Zoznam klientov ako predmet obchodného tajomstva samostatného finančného agenta [4]

Autor: JUDr. Andrea Slezáková LL.M.
Zdroj: Ekonomická univerzita v Bratislave

Abstrakt

The legislator assumes in the valid legal regulation that an independent financial agent is entitled to provide co-operation to the client in the administration of the financial service contract. A special relationship based on trust is being established between the client and the independent financial agent. An independent financial agent has its own information and skills on how to acquire and stabilize the stock of clients. The paper focuses on the analysis why a list of clients is an object of a trade secret of an independent financial agent.

 

Úvod

Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zá­kon o finančnom sprostredkovaní“) integruje podmienky distribúcie finančných služieb v sektoroch poistenia alebo zaistenia, kapitálového trhu, prijímania vkladov, doplnko­vého dôchodkového sporenia, starobného dôchodkového sporenia a poskytovania úve­rov, úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov.

Predmetná úprava je jedinečná a nepribližuje sa regulácii susedných štátov. Jej unikátnosť spočíva okrem iného aj v tom, že rozlišuje medzi finančným poradenstvom a finančným sprostredkovaním.

Finančné poradenstvo sa vykonáva za účelom poskytnutia informácií, analýz, dos­tatočných na to, aby mohol klient uskutočniť zodpovedné rozhodnutie o vstupe do zmluvného vzťahu s finančnou inštitúciou (Winkler, 2020). Odplatu za činnosť finanč­nému poradcovi poskytuje výlučne klient. Povolením na vykonávanie činnosti finančného poradcu disponuje k 30. máju 2021 osem subjektov. [5]Informácie a odporúčania posky­tované finančným poradcom sú nezávislé, vychádzajúce z analýzy dostatočného počtu dostupných finančných služieb. Teda nevychádzajú z obmedzenej ponuky finančných služieb (Winkler, 2020).

Podľa informácií verejne dostupných na webovom sídle Národnej banky Slovenska je ku dňu 30. mája 2021 oprávnených na finančné sprostredkovanie 23 528 subjektov.[6]

Podľa § 2 ods. 1 zákona o finančnom sprostredkovaní, finančné sprostredkovanie je vykonávanie najmenej jednej z týchto činností:

a)    predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavie­ranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností sme­rujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby,

b)    poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzav­retia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby,

c)    spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter fi­nančnej služby takú spoluprácu umožňuje,

d)    spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umož­ňuje,

e)    poskytovanie informácií o jednej alebo o viacerých zmluvách o poskytnutí fi­nančnej služby v súlade s kritériami, ktoré si klienti zvolia prostredníctvom we- bového sídla alebo iných médií, ako aj predloženie porovnania jednotlivých pro­duktov vrátane ceny a porovnania týchto produktov alebo poskytnutie zľavy z ceny zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak klient môže priamo alebo ne­priamo uzatvoriť zmluvu o poskytnutí finančnej služby prostredníctvom webo- vého sídla alebo iných médií.

Zákonodarca rozširuje legálnu definíciu finančného sprostredkovania o ďalšie okruhy činností špecifických a príznačných pre sektor kapitálového trhu a sektor poiste­nia alebo zaistenia.

Finančné sprostredkovanie predstavuje súbor na seba nadväzujúcich úkonov, kto­rých hlavným „činiteľom“ je klient. V nasledujúcom texte venujeme pozornosť úvahám o tom, prečo tvoria zoznamy klientov predmet obchodného tajomstva samostatného fi­nančného agenta.

1       Metodika práce

Cieľ príspevku predstavuje analyzovanie jednotlivých znakov legálnej definície ob­chodného tajomstva, tak ako je zakotvená v platnej právnej úprave. Príspevok sa za­meriava na skúmanie súvzťažnosti finančnoprávnych a obchodnoprávnych noriem pri realizácii finančného sprostredkovania, a to na základe analýzy a syntézy.

Analýzou sa skúmaný objekt rozkladá na jednotlivé časti a následne sa skúmajú vzájomné vzťahy týchto elementov. Na základe analýzy boli finančnoprávne a obchod- noprávne normy rozdelené na jednotlivé prvky. Následne boli relevantné časti syntézou zložené do celku. Z poznania jednotlivých podstatných častí na základe syntézy ako vše­obecnej poznávacej metódy možno dospieť k všeobecnému tvrdeniu (Mosný et al., 2018).

2       Výsledky a diskusia

Systematicky právo k obchodnému tajomstvu patrí medzi duševné práva v oblasti hospodárstva a môže byť ako iná majetková hodnota aj predmetom súkromnoprávnych vzťahov (Patakyová et al., 2016).

2.1   Obchodné tajomstvo - pojem

Zákon č. 513/1991Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „zákon“) vymedzuje obchodné tajomstvo ako ideálny objekt, nehmotný statok, ktorý prináleží k podniku a je predmetom absolútneho práva podnika­teľa, ktorý podnik ako hromadnú vec vlastní (Patakyová et al., 2016).

Nehmotný statok možno charakterizovať ako zvláštny druh objektu právnych vzťa­hov, ktorý má nehmotnú povahu - ide o výsledky duševnej tvorivej činnosti, či už ide o ochranu označení alebo o výsledky tvorivej činnosti alebo o skúsenosti, hodnoty a pre­javy ľudskej osobnosti (Boháček, Jakl, 2002).

Reguláciu obchodného tajomstva nachádzame v § 17 až § 20 Obchodného zákon­níka. Z hľadiska právnej kvalifikácie ide o nehmotné právo pôsobiace erga omnes (Su- choža et al., 2016).

Názov obchodné tajomstvo nekorešponduje presne s obsahom tohto inštitútu, keďže sa v predmetnom ustanovení píše o skutočnostiach obchodnej, výrobnej a tech­nickej povahy, z obsahu teda vyplýva, že zákonodarca chce chrániť nielen obchodné, ale aj výrobné, resp. podnikové tajomstvo v najširšom zmysle slova (Kubíček et al., 2008).

Atribútom tohto práva je jeho vznik v rámci prevádzkovania podniku s tým, že po naplnení zákonných znakov vzniká jeho právna ochrana bez toho, aby obchodné tajom­stvo podliehalo osobitnej registrácii (Patakyová et al., 2016).

Subjektívne absolútne právo majiteľov obchodného tajomstva, ktoré je jednotné, pozostáva z dispozičných práv a z majetkového práva (Lazar et al., 2018). Dispozičné práva subjektívneho absolútneho práva majiteľov obchodného tajomstva predstavujú právo sprístupniť obchodné tajomstvo iným subjektom, či už ako samostatný predmet právneho vzťahu, alebo ako súčasť predaja podniku alebo časti podniku, s ktorou je ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU