Justičná novela Ústavy Slovenskej republiky (solídne zámery - rozpačité závery)

Autor: doc. JUDr. Ladislav Orosz CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

Príspevok je venovaný tzv. justičnej novele Ústavy Slovenskej republiky z 9. decembra 2020, ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 422/2020. Z.z. Autor v prvej časti kriticky analyzuje priebeh ústavodarného procesu. Zvlášť negatívne hodnotí záverečnú fázu ústavodarného procesu na plenárnej schôdzi Národnej rady SR, na ktorej boli predložené zásadné pozmeňujúce návrhy nad rámec pôvodného zámeru predkladateľa (vlády). Druhá časť príspevku je venovaná kritickému zhodnoteniu schválených ústavných zmien v časti týkajúcej sa Ústavného súdu SR

 

Úvod

Rozhodnutie o tematickom zameraní IX. ústavných dní celkom logicky vyplynulo z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 - 2024 (ďalej len „vládny program“), v ktorom bola ako kľúčová ústavodarná aktivita vlády I. Matoviča formulovaná úloha pripraviť a predložiť do ústavodarného procesu návrh novely Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava“) týkajúcej sa zmien v organizácii súdnej moci, ako aj zmien v postavení sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a sudcov všeobecných súdov.2

Pôvodným zámerom organizátorov ústavných dní bolo zorganizovať medzinárodnú vedeckú konferenciu v čase, keď sa ústavodarný proces o tzv. justičnej novele Ústavy dostane do finálnej fázy, za ktorú možno považovať rokovanie o nej na pôde ústavodarného orgánu. Organizátori usilovali o vytvorenie platformy pre konštruktívnu odbornú diskusiu medzi renomovanými predstaviteľmi domácej a zahraničnej ústavnej teórie, sudcami Ústavného súdu i všeobecných súdov, ako aj zástupcami dotknutých ústavných orgánov o obsahu navrhovaných ústavných zmien, ktorá by disponovala potenciálom vyústiť do súboru námetov, pripomienok, ale i výhrad k návrhu justičnej novely, podloženým autoritou súdneho orgánu ochrany ústavnosti, na pôde ktorého sa IX. ústavné dni mali uskutočniť.

Tento ambiciózny zámer organizátorov konferencie stroskotal (tak ako množstvo iných vedeckých podujatí v minulom roku) z dôvodu nebezpečne sa rozširujúcej pandémie Covid -19, ktorá vyvolala potrebu zrušiť vlaňajšie ústavné dni a aspoň ako určitú kompenzáciu ponúknuť jej potenciálnym účastníkom formulovať svoj pohľad na justičnú novelu Ústavy v podobe príspevku do vedeckého zborníka. Tieto okolnosti vyvolali ale aj časový posun v reagencii na objekt, ktorý mal byť stredobodom záujmu účastníkov IX. ústavných dní, keďže justičná novela Ústavy medzičasom bola 9. decembra 2020 schválená a po publikácii v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 422/2020 nadobudla platnosť, pričom jej podstatná časť je od 1. januára 2021 už aj účinná. Za takejto situácie ponúka tento zborník možnosť premietnuť pôvodne mienené námety, pripomienky, či výhrady účastníkov IX. ústavných dní k návrhu justičnej novely Ústavy do podoby hodnotiacich poznámok, ako aj upozornení na úskalia, ktoré môžu uvádzanie v poradí 19-tej priamej novelizácie Ústavy do života sprevádzať. Využívajúc tento priestor, a pritom rešpektujúc požadovaný rozsah príspevkov, sa v ňom chcem zamerať najprv na zhodnotenie procesu prípravy a schvaľovania justičnej novely Ústavy a v jeho druhej časti formulovať hodnotiace poznámky k tej jej časti, ktorá sa dotýka zmien a doplnkov v I. oddiele VII. hlavy, teda jej dopadov na spôsob kreovania sudcov Ústavného súdu a kompetencie Ústavného súdu.

1   . K procesu prípravy a schvaľovania justičnej novely Ústavy

Začiatok procesu prípravy analyzovanej novely Ústavy možno v porovnaní s prípravou väčšiny ostatných priamych novelizácií slovenskej ústavy považovať za takmer vzorový. Mám pritom na mysli v prvom rade skutočnosť, že jej ideový rámec bol zrozumiteľne a obsažne načrtnutý vo vládnom programe.3 Za ocenenia hodnú považujem aj skutočnosť, že ambíciou vlády bolo predložiť do ústavodarného procesu relatívne ucelený návrh ústavných zmien týkajúci sa ústavnej regulácie súdnej moci, ktorý zodpovedá hodnotovým preferenciám novo konštituovanej vládnej koalície, ktorá získala na presadenie týchto ústavných zmien legitimitu v parlamentných voľbách. Drvivá väčšina ústavodarných iniciatív, ku ktorých uplatnenia došlo od schválenia Ústavy bola totiž podľa môjho názoru charakteristická veľmi úzkym vecným záberom (spravidla s monotematickým charakterom), teda bez ambície komplexnejšie regulovať určitú sféru ústavnej úpravy. Práve z takto úzko koncipovaných návrhov bol zjavne čitateľný kľúčový zámer ich predkladateľov, ktorí predložením návrhu ústavných zmien do ústavodarného procesu primárne sledovali upútanie mediálnej pozornosť a tým aj pozornosti potenciálnych voličov a až sekundárne (ak vôbec) aj skvalitnenie ústavnej úpravy.4

Gestorské ministerstvo spravodlivosti sa napĺňania úlohy obsiahnutej vo vládnom programe (rešpektujúc jeho obsah) expresne zhostilo a už v júli 2020 predložilo jeho návrh (po predchádzajúcom prerokovaní so zástupcami dotknutých ústavných orgánov) na medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa objavil celý rad námetov na jeho skvalitnenie, ale i viacero výhrad.5 Pôvodná podoba justičnej novely Ústavy, za ktorú považujem jej návrh v podobe pred predložením do medzirezortného pripomienkového konania (ďalej len „pôvodný návrh“)6 sa v priebehu ústavodarného procesu pomerne výrazným spôsobom modifikovala. Bez ohľadu na viacero výhrad, ktoré možno k pôvodnému návrhu formulovať, si dovolím konštatovať, že bol vo viacerých smeroch kvalitnejší, ako jej finálna podoba.

Už z porovnania pôvodného návrhu s vládnym návrhom justičnej novely Ústavy (ďalej len „vládny návrh“), ktorý bol doručený do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada“) 1. októbra 2020 a vedený ako ptč. 2707, vyplýva, že pred predložením vládneho návrhu do parlamentu došlo v pôvodnom návrhu k nie bezvýznamným zmenám, z ktorých cítiť nielen konštruktívny prístup k výhradám uplatnením v pripomienkovom konaní, ale predovšetkým presadzovanie určitých politických preferencií vládnych partnerov, ktoré vyvoláva potrebu hľadania politických kompromisov . Vo vládnom návrhu sa oproti pôvodnému návrhu (okrem iných zmien) už ustanovil pre Ústavný súd výslovný zákaz preskúmavať súlad ústavných zákonov s Ústavou, vypustilo sa pôvodne zamýšľané rozšírenie oprávnenia verejného ochrancu práv iniciovať bez vecných obmedzení konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom, čo podľa môjho názoru významne redukovalo pozitívne prínosy justičnej novely Ústavy,8 došlo tiež k (veľmi nešťastnej) korekcii antiblokačného mechanizmu pri ustanovovaní sudcov Ústavného súdu, k zmenám v ustanovení vekového cenzu (vekového stropu) pre výkon funkcie sudcu Ústavného súdu a sudcu všeobecných súdov, ako aj k zásadnému posunu nadobudnutia účinnosti kompetencie senátu Ústavného súdu iniciovať konanie o súlade právnych predpisov v spojení s rozhodovaním o ústavných sťažnostiach (k niektorým s týchto zmien sa vrátim v druhej časti tohto príspevku).

Vo vzťahu k priebehu ústavodarného procesu na pôde národnej rady, treba v prvom rade kriticky poznamenať, že bol vzhľadom na rozsah a význam justičnej novely Ústavy neprimerane krátky. Od predloženia vládneho návrhu národnej rady po jeho schválenie v III. čítaní uplynulo len 69 dní, pričom lehota na jeho prerokovanie vo výboroch národnej rady v II. čítaní bola určená len na 32 dní.9 Navyše ptč. 270 bola pridelená na prerokovanie len Ústavnoprávnemu výboru národnej rady (ďalej len „ÚPV“) ako gestorskému výboru, hoci doterajšia štandardná prax bola v zásade vždy taká, že návrhy ústavných zákonov prerokúvali všetky výbory Národnej rady (okrem Mandátového a imunitného výboru). Gestorský výbor navrhol uznesením z 25. novembra 2020 Národnej rade schváliť vládny návrh v znení 5 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (ďalej len „pozmeňujúce návrhy“). Národná rada všetky pozmeňujúce návrhy predložené ÚPV schválila.10

Z pozmeňujúcich návrhov schválených gestorským výborom považujem za potrebné venovať pozornosť aspoň dvom, prostredníctvom ktorých sa justičná novela oproti podobe obsiahnutej vo vládnom návrhu nie bezvýznamne posunula. Mám na mysli v prvom rade pozmeňujúci návrh, ktorým sa rozšírila právomoc prezidenta vymenúvať vysokoškolských profesorov o právomoc vysokoškolských profesorov aj odvolávať [čl. 102 písm. h) Ústavy]. Vďaka jeho schváleniu sa narušil (chvályhodný) zámer vlády koncentrovať do tejto novely Ústavy len zmeny v ústavnej úprave súdnej moci. Druhý pozmeňujúci návrh predložený ÚPV a následne schválený Národnou radou, na ktorý sa žiada tiež upozorniť, sa týkal rozšírenia možnosti uchádzať sa o funkciu predsedu (touto novelou Ústavy zriadeného) Najvyššieho správneho súdu aj osobám, spĺňajú podmienky uchádzania sa o funkciu sudcu Ústavného súdu, ale nie sú sudcami [čl. 154g. ods. 7 Ústavy], čo z môjho pohľadu predstavuje ešte výraznejší zásah do platnej ústavnej úpravy, než rozšírenie kreačnej právomoci prezidenta.

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU