Všetci prezidentovi sudcovia

Autori: doc. JUDr. Boris Balog PhD., doc. JUDr. Lívia Trellová PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

Príspevok sa venuje tej časti návrhu novely Ústavy SR, ktorá umožňuje prezidentovi vymenovať sudcov Ústavného súdu SR aj bez úplného návrhu Národnej rady SR. Pozerá na tento návrh nielen ako na riešenie ad hoc situácie nezvolenia úplného počtu kandidátov Národnou radou SR, ale hodnotí takýto návrh aj v kontexte postavenia a právomocí Ústavného súdu SR.

 

Úvod

Zmeny ústavy môžeme hodnotiť podľa rôznych kritérií. Môžeme ich hodnotiť o. i. aj podľa toho, ako intenzívne, či dokonca invazívne zasahujú do existujúcej ústavy, jej štruktúry a ústavných inštitútov, ktoré túto štruktúru vzájomnými väzbami a vzťahmi vytvárajú. Môžeme hovoriť o takých zmenách ústavy, ktoré sú len technické, či pracovné. Sú to zmeny, ktoré nezasahujú do štruktúry ústavy a ústavného systému a nezasahujú do ústavných inštitútov a ich ústavného usporiadania. Na základe praktických skúseností s uplatňovaním ústavy viac, či menej technicky opravujú časť textu ústavy v jeho daných vecných medziach, teda intra constitutionem.

Iný charakter má ústavná zmena, ktorá ústavu vecne rozširuje. Jej existujúcu štruktúru nenarúša kvalitatívne, nezasahuje do podstaty ústavy a jej štruktúry, ale predmet ústavnej úpravy rozširuje spôsobom, ktorý pôvodnú ústavnú štruktúru vecne zachováva, ale pridáva k nej nový ústavný komponent, ktorý sa stáva jej vyváženou súčasťou. Napríklad rozšírenie ústavných orgánov o verejného ochrancu práv, ktoré do štruktúry Ústavy SR nesiahla, jej podstaty sa nedotklo a sústavu ústavných orgánov vhodným spôsobom doplnilo pri zachovaní podstaty dovtedajších vzťahov v nej. V takom prípade už ale nejde o zmenu technickú, ale o rozšírenie, či doplnenie ústavy o úpravu praeter constitutionem, ktorá sa ale následne stáva jej nedeštruktívnou súčasťou.

Napokon môže mať zmena ústavy charakter zmeny dovtedajšej ústavnej úpravy niektorého ústavného inštitútu s dopadom na ústavný systém ako taký. Takáto zmena predstavuje vecné nahradenie ústavy, resp. jej časti, novou ústavou, ktorá vytvára vecne novú štruktúru ústavy, aj keď pri zachovaní formálnej procedúry zmeny danej ústavy. Z hľadiska danej ústavy a jej štruktúry ide o zmenu vecne contra constitutionem.

V predloženom príspevku sa zameriame na návrh novely Ústavy SR z dielne vlády SR, a to vo vzťahu k čl. 134 ods. 2. Bez toho, aby v čase spracovania tohto príspevku bol známy osud tejto novely a jej konečné znenie,[1] už predparlamentný legislatívny proces priniesol výrazné zmeny v dikcii tohto článku.

Pozrieme sa bližšie na znenie čl. 134 ods. 2 Ústavy SR vo vládnom návrhu ústavného zákona, ktorý bol predložený Národnej rade SR, ale aj v návrhu ústavného zákona, ktorý bol predložený Ministerstvom spravodlivosti SR do medzirezortného pripomienkového konania. Oba vyhodnotíme z toho pohľadu, do akej kategórie zmien ústavy z tých, ktoré sme naznačili vyššie, by ich bolo možné zaradiť.

Menovanie sudcov Ústavného súdu SR podľa doterajšej úpravy

Pri vytváraní a formovaní textu návrhu ústavy v roku 1992 v časti upravujúcej menovanie sudcov Ústavného súdu SR mohol ústavodarca vychádzať či už z (skromných) československých tradícií, mohol nachádzať inšpiráciu mimo týchto tradícií inde v Európe, či vo svete, alebo mohol nastaviť vlastný, originálny spôsob ustanovovania sudcov budúceho Ústavného súdu SR.

 

Z hľadiska predchádzajúcich skromných tradícií československých ústavných súdov mal na výber z troch rozličných modelov -

a)    eklektický model prvorepublikového ústavného súdu, v ktorom sa ústavný súd skladal zo siedmych členov, z ktorých troch ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU