Ústavné súdnictvo v mlyne ústavných reforiem

V čase prípravy IX. ústavných dní, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) organizuje od roku 2012, v nadväznosti na programové vyhlásenie novej koaličnej vlády v marci 2020), najmä v masmédiách, už prebiehala výmena názorov na parciálne návrhy a námety na reformu súdnictva. Bolo to už v čase celosvetovo sa rozširujúcej pandémie COVID-19, a tak sa na verejnosti striedali a prelínali desiatky právnych názorov tak na riešenie reformy súdnictva, ako aj na riešenie problémov spojených s COVIDom-19, ktorý zachvátil celý svet a vyvolával naliehavú potrebu na právne a ekonomické riešenia tohto neviditeľného nepriateľa, ktorý ovplyvnil životné a pracovné podmienky na celom svete, Slovensko nevynímajúc. COVID-19 ovplyvnil aj konanie konferencie, ktorá sa z tohto dôvodu neuskutočnila a ústavný súd zúžil svoje ambície na diskusiu na stránkach zborníka s touto tematikou.

Medzičasom legislatíva súdnej reformy pokročila, stala sa realitou, keď v októbri 2020 bola predložená do parlamentu a označená ako parlamentná tlač č. 270 - vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ako parlamentná tlač č. 271 - vládny návrh zákona o reforme súdnictva. Vtedy sme mali možnosť stretnúť a bližšie sa oboznámiť s reálnymi/konkrétnymi návrhmi predkladateľa - vlády Slovenskej republiky, ktorých gestorom - spracovateľom bolo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Nakoniec bol vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov schválený 9. decembra 2020 ako ústavný zákon č.422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „novela ústavy o reforme súdnej moci“ alebo tiež „ústavný zákon č. 422/2020 Z. z.“) a bol vyhlásený 29. decembra 2020, kedy nadobudol platnosť. Novela ústavy o reforme súdnej moci nadobudla účinnosť 1. januára 2021 t. j. s legisvakančnou lehotou dva dni, okrem čl .I bodov 10, 13 a 31, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2025 a čl. I bodov 1 až 3, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2023. V súvislosti s čl. I bodmi 1 a ž 3 ústavného zákona č.422/2020 Z. z. 3 Treba pre úplnosť dodať že dokonca aj novela ústavy o reforme súdnej moci má svoju v zásade kvázi „prílepkovú4 novelu, ktorá sa udiala ako „náhla mozgová príhoda“ v rámci druhého čítania o vládnom návrhu tejto novely o reforme súdnej moci priamo na jej prerokovaní, a to v rámci pozmeňovacích a doplňovacích poslaneckých návrhov 3. decembra 2020 o 16.27 hod. Išlo o „prilepenie“ ústavnej zmeny, ktorá zasahuje do systémového riešenia dôchodkového zabezpečenia, a to formou novelizácie čl. 39 ústavy s perspektívou jej uplatnenia od 1. januára 2023, k reforme súdnictva, hoci táto zmena s ňou vôbec nesúvisí. Pritom výrazne mení dôchodkový systém bez akejkoľvek širšej diskusie aspoň v parlamente. Tento návrh bol schválený 8. decembra 2020 o 17. 25 hod. Využitie tohto „kvázi-prílepku“ znamená procesnú chybu, ktorá nie je vôbec kozmetická; je to hrubé porušenie tak pravidiel parlamentnej kultúry5, ako aj teórie legislatívy. Nebolo vyvolané ani akútnosťou potreby uplatnenia skráteného legislatívneho konania, pričom je vôbec otázne, či novelizácia ústavy má byť prijímaná v skrátenom legislatívnom konaní. Napokon, nadobudnutie účinnosti tejto zmeny 1. januárom 2023 o jej „naliehavosti“ určite nesvedčí.

Podľa dôvodovej správy „Návrh ústavného zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024 v časti Obnova dôvery v právny štát a zabezpečenie, aby zákon a spravodlivosť platili pre každého, ktoré aj týmto napĺňa.“ Uvedený cieľ/ nie je ničím novým. Na takomto princípe je založený právny poriadok každého demokratického a právneho štátu, Iná vec je reálne uplatňovanie týchto princípov v praxi osobami ...