Predmet útoku pri trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti

Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti sú upravené v druhom diele druhej hlavy osobitnej časti Trestného zákona,[1]a sú v nej zaradené: znásilnenie (§ 199), sexuálne násilie (§ 200), sexuálne zneužívanie (§ 201 až § 202), súlož medzi príbuznými (§ 203).

Hmotný predmet patrí medzi fakultatívne znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu.[2] Fakultatívne znaky sa môžu stať obligatórnymi znakmi, ak sú súčasťou skutkovej podstaty trestného činu. V článku sa konkrétne zameriame na hmotný predmet vo vzťahu k trestným činom proti ľudskej dôstojnosti. Osobitne dávame do pozornosti predmet útoku pri trestnom čine znásilnenia, ktorým je žena, na základe čoho priamym páchateľom môže byť jedine muž, keďže následkom je súlož. Z toho vyplýva, že priamou páchateľkou predmetného trestného činu nemôže byť žena, čo nie je v súlade s poznatkami odborníkov z praxe predovšetkým z medicínskeho prostredia. V súvislosti s tým chceme poukázať na porušenie čl. 12 ods. 1 prvá veta, ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“), na základe ktorého nemožno zvýhodňovať ani znevýhodňovať jedných pred druhými bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti atď. Okrem toho je naším cieľom týmto článkom prispieť k legislatívnemu odstráneniu tohto rozporu preformulovaním predmetu útoku pri trestnom čine znásilnenia, čo sa javí ako najschodnejšie riešenie. Následne pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona poukážeme na pojmovú diferenciu predmetu útoku v porovnaní s § 201a, § 201b Trestného zákona, ktorú je potrebné odstrániť.