti neexistuje jednotná definícia stalkingu, tento pojem by sa však dal definovať ako systematické excesívne obťažovanie inej osoby prejavmi nežiadúcej pozornosti podmienenej obdivom, nenávisťou či pomstou.[2] Výraznou charakteristickou črtou tejto definície je motív páchateľa, objektívna stránka jeho konania je vyjadrená pomerne všeobecne a dovolím si povedať, že dostatočne nevyjadruje závažnosť trestného činu nebezpečného prenasledovania. Avšak niektorí autori, ako napríklad Izakovič, zdôrazňujú aj závažnosť konania páchateľa. Podľa Izakoviča by sa dal stalking definovať ako zlovoľné, úmyselné a systematické prenasledovanie a obťažovanie inej osoby, ktoré u obeti znižuje kvalitu jej života a ohrozuje jej bezpečnosť.[3] Národné centrum pre obete zločinov (The National Center for Victims of Crime) definuje stalking ako spôsob správania sa, pri ktorom cítite strach, nervozitu, obťažovanie alebo nebezpečenstvo. Ide o prípady kedy vás niekto opakovane kontaktuje, sleduje, posiela vám veci (darčeky), hovorí s vami, aj keď vy nechcete alebo vás ohrozuje. Takéto správanie môže zahŕňať: poznatky o rozvrhu obete (dennom, pracovnom a pod.), vyskytovanie sa na miestach, na ktoré ide obeť, posielanie správ, emailov alebo obrázkov, opakované telefonáty alebo textové správy, kontaktovanie alebo pridávanie údajov o obeti na sociálnych sieťach (Facebook, Twitter, Instagram a pod.), písanie listov, ničenie majetku obete, vytvorenie webovej stránky o obeti, posielanie darčekov, drobné krádeže vecí, ktoré patria obeti, ako aj iné pokusy o kontaktovanie, obťažovanie, sledovanie alebo zastrašovanie obete.[4] Vo forenznej psychológií je stalking považovaný za špecifický variant agresie. Vedie k závažnému zníženiu kvality života obete.[5]

Na základe týchto definícií či charakteristík stalkingu je zrejmé, že stalking je nielenže patologický a z pohľadu obete nechcený a nežiadúci jav, ale predstavuje konanie páchateľa, ktoré podstatným spôsobom zasahuje do života obete a znižuje jeho kvalitu a v ktorého dôsledku obeť dôvodne pociťuje rôzne formy nebezpečenstva či hrozieb zo strany páchateľa a obavy o svoje súkromie, zdravie či dokonca život. Sprievodným javom stalkingu pritom môžu byť aj rôzne formy zastrašovania obete, vydieranie či vyhrážanie sa obeti. Treba však dodať, že nejde len o samotné obťažovanie, posielanie nechcených správ či časté telefonovanie páchateľa obeti, ale aj o obsah kontaktov či konverzácií páchateľa s obeťou. Okrem toho, že takéto kontaktovanie je nechcené, neželané a veľmi frekventované, zvyčajne je zároveň aj mimoriadne vulgárne a pre obeť veľmi urážajúce a ponižujúce. Agresia páchateľa, napríklad v rôznych formách sledovania, vyhrážania či vydierania, však môže byť prejavená nielen telefonicky či prostredníctvom správ, ale aj osobným kontaktom napríklad v mieste bydliska obete, v mieste školského zariadenie detí obete či na pracovisku obete, čo je pre obeť taktiež mimoriadne urážajúce a ponižujúce. 

2 VYBRANÉ KRIMINOLOGICKÉ ASPEKTY STALKINGU

Pri stalkingu prichádza k interakcií stalkera a obete, ktorá prebieha zvyčajne v niekoľkých fázach. V prvej fáze sa najčastejšie objavujú pokusy zo strany prenasledovateľa nadviazať kontakt s obeťou pomocou rôznych komunikačných prostriedkov. V súčasnosti sa ich ponúka pestrá škála, kde okrem telefónu dominuje internet. Stalkeri s obľubou využívajú ľahko dostupné a finančne nenáročné sociálne siete (cyberstalking). V druhej fáze stalker začína vyhľadávať fyzickú blízkosť obete. Sleduje ju na miestach, kde sa pravidelne vyskytuje. Stretnutia si často aj dokumentuje formou videozáznamu alebo fotografovaním. Stalkeri sa pomerne často pokúšajú skontaktovať s obeťou aj prostredníctvom iných osôb, ktoré majú na obeť vyvinúť väčší tlak a presvedčiť ju, aby sa so stalkerom stretla. Tretiu fázu stalkingu charakterizuje rastúci psychický nátlak zo strany stalkera. Môže mať formu vyhrážania, zastrašovania, osočovania, či zverejňovania súkromia obete, napríklad osobných údajov, adresy či telefónneho čísla. Poslednú a najnebezpečnejšiu fázu stalkingu predstavuje fyzické násilie. Zahŕňa rôzne menej závažné delikty, ako je klopanie či kopanie do dverí, ale aj tie najzávažnejšie činy, vrátane úmyselného usmrtenia obete.[6]

Pri pohľade na túto postupnosť stalkingu možno usudzovať, že stalker sa zriedkakedy dokáže zmieriť s počiatočným odmietaním či odmietnutím, práve naopak. Svoje iniciatívy, namierené voči obeti, zvyčajne stupňuje, tvrdošijne a chorobne trvá na svojom stanovisku, jeho ambície sú v príkrom rozpore s vôľou a želaniami obete, ktoré vôbec nerešpektuje. Jeho správanie sa vyznačuje arogantnosťou, vulgárnosťou, bezočivosťou, drzosťou, bezohľadnosťou, egoizmom, hrubosťou a agresivitou, ktorá môže niekedy viesť k tragickým vyústeniam jeho konania. V jeho kriminálnom správaní by sme márne hľadali rešpekt či empatiu voči obeti. Stalker je však pri svojom nebezpečnom prenasledovaní zvyčajne vytrvalý, a práve jeho vytrvalosť v napĺňaní jeho zločineckého zámeru a cieľa môže pre obeť znamenať ešte väčšie negatívne následky. 

Páchatelia nebezpečného prenasledovania môžu mať rôzne motívy, rôzne psychické poruchy či rôzne osobnostné črty, aj ich kriminálne správanie sa môže líšiť a vyznačovať sa istými špecifikami, napokon v odbornej literatúre sa možno stretnúť s rôznymi typmi stalkerov. Odmietnutý stalker vníma ako obeť sám seba. Motívom jeho prenasledovania bývajú nielen deklarovaná láska, ale aj pomsta alebo narcizmus. Konanie stalkera smeruje k obnove svojho jedinečného a nehmatateľného vzťahu s obeťou. Striedajú sa u neho pocity lásky a nenávisti voči obeti. Svoje správanie si vysvetľuje ako reakciu na provokácie zo strany obete. Pri tomto type stalkingu sa často vyskytuje domáce násilie. Stalker-uctievač sa snaží nadviazať intímny vzťah s obeťou, ktorú si idealizuje. Obeťou môže byť blízky človek alebo cudzia osoba (virtuálna láska). Striedajú sa u neho pocity lásky a nenávisti voči sebe samému. Odmietnutie neprijíma, naopak, realitu prekrúca, hľadá a nachádza dôkazy o láske zo strany obete. V prípade, ak si náhle uvedomí skutočný stav, stúpa riziko agresívneho správania voči obeti. Neobratný nápadník sa snaží vyrovnať s vlastnou frustráciou z nekvalitných interpersonálnych vzťahov a zo sociálnej neobratnosti. Má nízke sebavedomie a obeť mu slúži ako prostriedok na jeho posilnenie. Správa sa k nej arogantne, majetnícky, bez empatie. Keďže mu ide v prvom rade o seba, ľahko mení obete. Ublížený útočník chápe obeť ako prostriedok na naplnenie túžby po pomste. Vyberá si ju náhodne, avšak na základe určitej podobnosti s osobou, ktorá pre neho predstavuje problém. Pôžitok mu prináša samotné prenasledovanie, preto býva dobre premyslené a často veľmi zákerné. Predstavuje pre neho odplatu za prežité krivdy. Sexuálny útočník je zriedkavým typom stalkera, ktorého hlavným motívom je túžba po sexuálnom uspokojení. Prenasledovanie býva tajné a trvá kratšie ako pri ostatných typoch stalkingu. Častá je sexuálna agresia. Anonymita zvyšuje pôžitok stalkera z uskutočneného útoku. Väčšinou ide o samotárskeho muža trpiaceho sexuálnou deviáciou.[7]

To znamená, že v závislosti od konania páchateľa, od jeho motívu, osobnosti, príp. ďalších skutočností by sme mohli hovoriť o viacerých typoch stalkingu. Variabilita týchto typov stalkingu môže byť determinovaná dĺžkou páchaného skutku (prenasledovania obete), aspektom či stupňom agresivity či zákernosti, sexuálnym motívom či ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU