Ústavné súdnictvo v mlyne ústavných reforiem

Autori: prof. JUDr. Alexander Bröstl CSc., JUDr. Ľudmila Gajdošíková CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

Príspevok reaguje na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov schválený 9. decembra 2020 ako ústavný zákon č.422/2020 Z. z., ktorým_sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Koncentruje sa len na niektoré vybrané ústavnoprávne otázky, ktoré sa týkajú úpravy postavenia a právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). Kriticky vníma porušenie základných princípov legislatívneho procesu, ktoré by sa mali pri novelizácii ústavy striktne dodržiavať. Týka sa to najmä zásahov do princípu deľby moci v parlamentne j demokracii, ktoré v konečnom dôsledku vedú ku kontroverznému obmedzeniu právomocí ústavného súdu v jeho úlohe pri ochrane ústavnosti, v oblasti garantovania základných práv a slobôd a pri ochrane právneho a demokratického štátu a ich presunom (zverením) do rúk zákonodarcu, respektíve ústavodarcu (napr. explicitným zákazom ústavného súdu preskúmavať v konaní o súlade právnych predpisov ústavnosť ústavných zákonov). Ďalej sa príspevok venuje aj zavedeniu inovovaného výberu a voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu, a vymenovania z nich sudcov ústavného súdu, ale aj ďalším otázkami dotýkajúcimi sa postavením a právomocami ústavného súdu.

 

V čase prípravy IX. ústavných dní, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) organizuje od roku 2012, v nadväznosti na programové vyhlásenie novej koaličnej vlády v marci 2020), najmä v masmédiách, už prebiehala výmena názorov na parciálne návrhy a námety na reformu súdnictva. Bolo to už v čase celosvetovo sa rozširujúcej pandémie COVID-19, a tak sa na verejnosti striedali a prelínali desiatky právnych názorov tak na riešenie reformy súdnictva, ako aj na riešenie problémov spojených s COVIDom-19, ktorý zachvátil celý svet a vyvolával naliehavú potrebu na právne a ekonomické riešenia tohto neviditeľného nepriateľa, ktorý ovplyvnil životné a pracovné podmienky na celom svete, Slovensko nevynímajúc. COVID-19 ovplyvnil aj konanie konferencie, ktorá sa z tohto dôvodu neuskutočnila a ústavný súd zúžil svoje ambície na diskusiu na stránkach zborníka s touto tematikou.

Medzičasom legislatíva súdnej reformy pokročila, stala sa realitou, keď v októbri 2020 bola predložená do parlamentu a označená ako parlamentná tlač č. 270 - vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ako parlamentná tlač č. 271 - vládny návrh zákona o reforme súdnictva. Vtedy sme mali možnosť stretnúť a bližšie sa oboznámiť s reálnymi/konkrétnymi návrhmi predkladateľa - vlády Slovenskej republiky, ktorých gestorom - spracovateľom bolo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Nakoniec bol vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov schválený 9. decembra 2020 ako ústavný zákon č.422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „novela ústavy o reforme súdnej moci“ alebo tiež „ústavný zákon č. 422/2020 Z. z.“) a bol vyhlásený 29. decembra 2020, kedy nadobudol platnosť. Novela ústavy o reforme súdnej moci nadobudla účinnosť 1. januára 2021 t. j. s legisvakančnou lehotou dva dni, okrem čl .I bodov 10, 13 a 31, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2025 a čl. I bodov 1 až 3, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2023. V súvislosti s čl. I bodmi 1 a ž 3 ústavného zákona č.422/2020 Z. z. 3 Treba pre úplnosť dodať že dokonca aj novela ústavy o reforme súdnej moci má svoju v zásade kvázi „prílepkovú4 novelu, ktorá sa udiala ako „náhla mozgová príhoda“ v rámci druhého čítania o vládnom návrhu tejto novely o reforme súdnej moci priamo na jej prerokovaní, a to v rámci pozmeňovacích a doplňovacích poslaneckých návrhov 3. decembra 2020 o 16.27 hod. Išlo o „prilepenie“ ústavnej zmeny, ktorá zasahuje do systémového riešenia dôchodkového zabezpečenia, a to formou novelizácie čl. 39 ústavy s perspektívou jej uplatnenia od 1. januára 2023, k reforme súdnictva, hoci táto zmena s ňou vôbec nesúvisí. Pritom výrazne mení dôchodkový systém bez akejkoľvek širšej diskusie aspoň v parlamente. Tento návrh bol schválený 8. decembra 2020 o 17. 25 hod. Využitie tohto „kvázi-prílepku“ znamená procesnú chybu, ktorá nie je vôbec kozmetická; je to hrubé porušenie tak pravidiel parlamentnej kultúry5, ako aj teórie legislatívy. Nebolo vyvolané ani akútnosťou potreby uplatnenia skráteného legislatívneho konania, pričom je vôbec otázne, či novelizácia ústavy má byť prijímaná v skrátenom legislatívnom konaní. Napokon, nadobudnutie účinnosti tejto zmeny 1. januárom 2023 o jej „naliehavosti“ určite nesvedčí.

Podľa dôvodovej správy „Návrh ústavného zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024 v časti Obnova dôvery v právny štát a zabezpečenie, aby zákon a spravodlivosť platili pre každého, ktoré aj týmto napĺňa.“ Uvedený cieľ/ nie je ničím novým. Na takomto princípe je založený právny poriadok každého demokratického a právneho štátu, Iná vec je reálne uplatňovanie týchto princípov v praxi osobami ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU